Očividne nahnevaný pápež František sa uplynulú nedeľu vo svojom zamyslení dovolával, aby európske krajiny ukončili situáciu 49 migrantov vrátane niekoľkých detí, ktorých zachránili na mori dve lode mimovládnych organizácií a ktorých žiadna krajina EÚ nechcela prijať.
“Vyzývam európskych lídrov, aby ukázali solidaritu s týmito ľuďmi”. Pápež neoznačil priamo Taliansko, ale keď opisoval z námestia Svätého Petra osud migrantov, ktorí riskujú svoj život na búrlivom mori sicílskeho kanála, nikto nepochyboval o tom, že sa tým obracia na ministra vnútra Mattea Salviniho.
Ľudia blízki pápežovi zareagovali s ešte menšou dávkou diplomacie:
“Pápež má pravdu. Keď strach zo straty volebných hlasov je silnejší ako láska a solidarita, svet sa stáva barbarskejším,” povedal arcibiskup Vincenzo Paglia, ktorý je žiaľ ako hlava pápežskej akadémie za život známy skôr pre svoje kontroverzné a liberálne postoje vo veciach života. (Šokoval vo svojom vlažnom vyjadrení voči trestuhodnému odsúdeniu britského chlapčeka Alfieho Evansa na smrť udusením britskou nemocnicou.)
Turínske biskupstvo ponúklo prijať na svoje náklady 49 migrantov. Matteo Salvini však odmieta otvoriť talianske prístavy. “Pokiaľ budem ministrom, žiaden migrant nevkročí do Talianska. Ľavičiari, zaangažovaní dobrovoľníci, alebo biskupi môžu protestovať.”
Vatikán jediná opozícia voči Salvinimu?
Zatiaľ čo ľavica stratila vo večnej vojne svojich vodcov, a vytráca sa, cirkev vo Vatikáne sa dnes javí ako jediná opozícia proti smerovaniu vlády Mattea Salviniho.
V júni bol pápež František ešte jasnejší vo svojej modlitbe “za odpustenie tým, ktorí zatvárajú svoje prístavy migrantom.”
“Nemám za čo požiadať o odpustenie”, reagoval Salvini. Kresťanský týždenník Famiglia Cristiana, najrozšírenejší na polostrove, začal ťaženie proti Salviniho “vyhláške bezpečnosti”, ktorá ruší migrantovi štatút humanitárneho utečenca a žiadateľov o politický azyl zbavuje sociálnej pomoci.
Ako si všímajú niektoré médiá, cirkev Mattea Salviniho nie je tá istá, čo cirkev pápeža Františka. Francúzsky denník pripomína, že Matteo Salvini sa počas svojej volebnej kampane pýšil bibliou a ružencom. A pravidelne nosí na sebe tričko s textom: “Môj pápež je Ján Pavol II.”
Ďalej je tu Lorenzo Fontana, blízky poradca Mattea Salviniho a minister pre rodinu je zasa proti homosexuálnym manželstvám a potratom. Je silným zástancom inštitútu Dignitatis Humanae, think-tank tradicionalistov, ktorý založil Steve Bannon päťdesiat kilometrov od Ríma, s cieľom, aby sa stal Svetovou akadémiou na ochranu západného kresťanstva. Čestným prezidentom Dignitatis Humanae nie je nikto iný ako Raymond Burke, americký ultrakonzervatívny kardinál a otvorený kritik pápeža Františka vo veciach katolíckej vierouky.
Konflikt medzi Vatikánom a ministrom vnútra je teraz zjavný. “Minister Salvini by nemal dávať lekcie pápežovi,” povedal arcibiskup Bruno Forte. „Ak chce byť katolíkom, nech počúva pápeža. Jeho reč o invázii cudzincov ubližuje všetkým, okrem tých, ktorí to využívajú na volebnú propagandu. ”
Monsignor Forte však nemá v tomto pravdu. Prieskum Ipsovho inštitútu odhalil, že za šesť mesiacov sa podpora katolíkov pre migračnú politiku vlády v Taliansku zdvojnásobila.
Salvini: Čakal som to
“Cirkev sa pustila do vojny s nami. Čakal som to.” Salvini tvrdí, že už bolo viacero indícií, ktoré ho utvrdzovali, že ho pápež František nemá rád. Malo sa mu to potvrdiť, keď mu pápež viackrát zamietol stretnutia. Salvini mal údajne záujem spoznať bližšie pápeža, bez okolkov odhaliť svoje postoje, rozdielnosti a v prvom rade otázky imigrácie. Práve to posledné ho však od pápeža vzdialilo.
Podľa predstaviteľov Salviniho strany Liga Severu sú motivácie reakcie zo strany Vatikánu jasné. Myslia si, že prím v nich hrajú politické motivácie a logika rovnováhy síl medzi americkými a európskymi kardinálmi a biskupmi. Salvini nezastáva postoje pápeža Františka. Tvrdí, že stojí pri farárovi z ulice, ktorý “vypočuje biedu svojich farníkov, zdieľa postoj v otázke migrácie a požehnal jeho bezpečnostný dekrét.”
Salvini jednoducho reprezentuje identitársky prúd predovšetkým východných krajín, chce potvrdiť prioritu katolíckej rodiny, zastaviť morálny úpadok a gender. Tento prúd, ktorý je náboženský, kultúrny a politický, mu, zdá sa, prináša kredit aj v rámci trvalej volebnej kampane.
Boj, ktorý vedie Salvini, nie je obmedzený iba na Taliansko, na udalosti lodí mimovládnych organizácií, ktoré prepravujú migrantov, či na prijímacie strediská a sprísnenie bezpečnostného dekrétu. Liga chce byť hlasom politického a kultúrneho boja na medzinárodnej a európskej úrovni, ktorá sa spája v srdci Vatikánu.
Katarína Hlásniková, Marína Kovačičová