Bratislava 2. júla 2024 (HSP/ The Guardian / Foto: Pixabay)
Syntrichia caninervis -mach, ktorý rastie v Mohavskej púšti a na Antarktíde, môže podľa vedcov pomôcť založiť život na červenej planéte, informuje The Guardian
Zatiaľ čo sa Matt Damon vo filmovom veľkofilme Marťan spoliehal na zemiaky vypestované na biologickom odpade vesmírnej posádky, vedci tvrdia, že práve skromný púštny mach by mohol byť kľúčový pri zakladaní života na Marse.
Syntrichia caninervis
Vedcom v Číne sa podarilo odhaliť, že Syntrichia caninervis – mach, ktorý sa vyskytuje v oblastiach Antarktídy alebo americkej Mohavskej púšte – je schopný odolávať podmienkam podobným tým na Marse , vrátane sucha, vysokej úrovne radiácie a extrémneho chladu.
Tím tvrdí, že ich práca je prvou, ktorá skúma prežitie celých rastlín v takomto prostredí. Zároveň sa tím zameriava na možnosti pestovania rastlín priamo na povrchu planéty, a nie len v skleníkoch.
„Jedinečné poznatky získané v našej štúdii kladú základy pre kolonizáciu vesmíru pomocou prirodzene vybraných rastlín prispôsobených extrémnym stresovým podmienkam,“ píše tím.
Profesor Stuart McDaniel, odborník na machy z Floridskej univerzity, ktorý sa na štúdii nepodieľal, naznačil, že táto myšlienka má svoje opodstatnenie.
„Pestovanie pozemských rastlín je dôležitou súčasťou každej dlhodobej vesmírnej misie, pretože rastliny účinne premieňajú oxid uhličitý a vodu na kyslík a sacharidy – v podstate na vzduch a potravu, ktoré ľudia potrebujú na prežitie. Púštny mach nie je jedlý, ale vo vesmíre by mohol poskytovať iné dôležité funkcie,“ povedal McDaniel.
Doktorka Agata Zupanská zo SETI (Search for Extra-Terrestrial Intelligence – projektu, ktorý sa zaoberá hľadaním života na iných planétach) s profesorom súhlasila. Poznamenala, že mach by mohol pomôcť obohatiť a transformovať skalnatý materiál nachádzajúci sa na povrchu Marsu, aby umožnil rast ďalších rastlín.
„Mach nie je nijako chutný a inak nie je práve najlepším doplnkom do šalátu,“ poznamenala.
Vydrží extrémy
V článku v časopise The Innovation vedci opisujú, ako púštny mach nielen prežil, ale ako sa rýchlo zotavil z takmer úplnej dehydratácie. Bol tiež schopný regenerovať sa za normálnych podmienok rastu po tom, čo strávil až päť rokov pri -80 °C a až 30 dní pri -196 °C. Zvládol tiež vystavenie gama žiareniu, pričom dávky okolo 500Gy dokonca podporili jeho opätovný rast.
Tím ďalej vytvoril prostredie, ktoré malo podobné parametre tlaku, teploty, plynov a UV žiarenia ako sú na Marse. Zistilo sa, že mach v tomto prostredí podobnom Marsu prežil a bol schopný regenerovať za normálnych podmienok rastu aj po siedmich dňoch od toho, čo bol týmto podmienkam vystavený. Tím tiež zaznamenal, že rastlinám, ktoré boli pred takýmto experimentom vysušené, sa darilo lepšie.
„Do budúcna očakávame, že tento sľubný mach by sa mohol dostať na Mars alebo na Mesiac, aby sa ďalej testovala možnosť kolonizácie a rastu rastlín vo vesmíre,“ píšu vedci.
Profesor McDaniel poznamenal, že väčšina rastlín nedokáže odolať stresu pri cestovaní vo vesmíre.
„Táto práca je vzrušujúca. Ukazuje, že púštny mach prežije krátkodobé vystavenie niektorým stresom, ktoré sa pravdepodobne vyskytnú pri ceste na Mars – vrátane veľmi vysokej úrovne radiácie, veľmi nízkych teplôt a veľmi nízkej hladiny kyslíka,“ povedal.
Dodal však, že výskum má svoje obmedzenia
„Tieto experimenty predstavujú dôležitý prvý krok, ale nedokazujú, že by mach mohol byť významným zdrojom kyslíka v podmienkach planéty Mars, a ani to, že by sa púštny mach mohol na Marse množiť,“ povedal McDaniel.
Doktorka Zupanská dodala, že okrem iných problémov štúdia netestovala vplyv žiarenia častíc.
„Podľa môjho názoru sa blížime k pestovaniu rastlín v mimozemských skleníkoch a mach v nich určite má svoje miesto,“ povedala.
„Tvrdiť, že mach alebo akýkoľvek iný priekopnícky druh je pripravený terraformovať Mars alebo akúkoľvek inú vesmírnu planétu, je prehnané,“ myslí si.
Dr. Wieger Wamelink z Wageningenskej univerzity tiež vyjadril obavy vrátane toho, že teploty na červenej planéte len zriedka prekročia bod mrazu, čo znemožňuje rast rastlín vo vonkajšom prostredí, pričom v novej štúdii nebola použitá pôda podobná tej z Marsu.
„Machy boli pestované v podmienkach planéty Mars maximálne niekoľko dní a potom boli opätovne pestované v pozemských podmienkach na piesku,“ povedal Wamelink.
„To, samozrejme, vôbec neznamená, že môžu rásť v podmienkach Marsu,“ dodal.
Profesor Edward Guinan z Villanovskej univerzity v USA však štúdiu označil za pôsobivú. „Tento extrémne tolerantný mach by mohol byť sľubným priekopníkom pre kolonizáciu Marsu,“ povedal, hoci poznamenal, že mach bude na svoj rast potrebovať vodu.
„Máme pred sebou ešte dlhú cestu. Avšak tento nízky púštny mach ponúka nádej, že v budúcnosti sa malé časti Marsu stanú obývateľné pre ľudstvo…,“ vyjadril sa Guinan.
Prečítajte si tiež :
0.0°C
.JPG)
.jpg)
