Bratislava 19. decembra 2023 ( HSP/ Catholic News Agency/ Foto: Pixabay)
Catholic News Agency informuje, že kňazi môžu požehnávať páry rovnakého pohlavia bez toho, aby schvaľovali spôsob ich života
Vatikán vydal nové usmernenie k téme požehnávania párov tvorených osobami rovnakého pohlavia. Uvádza, že katolícki kňazi môžu požehnávať páry rovnakého pohlavia ako výraz pastoračnej blízkosti bez toho, aby schvaľovali ich sexuálne vzťahy.
V rozhodnutí, ktoré sa vzťahuje aj na katolíkov civilne zosobášených bez anulovania manželstva, ako aj na páry v iných “neregulárnych situáciách”, sa zdôrazňuje, že takéto požehnanie nemožno ponúkať spôsobom, ktorý by spôsobil zmätok v súvislosti s povahou manželstva, ktoré je podľa dokumentu jediným “kontextom, v ktorom sexuálne vzťahy nachádzajú svoj prirodzený, správny a plne ľudský význam”.
„Učenie Cirkvi v tomto bode zostáva pevné,“ uviedlo Dikastérium pre náuku viery (DDF) vo svojom vyhlásení z 18. decembra.
Vo vyhlásení sa zdôrazňuje, že požehnanie sa môže udeľovať len “spontánne”, a nie v rámci formálneho liturgického obradu.
Usmernenie je najnovším a najautoritatívnejším zásahom Vatikánu do problematiky, ktorá v posledných rokoch zamotáva univerzálnu Cirkev.
V septembri 2022 biskupi flámsky hovoriacej časti Belgicka zverejnili obrad požehnania párov rovnakého pohlavia vo svojich diecézach. Tento krok sa zdal byť v príkrom rozpore s potvrdením DDF z februára 2021, že Cirkev nemá právomoc udeľovať požehnanie zväzkom osôb rovnakého pohlavia.
V marci tohto roku kontroverzná nemecká synodálna cesta schválila uznesenie o zavedení formálneho liturgického požehnania zväzkov osôb rovnakého pohlavia, ako aj rozvedených a znovu zosobášených katolíkov. V auguste berlínsky arcibiskup vyhlásil, že nebude disciplinárne trestať kňazov, ktorí takéto požehnanie poskytnú, a zverejnil zoznam duchovných, ktorí sú ochotní ho udeliť.
Skupina kardinálov v júli napísala pápežovi list, v ktorom okrem iného žiadala o objasnenie postoja Cirkvi k požehnaniam osôb rovnakého pohlavia. Dnešné usmernenie DDF vychádza z mnohých tém, ktoré pápež František uviedol vo svojej odpovedi kardinálom, ktorú Vatikán zverejnil v októbri.
Vo svojom novom vyhlásení DDF tvrdí, že jeho usmernenie vylúči následné pokusy o formalizáciu takéhoto požehnania.
„To, čo bolo povedané v tomto vyhlásení o požehnaní párov rovnakého pohlavia, je dostatočné na to, aby usmernilo obozretné a otcovské rozlišovanie vysvätených služobníkov v tejto súvislosti,“ uviedla DDF.
„Okrem vyššie uvedených usmernení netreba očakávať žiadnu ďalšiu odpoveď o možných spôsoboch úpravy detailov alebo praktických záležitostí týkajúcich sa požehnania tohto typu,“ uvádza DDF.
Toto rozhodnutie – posledné v kope dokumentov, ktoré DDF zverejnilo od septembra, keď sa prefekta ujal kardinál Victor Manuel Fernández, dlhoročný teologický poradca pápeža Františka – však pravdepodobne vyvolá ďalšie polemiky v tejto otázke, pričom jeho zástancovia aj kritici ho považujú za možný priestor pre ďalšie zmeny v budúcnosti.
Skutočný vývoj
Dokument DDF s názvom “Prosba o dôveru”, ktorý má 5 000 slov, je klasifikovaný ako “vyhlásenie”, pretože, ako sa uvádza v texte: “naznačuje skutočný vývoj oproti tomu, čo bolo o požehnaní povedané v magistériu a oficiálnych textoch Cirkvi”.
Základom usmernenia DDF o požehnaní párov rovnakého pohlavia je zdanlivo nové rozlišovanie medzi liturgickým a “pastorálno-teologickým” chápaním požehnania.
DDF uviedlo, že pastoračné požehnania, na rozdiel od tých, ktoré sa uskutočňujú podľa formalizovaných liturgických obradov, môžu byť viac “spontánne” a menej viazané “morálnymi predpokladmi”.
„Práve v tomto kontexte možno chápať možnosť požehnania párov v neregulárnych situáciách a párov rovnakého pohlavia bez toho, aby sa oficiálne potvrdil ich stav alebo sa akýmkoľvek spôsobom zmenilo večné učenie Cirkvi o manželstve,“ napísal Fernández v úvodnej poznámke k textu.
Deklarácia, ktorú preskúmal a podpísal pápež František, ponúka “nové objasnenia” usmernenia DDF z roku 2021 k tejto téme.
DDF uviedlo : „Nové usmernenie je v kontinuite s textom z roku 2021, pretože predchádzajúce usmernenie sa vzťahovalo len na “liturgické požehnania”, ktoré vyžadujú, “aby to, čo sa požehnáva, bolo v súlade s Božou vôľou, ako je vyjadrená v učení Cirkvi”.“
Vzhľadom na jasné učenie Cirkvi, že sexuálne vzťahy “nachádzajú svoj prirodzený, správny a plne ľudský význam” len vo “výlučnom, stabilnom a nerozlučiteľnom zväzku medzi mužom a ženou”, DDF zdôrazňuje : „Pokiaľ ide o požehnanie, Cirkev má právo a povinnosť vyhnúť sa každému obradu, ktorý by mohol byť v rozpore s týmto presvedčením alebo viesť k zmätku.“
Liturgické verzus pastoračné požehnanie
DDF však uvádza, že požehnania by sa nemali obmedzovať len na liturgické “hľadisko”.
„Existuje totiž nebezpečenstvo, že pastoračné gesto, ktoré je také obľúbené a rozšírené, bude podriadené príliš mnohým morálnym predpokladom, ktoré by pod nárokom kontroly mohli zatieniť bezpodmienečnú silu Božej lásky, ktorá tvorí základ gesta požehnania“ uviedlo DDF.
Pokiaľ ide o tieto menej formalizované požehnania : „ Cirkev sa musí vyhýbať tomu, aby svoju pastoračnú prax opierala o pevnú povahu určitých doktrinálnych a disciplinárnych schém,“ hovorí DDF.
„Keď teda ľudia žiadajú o požehnanie, vyčerpávajúca morálna analýza by sa nemala klásť ako podmienka jeho udelenia. Od tých, ktorí žiadajú o požehnanie, by sa totiž nemala vyžadovať predchádzajúca morálna dokonalosť,“ uvádza sa v dokumente.
DDF tiež opisuje požehnania “mimo liturgického rámca” ako : „ súčasť oblasti väčšej spontánnosti a slobody, ktoré sú síce dobrovoľné, ale sú cenným pastoračným zdrojom.“
V pasáži, ktorá sa zamýšľa nad používaním požehnaní v Písme, DDF uvádza, že táto prax je “pozitívnym posolstvom útechy, starostlivosti a povzbudenia. Požehnanie vyjadruje milosrdné Božie objatie a materstvo Cirkvi, ktoré pozýva veriacich, aby mali voči svojim bratom a sestrám rovnaké city ako Boh”.
„Človek, ktorý prosí o požehnanie, naznačuje, že potrebuje spásnu prítomnosť Boha vo svojom živote, a ten, kto prosí o požehnanie od Cirkvi, uznáva, že Cirkev je sviatosťou spásy, ktorú ponúka Boh,“ vysvetľuje sa v dokumente DDF.
„Takéto požehnanie je určené pre každého,“ uvádza DDF. „Nikto z neho nemá byť vylúčený.“
Pastoračné požehnanie párom rovnakého pohlavia
V horizonte pastoračného chápania požehnania DDF uvádza, že existuje “možnosť požehnania párov v neregulárnych situáciách a tiež párov rovnakého pohlavia”.
„Takéto chápanie požehnania môže naznačovať, aby sa vysvätený služobník pripojil k modlitbe tých osôb, ktoré sa síce nachádzajú v zväzku, ktorý sa nedá nijako prirovnať k manželstvu, ale túžia sa zveriť Pánovi a jeho milosrdenstvu, dovolávať sa jeho pomoci a dať sa viesť k lepšiemu pochopeniu jeho plánu lásky a pravdy,“ uvádza DDF.
DDF uvádza, že: „Páry, ktoré v tejto súvislosti žiadajú o Božie požehnanie, si nenárokujú “legitimizáciu svojho vlastného stavu”, ale namiesto toho prosia, aby všetko, čo je v ich živote a v ich vzťahoch pravdivé, dobré a ľudské, bolo obohatené, uzdravené a pozdvihnuté prítomnosťou Ducha Svätého”.“
.
Usmernenia pre požehnania
Deklarácia ponúka niekoľko výhrad pre požehnanie párov rovnakého pohlavia a párov v “neregulárnych situáciách”, aby sa “zabránilo vzniku zámeny s požehnaním vlastným sviatosti manželstva”.
Po prvé, tieto požehnania by mali byť “neritualizované” a nemali by byť vyjadrené v žiadnom formálnom obrade cirkevných autorít.
„V skutočnosti by takáto ritualizácia predstavovala vážne ochudobnenie, pretože by gesto, ktoré má veľkú hodnotu v náležitej zbožnosti, podrobila prílišnej kontrole a pripravila by služobníkov o slobodu a spontánnosť v ich pastoračnom sprevádzaní života ľudí,“ uvádza DDF a výslovne uvádza, že: „ nikto by nemal “poskytovať ani podporovať rituál” pre takéto požehnania.“
Okrem toho: „Aby sa predišlo akejkoľvek forme zmätku alebo pohoršenia, tieto požehnania by sa nikdy nemali udeľovať súčasne s obradmi civilného zväzku, a dokonca ani v súvislosti s nimi, ani so žiadnym odevom, gestami alebo slovami, ktoré sú vhodné pre svadbu.“
Namiesto toho DDF predpokladá, že požehnania párov rovnakého pohlavia a párov v neregulárnych situáciách sa budú diať “spontánne”, pričom navrhuje, aby sa mohli uskutočniť v kontexte “návštevy svätyne, stretnutia s kňazom, modlitby prednesenej v skupine alebo počas púte”.
DDF uvádza: „Pri takýchto požehnaniach nie je zámerom niečo legitimizovať, ale skôr otvoriť svoj život Bohu, prosiť ho o pomoc, aby sa dalo lepšie žiť, a tiež vzývať Ducha Svätého, aby sa hodnoty evanjelia mohli žiť s väčšou vernosťou.“
DDF tiež vyhlásila, že : „Pastoračná citlivosť vysvätených duchovných by sa mala formovať tak, aby mohli ponúkať takéto spontánne požehnania.“
0.0°C
.JPG)
