Odhady vedcov sú založené na dátach, ktoré zhromaždili sondy Voyager a Cassini. V publikácii sa uvádza, že kvôli pôsobeniu gravitácie sú častice ľadu, z ktorého sa prevažne prstenca skladajú, priťahované k planéte, čo spôsobuje ich rýchle vyčerpanie.
“Podľa našich odhadov tento” prstencový dážď “vypúšťa veľké množstvo vody, ktorá by mohla naplniť olympijský bazén za pol hodiny,“ prezradil portálu James O’Donoghue, jeden z vedcov výskumného centra NASA.
Podľa vedca už len táto skutočnosť sama o sebe naznačuje, že celý systém prstencov o 300 miliónov rokov zmizne. Ak však vezmeme do úvahy údaje sondy Cassini týkajúce sa množstva materiálu, ktorý padá na rovník planéty, potom budú prstence existovať menej ako 100 miliónov rokov.
Vedci sa už dlhú dobu snažia zistiť pôvod a vek prstencov Saturnu.
Podľa jednej z verzií vznikli prstenca spoločne s planétou, podľa inej verzie vznikli oveľa neskôr. Výsledky štúdie ukázali, že vek prstencov je niečo málo cez 100 miliónov rokov. V tomto prípade mohli byť vytvorené v dôsledku kolízie malých ľadových družíc na obežnej dráhe planéty.
“Máme šťastie, že môžeme vidieť systém Saturnových prstencov, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádza v polovici svojej životnosti,“ povedal vedec.
Tiež poznamenal, že sme pravdepodobne nemohli zachytiť dobu, kedy planéty Jupiter, Urán a Neptún mali tiež veľké prstencové systémy. Tie ale už zrejme vyčerpali svoju životnosť.