Je symbolické, že pár dní potom ako europarlament nepriamo schválil prijatie migrantských kvót, a to aj vďaka hlasom slovenských europoslancov, ľudia na Slovensku si zvolili prezidenta, ktorý bude garantom tejto istej politiky – či už napokon bude prezidentom Zuzana Čaputová alebo Maroš Šefčovič.
Tretiemu z najhorúcejších kandidátov Štefanovi Harabinovi možno uškodilo aj to, že posledný prieskum tesne pred moratóriom mu dával šance na celkové víťazstvo, a preto mohla časť národne orientovaných voličov nadobudnúť dojem, že môžu spokojne voliť Kotlebu. Ten dostal viac hlasov než jeho strana v posledných parlamentných voľbách napriek tomu, že časť jeho voličov z opatrnosti dala hlas Harabinovi.
Napriek veľkému náskoku Čaputovej ešte nie je rozhodnuté. Ak by sme sa totiž riadili predpokladom, že voliči neúspešných kandidátov dajú hlas tomu z dvojice postupujúcich, ktorý by im mal byť logicky bližší, teda že v druhom kole sa k Čaputovej priklonia voliči Mikloška, Krajniaka, Tauchmannovej a Mistríka (aj ten, napriek tomu, že odstúpil, figuroval na hlasovacích lístkoch a dostal nejaké hlasy) a ku Šefčovičovi voliči všetkých ostatných kandidátov, vychádza to zhruba na remízu.
Samozrejme, táto matematika je veľmi zradná, pretože ako sa voliči napokon rozhodnú, je len na nich a mnohí z tých národných sa druhého kola možno ani nezúčastnia, práve tak ako aj niektorí z tých, ktorí teraz išli voliť len preto, aby sa do Prezidentského paláca nedostal ten, pred kým ich médiá strašili.
Je teda dobojované? Ešte nie. Nie je totiž jedno, či bude v Prezidentskom paláci extrémna „slniečkarka“ alebo relatívne neutrálny predstaviteľ politiky kompromisného stredu. O dva týždne sa bude hrať práve o to, a preto nezabudnite prísť 30. marca k urnám znovu. Možno bude aj krajšie počasie.
Ivan Lehotský