Väčšina Európy sa podľa Politico zaobíde bez ruského plynu. Naozaj?

Bratislava 10. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR-Roman Hanc, Screenshot)

Napriek tomuto smelému tvrdeniu portál však zároveň dodáva, že ukončenie zmluvy o dodávkach cez Ukrajinu koncom tohto roka by mohlo byť nákladné pre Rakúsko, Slovensko a Maďarsko. Pozrime sa však na viacero zdrojov a skúsme zistiť, či je to naozaj tak a za akú cenu? A ako je na tom Slovensko a čo sleduje svojím postojom Ukrajina?

Zmluva o dodávkach ruského plynu je toxická a plyn je nahraditeľný. To je údajne logika, ktorú si osvojili mnohí európski predstavitelia, ale pochopiteľne predovšetkým tí, ktorých krajín sa to nedotkne. Situácia sa vyostruje, keďže s koncom roka sa blíži termín vypršania zmluvy o dodávkach ruského plynu cez Ukrajinu do Európskej únie. A údaje údajne ukazujú, že majú do určitej miery pravdu a EÚ si naozaj môže tento plyn kúpiť inde, otázkou zostáva za akú cenu a aký to bude mať dopad na už i tak chradnúcu ekonomiku EÚ. Najmä však pre niekoľko krajín, predovšetkým Rakúsko, Slovensko a Maďarsko, táto perspektíva predstavuje nákladnú dilemu, ktorá by sa mohla rozšíriť po celej Európe.

Na rozdiel od väčšiny krajín EÚ sa len tieto tri krajiny ešte neodpojili od ruského plynu, uvádza portál. Autori však zabudli dodať, že rovnako krajiny západnej Európy stále dovážajú viac ako 16 % skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska. Z politických aj pragmatických dôvodov zostali krajiny strednej Európy napojené na ruskú energetiku a využívajú pritom výhody nižších obstarávacích nákladov. Ukrajinský plynovod pre nich predstavuje rozhodujúce spojenie.

Keďže hrozí, že toto spojenie bude teraz vďaka neochote Ukrajiny predĺžiť tranzitnú zmluvu prerušené, táto trojica krajín bude možno čoskoro potrebovať alternatívy. Hoci možnosti existujú, každá zmena oproti súčasnému stavu bude spojená s vyššími nákladmi.

Ďalej portál rozoberá, ako sa zmenil európsky trh s energiou od invázie Ruska na Ukrajinu, a odhaľuje, prečo Európa už údajne nepotrebuje kedysi životne dôležitý plynovod, ale nemôže sa vyhnúť finančným nákladom spojeným s ukončením dodávky ruského potrubného plynu.

Meniaca sa energetická mapa Európy

Po útoku Ruska na Ukrajinu začiatkom roka 2022 sa veľká závislosť Európy od ruského plynu stala okamžitým problémom, keďže boli prerušené dodávky cez plynovody Nord Stream a Jamal-Európa – dve kľúčové energetické prepojenia s EÚ.

Európa pomerne rýchlo zmenila orientáciu importu. Pobrežné krajiny dobudovali kapacity na dovoz LNG z iných zdrojov, a zároveň boli vypracované nové zmluvy. Do roku 2023 tvoril ruský plyn z plynovodov len 8 % dovozu energie do EÚ, čo je výrazne menej ako 40 % v roku 2021.

Dovoz lacného ruského potrubného plynu cez Nord Stream a Jamal bol znížený na menej ako štvrtinu a bol nahradený vo veľkej miere rádovo drahším LNG z USA a mimochodom (čuduj sa svete) aj z Ruska. Treba sa však pozrieť aj na štruktúru dovozu LNG, kde je závislosť západnej Európy na ruskom plyne naďalej aktuálna a jeho podiel narastá.

V 1. polroku 2024 pochádzalo 48 % európskeho dovozu LNG z USA, 16 % z Ruska, 11 % z Alžírska, 10 % z Kataru a po 4 % z Nigérie aj Nórska. Dovoz LNG do Európy z USA sa medziročne znížil o 15 %, dovoz z Kataru klesol o 31 % a dovoz z Nigérie o 43 %. Naopak, dovoz z Ruska sa zvýšil o 11 %, z Nórska o 19 % a z Alžírska o 9 %. 

USA zostávajú dominantným dodávateľom, hoci dovoz z Ruska sa napriek pretrvávajúcemu napätiu zvyšuje. Európsky dopyt po LNG klesá predovšetkým v dôsledku deindustrializácie Európy spôsobenej sankciami a vysokými cenami energetických vstupov, ale aj často neuváženému prechodu na obnoviteľné zdroje energie a nárastu energetickej účinnosti. Zemný plyn ako zdroj energie však naďalej zohráva významnú úlohu v energetickom mixe a bude tomu tak zrejme ešte dlho. Pozrime sa, ako vyzerá aktuálna štruktúra dovozu zemného plynu do EÚ a ako sa menila za posledné tri roky:

Mesačný dovoz zemného plynu do EÚ podľa tranzitných ciest

Európa sa obracia k LNG

Z grafu vidíme, že niekoľko mesiacov po ruskej invázii Nemecko a Poľsko podľahli tlaku USA na zavedenie sankcií voči Rusku a ukončili tranzit cez potrubie Severného prúdu a Jamalu a na úkor toho výrazne narástol dovoz drahšieho LNG. Podľa Inštitútu pre energetickú, ekonomickú a finančnú analýzu (IEEFA) sa však v 1. polroku 2024 dovoz LNG do Európy medziročne znížil o 20 %; v prípade EÚ bol pokles 11 %. LNG pokrýval 31 % dopytu po plyne v Európe a 35 % dopytu po plyne v EÚ. V 1. polroku 2024 boli najväčšími dovozcami LNG v Európe Francúzsko (19 % z celkového dovozu), Španielsko (14 %), Holandsko (14 %), Taliansko (10 %), Turecko (9 %), Spojené kráľovstvo (8 %), Belgicko (7 %) a Nemecko (5 %).

Medzi krajiny, ktoré v 1. polroku 2024 znížili svoj dovoz LNG, patrili Spojené kráľovstvo (medziročne o 58 %), Turecko (o 27 %), Španielsko (o 23 %), Belgicko (o 21 %), Holandsko (o 11 %) a Taliansko (o 9 %). Nemecko zvýšilo svoj dovoz LNG o 10 %, zatiaľ čo francúzsky dovoz sa nezmenil.

Logistické možnosti a LNG terminály v Európe

Od začiatku ruskej invázie sa európske krajiny snažili rozšíriť logistické možnosti na dovoz LNG výstavbou pobrežných terminálov. Na mape sú zobrazené terminály LNG v Európe, farebne označené podľa funkčnosti a kapacity splyňovania v prvej polovici roka 2024 alebo plánovanej kapacity do roku 2030.

Dohody, ktoré prežili konflikt

Od začiatku konfliktu na Ukrajine viacero plynovodov pokračovalo v prevádzke vrátane toho, ktorý prechádza cez Ukrajinu a funguje na základe dlhodobej zmluvy. Pre EÚ ako celok bola táto trasa väčšinou zanedbateľná, keďže predstavovala len približne 5 % z celkového dovozu plynu v roku 2023. Pre strednú a východnú Európu je však táto cesta životne dôležitá. Vnútrozemské krajiny sa nedokázali tak ľahko preorientovať na dovoz LNG a naďalej čerpali ruský plyn.

Napríklad Rakúsko je aj po dvoch rokoch konfliktu stále na 98 % závislé od ruského plynu, pričom veľká časť z neho prichádza cez Ukrajinu. Aj Slovensko dostáva niekoľko miliárd kubických metrov plynu cez tento plynovod, zatiaľ čo Maďarsko odoberá cez Ukrajinu menej ruského plynu, keďže časť ruského plynu dováža cez Turecký prúd, takže celkovo zostáva veľmi závislé od ruskej energie.

Medzinárodná energetická agentúra minulý týždeň varovala, že potenciálny zánik tranzitu plynu cez ukrajinský plynovod predstavuje pre Európu túto zimu „kľúčovú neistotu“. „Hoci ruský plyn prepravovaný cez Ukrajinu pokrýval v roku 2023 len malý podiel celkového dopytu po plyne v EÚ, zastavenie týchto tranzitných tokov by výrazne ovplyvnilo niektoré trhy v strednej a východnej Európe a Moldavsku,“ uviedla IEA.

Výhody ruského plynu

V súčasnosti krajiny EÚ, ktoré sa spoliehajú na ukrajinský plynovod, v podstate získavajú lacný ruský plyn bez závislosti od sprostredkovateľov, ktorí ho ďalej predávajú za vyššie ceny.

„Ak sa dodávka tohto plynu preruší, sú napojené na zvyšok Európy, takže k plynu sa dostanú, ale namiesto toho, aby boli na začiatku potrubia… budú na jeho chvoste, čo môže byť podľa Samanthy Grossovej, riaditeľky Iniciatívy pre energetickú bezpečnosť a klímu v Brookings Institution veľmi nepríjemné. Budú musieť uzavrieť nové zmluvy cez nové trasy – či už pre LNG alebo pre plyn z iných krajín, ktorý by nahradil ruské dodávky. V každom prípade by náklady podľa nej boli značné.

„Ak sa tento plyn dostane do Európy ako LNG, bude takmer určite drahší, ako bol ruský plyn z plynovodov,“ uviedla Grossová. „Dôležitým dôvodom, prečo bola Európa na začiatku taká závislá od ruského plynovodného plynu, je to, že bol lacný.“

Navrhované riešenia

Slovensko a Rakúsko už čiastočne našli alternatívne zdroje plynu prostredníctvom dohôd o dodávke LNG s okolitými krajinami. Maďarsko medzitým naďalej dováža ruský plyn cez Srbsko.

Všetky tieto alternatívy majú svoju cenu, či už ide o drahší LNG, alebo v prípade Maďarska o závislosť od jedného plynovodu. V každom prípade však plyn bude prúdiť ďalej.

Hoci uzavretie ukrajinského tranzitu by najviac pocítila stredná a východná Európa, celá EÚ by podľa Grossovej mohla pocítiť „vlnový efekt“. Keďže existujúca plynárenská infraštruktúra by bola prevádzkovaná ťažšie, trhy budú tesnejšie a v prípade problémov s dodávkami bude menej priestoru na chyby.

Optimisti predpokladajú, že plyn sa z ukrajinského plynovodu bude čerpať naďalej. Hoci Kyjev odmietol rokovať o obnovení tranzitu priamo s Moskvou, prebiehajú rozhovory s Azerbajdžanom bohatým na fosílne palivá, ktorý by mohol prevziať kontrakty aj tranzit. Azerbajdžan však nemá výrobnú kapacitu na uspokojenie dopytu v južnej, strednej a východnej Európe a je nepravdepodobné, že by mu Rusko povolilo využívať svoju sieť plynovodov na tranzit plynu. Keďže nedokáže vyprodukovať dostatočné množstvo plynu, aby nahradil všetok bývalý ruský vývoz, zrejme bude slúžiť len ako sprostredkovateľ, ktorý „ruský plyn“ premenuje na „azerbajdžanský plyn“ prostredníctvom nejakej swapovej operácie predtým, ako ho pošle ďalej cez ukrajinský plynovod. Aj v tomto scenári však ceny pravdepodobne mierne vzrastú a Rusko bude samozrejme z tranzitu naďalej profitovať.

A aký to môže mať dopad na Slovensko?

Riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský včera v rozhovore pre JOJ24 uviedol, že cez ukrajinské potrubie na Slovensko prúdi 15 mld. m3 plynu pre Slovensko, Maďarsko, Česko a Rakúsko. Predstavuje to 45 % dodávok zemného plynu do tohto regiónu. Ako už bolo uvedené vyššie, priznal, že nahradiť ho nebude jednoduché. Pozitívne však je, že akonáhle prestanú prúdiť dodávky z Ukrajiny, automaticky sa aktivujú zmluvy s 5 dodávateľmi SPP a cca 60 % tohto výpadku bude hneď nahradených cez LNG terminály na Balte a Jadrane. Priznal, že kontrakt s Gazpromom je najvýhodnejší a preto väčšina plynu v našich potrubiach je z Ruskej federácie. Premiér Fico počas rokovania so svojím ukrajinským náprotivkom uviedol, že je obojstranný záujem, aby plynová infraštruktúra Ukrajiny bola využívaná. Je preto možné, že bude dosiahnutý kompromis a cez Ukrajinu bude naďalej prúdiť ruský plyn, ale prepravu bude zabezpečovať azerbajdžanská spoločnosť SOCAR a na ukrajinskej hranici ho opäť prevezme Gazprom, ktorý ho dodá na základe dlhodobých kontraktov. Pre Ukrajinu to prinesie okrem tranzitných poplatkov aj zabezpečenie možnosti do budúcna vyvážať vlastný plyn. Na túto zimu má podľa riaditeľa SPNZ Slovensko naplnené zásobníky na 95% a budú zrejme dočerpané doplna. Potvrdil, že akákoľvek alternatíva ruského plynu bude drahšia. Trasy tranzitu cez Poľsko, Česko a Rakúsko stoja od 3 do 10 eur/ km čo môže predstavovať navýšenie až o 150 miliónov eur ročne. Navyše ceny LNG sú pochopiteľne značne vyššie, nehovoriac o tom, že v USA je ťažený neekologickým frakovaním. Slovensko má dobre diverzifikované trasy so susednými krajinami, takže plyn zrejme budeme vedieť zabezpečiť, ale žiaľ si priplatíme.

Aké je pozadie ukrajinskej pozície?

Cieľom nepredĺženia tranzitnej zmluvy s Gazpromom a zastavenia tranzitu je podľa ukrajinskej strany zbaviť Kremeľ príjmov, z ktorých financuje vojnu. Zároveň môže Kyjev (a zrejme aj Európska komisia) využiť zastavenie tranzitu na vydieranie práve tých krajín, ktoré majú kritický pohľad na konflikt na Ukrajine a sú za jeho mierové ukončenie. Pre Ukrajinu to však rovnako prinesie stratu nemalých tranzitných poplatkov, ktoré vydrancovaná štátna kasa, žijúca na dlh amerických a európskych daňových poplatníkov, zúfalo potrebuje.

Ruský portál Svobodnaja pressa uvádza, že Slovensko a Ukrajina dosiahli predbežnú dohodu o spoločnom vytvorení nového energetického uzla. Oznámili to premiéri oboch krajín počas ostatného kola vládnych rokovaní v Užhorode.

Najprv slovenský premiér uviedol, že Kyjev má záujem využívať infraštruktúru vytvorenú na jeho území na tranzit ropy a plynu, a následne túto informáciu potvrdil ukrajinský premiér Denis Šmygal.

„Dohodli sme sa na vytvorení východoeurópskeho energetického uzla, ktorého cieľom je využívať naše zásobníky plynu,“ povedal a spresnil, že Ukrajina spolu so Slovenskom už realizuje projekt modernizácie elektrického prepojenia Mukačevo – Veľké Kapušany, ktorý by mal byť dokončený do konca roka 2028.

Je zrejmé, že po tom, čo Ukrajina rázne odmietla podpísať akékoľvek nové zmluvy s Gazpromom, Slovensko potrebuje, aby do krajiny naďalej prúdil ruský plyn cez Ukrajinu. Dôvody sú zrejmé. Po prvé, tento neruský plyn bude stopercentne LNG. Po druhé, jeho cena bude vyššia, ako sú zaň ochotné zaplatiť ázijské krajiny. Po tretie, bude sa musieť doviezť do niektorej pobrežnej krajiny, napríklad do Chorvátska, Poľska alebo Talianska, zaplatiť za príjem, spracovanie a za prepravu plynu na Slovensko. Nielenže sa ukáže, že konečná cena takéhoto plynu pre Slovensko bude enormne vysoká a domáce tarify okamžite vyletia do výšky, ale treba plyn aj niekde nájsť, čo je samostatná kapitola, pretože plyn pre Európu je už dávno zakontrahovaný a prebytok jednoducho neexistuje.

„V rámci tejto predbežnej dohody o vytvorení akéhosi spoločného východoeurópskeho uzla môže byť jednoducho snaha posunúť bod prevodu práv na ruský plyn,“ podelil sa s portálom Svobodnaja pressa o svoj pohľad na dianie Igor Juškov, popredný expert Fondu národnej energetickej bezpečnosti RF.

„Môže sa napríklad objaviť spoločná ukrajinsko-slovenská právnická osoba, ktorá si od roku 2025 bude môcť rezervovať kapacity na čerpanie plynu cez prepravnú sústavu a podpísať príslušné zmluvy s Gazpromom, ktorý bude naďalej čerpať plyn na Slovensko ako doteraz, ale potom z čisto formálneho hľadiska cez Ukrajinu nepotečie ruský, ale cudzí (v tomto prípade slovenský) plyn. Analogicky s tým, čo urobili Maďari s ropou Lukoilu – jednoducho presunuli bod prevodu práv na rusko-bieloruskú hranicu, a to je všetko.“

„Zo strany Ukrajiny ide jednoducho o snahu maximalizovať ekonomické výhody z tranzitu ruského plynu. Kyjev tým dostane do rúk dokonalý mechanizmus na vydieranie Európanov. Ak teda Maďari, potom Slováci, za nimi Rakúšania a tak ďalej posunú body odovzdávania práv na ropu a plyn k ruským hraniciam, kyjevský režim im môže klásť akékoľvek podmienky – od vysokých taríf za tranzit až po povinné poskytovanie dodatočnej hospodárskej alebo vojenskej pomoci. Napríklad môže požadovať peniaze na modernizáciu potrubia, ktoré sa, mimochodom, už 50 rokov vôbec nemodernizovalo a je otázne, koľko vlastne vydrží. Ukrajina sa napríklad môže pokúsiť „predať Európe“ podzemné zásobníky plynu, ktoré samotný Kyjev už nepotrebuje. Je jasné, že Európania ich pravdepodobne nekúpia v plnom rozsahu, pretože Európa už má dostatok vlastných, ale Ukrajina sa môže pokúsiť predať dlhodobý kontrakt na využívanie svojich podzemných zásobníkov plynu pod zámienkou „zachováme tranzit ruského plynu do Európy len pod podmienkou rezervácie konkrétnych skladovacích kapacít na našom území“.

To je mimochodom dôvod, prečo Slovensko spomaľuje. Na úrovni premiérov sa zatiaľ dosiahla len predbežná dohoda o vytvorení uzla, a aby to naozaj fungovalo, sú potrebné skutočné dohody medzi obchodnými spoločnosťami, a tie zatiaľ nie sú. Kyjev však stále dúfa, že svoj kufor bez rúčky niekomu „predá“.

Prečítajte si tiež

• Medzinárodná energetická agentúra varuje Európu pred nedostatkom plynu počas tejto zimy
• Čo sa stane, ak vybuchnú aj ďalšie plynovody vedúce do Európy?
• USA pochopili, že stúpli na hrable. Teraz by chceli otočiť Rusko späť k Európe. Dôvody sú ľahko čitateľné