Nemecko má pre všetko úrad. Jeden sa vola BAMF, čo znamená Spolkový úrad pre migráciu a utečencov. Tento úrad eviduje, čo sa s imigrantami deje, ako dostávajú právo na pobyt, azyl a podobné veci. Tieto štatistiky sú určite veľmi zaujímavé a určite dokážu povedať, odkiaľ prichádzajú ľudia, prečo a podobné tendencie. A tak sa údaje BAMF rozhodli použiť aj nemeckí politici pre znižovanie počtu tých, čo prichádzajú a zneužívajú azylové právo.
Princíp je ten, že krajiny sveta sú podľa azylového práva delené na dve druhy: jedny ako spoľahlivé, bezpečné – a tie druhé. Ľuďom z tých bezpečných sa azyl zásadne neudeľuje, basta. Do skupiny bezpečných, okrem krajín Európy, patria zatiaľ iba Senegal a Ghana. A tak nemeckí politici prišli na v podstate prirodzenú myšlienku, že bojom proti zneužívaniu práva na azyl bude postupne zvyšovať zoznam týchto bezpečných krajín.
Ako to urobiť? Napríklad Laos, Paraguay, Mauricius a Katar sú jediné nezápadné krajiny, s počtom obyvateľstva vyše milióna, z ktorých tento rok neprišiel do Nemecka ani jeden žiadateľ o azyl. Je teda návrh tieto krajiny zaradiť do skupiny bezpečné. Počet mimoeurópskych krajín, ktorých obyvatelia nebudú mať právo žiadať o azyl, tak stúpne z 2 na 6, čo je teda rast o 200% – pre úradníkov a politikov totálny úspech, nie?
Na prvý pohľad smiešne, zakáže sa právo na azyl občanom tých krajín, ktoré o to nežiadajú – nič sa nedosiahne a nezlepší. Ale to je práve to kúzlo byrokracie: aj vlk sa nažerie, aj koza zostane celá.
Ale nemali by sme byť na nich zlí, záležitosť má aj vážnejší aspekt. Už teraz je kritériom “bezpečnej krajiny” hodnotené aj to, ak zo všetkých žiadostí o azyl je menej ako 5 % uznaných. A tak sa vládna nemecká koalícia už v marci 2018 dohodla, že “za účelom urýchlenia hodnotenia azylových žiadostí budú Alžírsko, Maroko, Tunisko a iné štáty, ktoré majú kvótu akceptovania pod 5 %, zaradené do kategórie štátov s bezpečnou situáciou”.
Chápete, postupne tam zaradia celú severnú Afriku, potom aj štáty z južnej Ázie a podobne. Na povrchu, v zahraničnej politike, sa nič nezmení – nejaký Merkel na čele bude stále hovoriť o tom, ako je Nemecko otvorená krajina pre všetkých – ale úrad BAMF ticho a nenápadne zavrie všetky dvierka na štyri západy. A cez nemeckú byrokraciu neprenikne nik, ani globalisti, ani slniečkári. Ordnung must sein.
A nehovorím to nejako kriticky – proste to je ich metóda. A pretože s nimi žijeme v jednom kultúrnom kontexte, v jednom európskom kotli, je dobré to vedieť, ba aj sa to naučiť robiť rovnako.
Peter Vanád