Bratislava 4. novembra 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Michael Probst,Pavol Ďurčo)
Na serióznych webových stránkach si nájdeme informáciu, že americkí miliardári zbohatli vďaka Covidu-19 už vlani. Šesť najvplyvnejších ľudí sveta zarobilo za tri mesiace dokopy 565 miliárd dolárov a ich spoločnosti zaznamenali takmer o 20% vyššie zisky. Ako uviedla americká expertka Warrenová, bohatstvo miliardárov je o 40% vyššie ako pred začiatkom pandémie koronavírusu. Pandémia, ktorou trpí celý svet, ešte viac zvýšila rozdiely medzi chudobnými a bohatými a majetok najbohatších ľudí raketovo stúpa ďalej.
Analytik globálnych rizík Juraj Mesík na sociálnej sieti napísal, že vďaka pandémii za uplynulých 12 mesiacov zbohatlo 380 z 500 najbohatších ľudí na svete približne o 780 miliárd dolárov. Zistil to zo zoznamu 500 najbohatších ľudí, ktorý vedie Bloomberg. Keďže ho zostavuje na základe priznaného majetku jednotlivcov, nie je teda vylúčené, že v skutočnosti to bude aj inak.
Ako podotýka Mesík, v zozname nie je žiadny Slovák, Čech, Poliak ani Maďar. Od susedov sú v ňom dvaja Rakúšania a jeden Ukrajinec. A pokračuje: „Drvivá väčšina z toho rastu bohatstva nemá nič spoločné s rastom skutočnej ekonomiky – len máločoho hmotného na svete pribudlo. Centrálne banky ale natlačili z čistého vzduchu bilióny ničím nekrytých dolárov, eur, jenov, libier, atď., a drvivá väčšina z takto vyrobenej meny sa preliala cez umelo rastúce ceny akcií na účty bohatých a najbohatších ľudí na svete. Napríklad Elon Musk zbohatol o 165 miliárd nie preto, že by Tesla či Space X chrlili z roka na rok 5-násobne áut či rakiet viac, ale jednoducho preto, že násobne stúpla cena akcií firiem, ktoré Musk vybudoval,“ uzatvára Mesík.
Odborníci vo všeobecnosti potvrdzujú, že finančná kríza spojená s pandémiou koronavírusu ešte viac prehĺbi rozdiely medzi bohatými a chudobnými. A pripomínajú, že práve horné percento bohatých bohatne aj na znečisťovaní našej planéty.
Aké je možné riešenie? Predovšetkým zrušiť príčinu tohto javu, teda svet trápiacu pandémiu. Ako – to už je otázka pre iných. Určite najmä účinnejšou liečbou všetkých chorých a umierajúcich. Ale aj atmosférou v spoločnosti, ktorá zostáva neinformovaná o celkovom zdraví národa. Denno-denne je zasypávaná len informáciami o covide.
Rastúce rozdiely medzi bohatými a chudobnými však možno a treba riešiť aj inak. Spomínaná expertka Warrenová uviedla, že „ultra bohatí a mocní sprísnili pravidlá zdaňovania vo svoj prospech natoľko, že horná vrstva, teda 0,1% platí nižšiu efektívnu daňovú sadzbu ako ostatných 99% daňovníkov a nastal pravý čas na vyššie zdanenie bohatých. Inými slovami len berú a dávajú len málo. Administratíva Joe Bidena by si mala od nich vziať to, čo právom patrí americkému ľudu a nielen jemu. Ide totiž o globálnych hráčov, ktorí zarábajú svoje miliardy na celom svete,“ dodáva Warrenová.
Pravdaže, miliardári na jednej strane chcú pôsobiť ako filantropi, no na druhej strane využívajú lobing a nátlak na zákonodarcov. Navonok chcú dane platiť, ale za zatvorenými dverami lobujú proti nim.
Existujú aj iné spôsoby znižovania rozdielov medzi bohatými a chudobnými? Opýtali sme sa ekonóma Mariána Tkáča, bývalého námestníka ministra financií Michala Kováča a prvého viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
„Dnes je neustály rast cien „plánovaný“, základným cieľom menovej politiky centrálnych bánk býva určité percento inflácie a „boj s infláciou“, nie však jej „zrušenie“. A na príklade Elona Muska vidíme, že zbohatol jednoducho len preto, že násobne stúpla cena akcií firiem, ktoré vlastní, tí ktorí majetok nemajú, nezbohatnú. Ak je v zámeroch centrálnych bánk ročná miera rastu cien, teda inflácie o dve percentá, zjednodušene povedané majetok všetkých ekonomicky aktívnych sa do roka zvýši o dve percentá – a o 50 rokov sa zdvojnásobí. A bohatí budú ešte bohatší a chudobní chudobnejší. Lebo tie dve percentá nijako nezvýšia, ale naopak znížia úspory chudobných, ktorí nepodnikajú. Ak majú napríklad v banke desaťtisíc ani len na úrokoch nemôžu získať dve percentá, ale pri nákupe tovaru to pocítia. Ale miliardový majetok prinesie boháčovi prinajmenšom 20 miliónov.“
„A možno vôbec zrušiť infláciu?“
„Ako povedal klasik: kde je vôľa, tam je aj cesta. Starší si ešte pamätajú na štátnu politiku každoročného znižovania veľkoobchodných cien. Áno, v súčasnom režime riadenia štátu, je to nemožné, štát na vývoj cien nemá, lebo nechce mať „páky“ – aktuálne to vidíme na cenách energií. Prečo sa však dostávajú do obehu čoraz väčšie sumy ničím nekrytých peňazí, a to aj na rôzne umelo vytvárané „projekty“? Rast cien sa zastaví, ak centrálne banky prestanú tlačiť peniaze zo vzduchu, ak ich teda bude menej a budú kryté tovarmi.“
„Kto však má dosah na konanie centrálnych bánk, ktoré sú označované za nezávislé? Kto volí orgány Európskej centrálnej banky, ktoré vo veľkom tlačia peniaze navonok pre pol miliardu občanov Európskej únie, v skutočnosti však pre najväčších boháčov?“
„Orgány Európskej centrálnej banky vznikajú komplikovaným spôsobom, pričom rozhodujúcu rolu hrajú veľké štáty, ako je Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko.“
„Aký vplyv má na ňu Národná banka Slovenska?“
„Vplyv Národnej banky Slovenska, ako aj centrálnych bánk ostatných malých štátov je minimálny, odvíja sa podielu HDP.“
Nuž pýtam sa, aká je potom výhoda byť súčasťou eurozóny pre malé štáty, akým je aj Slovensko? Na túto otázku si už odpovedzte sami.
Dagmar Vanečková