Bratislava 13. februára 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je 40-dňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína takzvanou Popolcovou stredou, tento rok pripadá na 14. februára. Informuje o tom Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska na svojom webe
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola. Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: “Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš” alebo “Kajajte sa a verte v evanjelium”. Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie si popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania, ktorá v tomto roku pripadla na 31. marca. Veľký pôst sa začína v stredu aj pre evanjelickú cirkev. V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) v pondelok (12. 2.).
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
