Ako hodnotíte situáciu, ktorá dnes vzniká v Európe? Na jednej strane narážame na demonštrácie žltých viest, na druhej strane počujeme o zvyšovaní miezd v Španielsku a vo Francúzsku.

Ako neúspešné vysvetľovanie toho, že architektúra európskej zóny sa reformuje. Faktický ústup Macrona pred žltými vestami je to isté čo oznámenie konca projektu. Tým Macron skončil.

Bol zvolený vďaka spoločenskej zmluve medzi Francúzmi a Nemcami. Podľa zmluvy mal Macrona “hermetizovať“ Francúzsko, jeho trh práce a rozpočet a potom ísť k Merkelovej a povedať: “Angela, ja som, hermetizoval ‘Francúzsko, príď federalizovať Európu, v ktorej je jednotné ministerstvo hospodárstva, spoločný rozpočet, skutočná banková integrácia, spoločné fondy nezamestnanosti a jednotný investičný plán.“

Za rok svojho prezidentovania “hermetizoval“ trh práce vo Francúzsku: pružné formy práce, proces prepúšťania sa zjednodušil, boli zavedené tvrdé úsporné opatrenia, ktoré vytvorili mnoho malých Gréciek po celom Francúzsku. Následkom toho sa objavili “žlté vesty“. To bola prvá etapa. Druhá etapa skrachovala. Toho sa týkala zmluva s Merkelovou ohľadom federalizácie Európy.

To bola kolosálna taktická chyba Macrona, ktorý sa mal riadiť zásadou quid pro quo, “urobím to, ale ty prijmeš moje podmienky“. Pokiaľ najskôr dáte Berlínu to, čo chce, potom nie je isté, že on vám dá aspoň časť toho, čo od neho žiadate. Zvlášť keď ona (Merkelová) sama zoslabla a už neexistuje ako jednotný politický celok v Nemecku.

Na druhej strane sa zdá, že sa Brusel stal viac dialektickým…

Angličania majú skvelé porekadlo: “chrániť stajňu po tom, čo kone utiekli“. Rast (v Španielsku) je veľmi nízky, ak máme na mysli, že zníženie minimálnej mzdy činilo pôvodne 40%.

Stručne povedané prehrali. Weimarská republika, čo je Brusel, ťažko doháňa okolnosti. To, čo sa deje vo Francúzsku so žltými vestami, je výsledkom hlbokej stagnácie francúzskej spoločnosti a ponorenie do rytmu pripomínajúceho Grécko.

Zvýšenie miezd vo Francúzsku, ak sa pozrieme pozorne, pripomína britský seriál Áno, pán minister, kde premiér najskôr urobil dôležité vyhlásenie a potom byrokracia zaručila nemožnosť jeho realizácie. Nejde o zvýšenie minimálnej mzdy, mzda zostane úplne rovnaká. To, čo sa urobilo, zodpovedá definícii 0 + 0 = 14% Mitsotakisovej vlády. Zamestnanci dostanú 100 eur prostredníctvom daňového systému, ale na samotných daniach sa to nijako neodrazí.

Problém každopádne spočíva v niečom inom. Európa sa rozpadá, borí sa politické centrum, môžeme pozorovať najväčší rozpor v dejinách ľudstva medzi nazhromaždenými úsporami na jednej strane a veľmi malými výdavkami na druhej strane. Nikdy v dejinách kapitalizmu neexistovalo také množstvo peňazí a zároveň tak nízke investície.

Uvediem čísla: vo vnútri európskej zóny sú teraz okolo 3 trilióny eur, ktoré proste ležia a neinvestujú sa. Pri takomto nepomere sa určite neobjavia kvalitné pracovné miesta, a preto nech sa deje so mzdami čokoľvek, situácia sa nezmení. Po druhé, úrokové sadzby v Nemecku budú určite záporné. Dôchodkové fondy sa rušia, obzvlášť súkromné, s ktorými spolupracuje väčšina Nemcov, ľudia sa začínajú obracať k Alternatíve pre Nemecko (AfD) a opúšťajú Merkelovú. Neopustili ju kvôli migrantom, ale opúšťajú ju preto, že vidia výrazné deflačné trendy na svojich úsporách.

Na celoeurópskej úrovni to pripomína tridsiate roky. Nesúlad medzi objemom peňazí a investíciami nás priviedol k Hitlerovi a Mussolinimu. Teraz nás to vedie k Salvinimu, AfD a celkovo k obratu politického programu k fašizmu.

Domnievate sa, že v konflikte medzi Rímom a Európskou komisiou dokáže Taliansko odolať nátlaku zo strany Bruselu?

Už mnoho rokov sa nič nemení – od tej doby, kedy sa do Bruselu vydal Matteo Renzi a všetko podpísal, všetky nezmyselné papiere, takzvanú bankovú úniu, ktorá v podstate zaručovala, že talianske banky sa stanú zombie a balastom pod nohami Talianov. Prišiel, podpísal a vrátil sa do Ríma, kde vyhlásil, že bude požadovať realizáciu svojho práva talianskeho premiéra, aby porušil bruselské dohody, s ktorými práve súhlasil! To sa nezmenilo.

Počas posledných 18 mesiacov utieklo z Talianska 200 miliárd eur. Bohatí Taliani vyvážajú svoje peniaze do iných krajín. Banky zombie; ekonomika s 3 percentným proficitom obchodnej súvahy, ktorý by vás mal donútiť lietať; vláda a pravidelný proficit od roku 2011; teda nie sú problémy. Ale napriek tomu! Je to ekonomika, ktorá kvôli bankovému systému a kvôli slabej nepremyslenej architektúre eurozóny dusí obyvateľov Talianska. Príjem na osobu v Taliansku klesá už 15-20 rokov.

Salvini je príznakom. Salvini a Moscovici vyzerajú ako súperi, ale nie je tomu tak. Vzájomne sa obdivujú. Pretože Juncker, Moscovici a Macron by neobstáli bez Salviniho. Ich politika je natoľko neúspešná, že keby nebolo Salviniho, nedokázali by odôvodniť nutnosť svojej existencie.

Ak zvíťazí Salvini, nebude to znamenať návrat moci k členským krajinám?

Je to fiktívny konflikt. Nikto nemôže vyhrať. Budú sa tváriť, že spolu bojujú, tváriť sa, že sa uzmierujú, do tej doby, kým sa Salvini nerozhodne urobiť dôležitý krok, a ja si myslím, že ho urobí.

Salvini je veľmi nebezpečný a nie je to Renzi.

V čom spočíva dôležitý krok?

Odchod z eura!

Vyzerá to, že sa EÚ snaží upevniť pozície eura v porovnaní s dolárom. Existuje pravdepodobnosť pádu hegemónie dolára?

“Oslom narastú krídla a oni dokážu doletieť do Ázie a Afriky“ je pravdepodobnejšie. Sú to žarty. Existuje dôvod, prečo je dolár hlavným nástrojom kapitalizmu.

Niet pochýb o tom, že Juncker a Komisia by to veľmi chceli. Ale nechce to nemecký priemysel, Bundesbank, nemecké politické zriadenie. A tu je dôvod: podstata eura spočíva v tom, aby sa “nemecká marka“ mohla držať na nízkej úrovni. Keď sa vaša mena stáva svetovou, okamžite stúpne dopyt po nej.

Benzín, ktorý tankujeme v Aténach, možno ide z gréckeho spracovateľského závodu, ale predvolené palivo je dodávané Arabskými emirátmi a ani jedna americká spoločnosť nie je sprostredkovateľom, pretože ropa je platená dolármi a dopyt po dolároch stúpa. Naše eurá, ktorými platíme na benzínke, sa menia na doláre, dopyt po dolároch znovu stúpa, čo znamená, že cena dolára na medzinárodných trhoch je oveľa vyššia, než keby táto mena nebola rezervná.

Hlavným cieľom Bundesbanky je záruka nízkeho výmenného kurzu nemeckej národnej meny zo strany nemeckých vývozcov, v ECB na všetko hovoria “nein, nein, nein“.

Dajme tomu, že presvedčíme Nemcov, aby internacionalizovali euro. Dokonca aj keď Saudovia začnú prijímať platby v eurách, zakaždým, keď budú predávať barel ropy, musia pridať určitý bankový polatok. Táto suma musí byť investovaná. Najbezpečnejšie bude nakupovať štátne obligácie USA. Aby sme dostali eura, musíme z nich urobiť štátne obligácie USA.

Prečo nebudú kupovať európske dlhopisy? Pretože neexistujú! Pretože neexistuje EÚ, existuje anekdota, ktorá sa nazýva EÚ. Neexistuje pravdepodobnosť zbavenie sa dolára, kým je Európa tak hlúpa.