Kyjev/Bratislava 19. septembra 2023 (HSP/Facebook/Foto:AP/Evgeniy Maloletka)
Realistickejším hodnoteniam západnej tlače o situácii na Ukrajine sa venuje Juraj Draxler, vrátane údajného ruského raketového útoku v Kosťantynivke
“Bulhari cez víkend zneškodňovali ukrajinský dron naložený výbušninami, ktorý sa zatúlal až k bulharskej prímorskej dedinke Tjuljenovo na sever od Varny. Je to trochu ironické. Najmä keď ukrajinské vládne štruktúry úzkostlivo hľadajú príklady toho, ako Rusko vojenskými operáciami ohrozuje aj členské štáty NATO. A medzitým sa aj v západnej tlači objavujú čoraz realistickejšie obrazy toho, čo sa deje na Ukrajine,” uvádza bývalý minister školstva.
“Zatiaľ dva príklady niečoho, čo sa vyslovene podobá na útok na krajinu NATO spáchali Ukrajinci. Najprv starý ukrajinský dron dopadol blízko Záhrebu, to bolo ešte v začiatkoch konfliktu. A teraz útok na bulharské pobrežie. Samozrejme, nejde o reálny útok, proste vo vojne sa stávajú aj nehody, strely či stroje nejdú tam, kam bolo zamýšľané, pre nejakú poruchu. Akurát, že zatiaľ sa to viac darí ukrajinskej strane ako ruskej,” pokračuje.
Útok má na svedomí ukrajinská armáda
“Podobne, ako sa jej darí niekedy si zbombardovať vlastné obyvateľstvo. New York Times teraz priniesol analýzy, podľa ktorej krvavý útok na trhovisko v Kosťantynivke, kde na začiatku septembra zahynulo 17 ľudí, majú v skutočnosti na svedomí Ukrajinci. Raketa, či už vinou chyby v nej, v riadení alebo v rozviedke, netrafila Rusov ale ukrajinských civilov,” dodáva.
“Opäť, niečo, čo sa vo vojne stáva. Zaujímavé je skôr to, že takýto článok vôbec vyšiel, pretože až donedávna aj prípady, keď takmer určite nejakých civilov malo na svedomí napríklad to, že ukrajinská obrana zostrelila ruskú raketu rovno nad obývanou oblasťou, vychádzali články podsúvajúce, že Rusi naschvál raketami bombardujú bytovky či škôlky (akoby to malo nejaký vojenský význam),” upozorňuje.
“Výnimkou bol prípad, keď zvyšky rakety dopadli na poľské územie a niektorí to zbrklo označovali za ruskú aktivitu, ktorá zasiahla Poľsko (aj naši bratislavskí jastrabi hned žiadali krízovú poradu NATO). No západní politici, ktorí predsa len nechcú ísť do hocičoho, čo by sa blížilo k otvorenému konfliktu s Ruskom, rýchlo potvrdili, že išlo o výsledok činnosti ukrajinskej protivzdušnej obrany. Na Západe dnes cítiť určitú rozpoltenosť. Na jednej strane najväčší jastrabi, ako šéf NATO Stoltenberg, tlačia na dlhodobú podporu konfliktu. Oproti tomu predstavitelia Pentagonu (ktorí to musia robiť veľmi diplomaticky), keďže na rozdiel od politických neoconov profesionálni vojaci mali od začiatku ku konfliktu opatrnejší postoj, ale aj niektoré médiá čoraz častejšie dodávajú realistickejšie obrazy konfiktu. Či to nejako pomôže konečne dospieť v dohľadnej dobe k mierovému riešeniu, pravda, nie je vôbec isté,” vyhlasuje na záver.
0.0°C
.jpg)
