Bratislava 5. augusta 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR – Ján Krošlák)
Slovenská kinematografia nemala režisérov, ktorí nakrúcali výlučne filmy s tematikou Slovenského národného povstania (SNP). “Sú však režiséri, ktorí mali nielen tému Povstania, ale celý jeho pôdorys a ostatné historické deje s ním spojené v evidentnej obľube,” uviedla pre TASR filmová publicistka, kritička a historička Eva Vženteková
Spresňuje, že v mnohých prípadoch išlo o spomienky tvorcov na čas ich detstva či mladosti. “Teda pocitovo silnú nostalgiu voči obdobiu, ku ktorému sa v obnovenej intenzite vracali. Pionierom tejto témy je najznámejší Paľo Bielik s dvoma povestnými filmami Vlčie diery (1948) a Kapitán Dabač (1959).”
Vženteková poznamenáva, že najviac hraných kinofilmov o tomto období, konkrétne štyri, nakrútil režisér Štefan Uher. “Rovnako jeden z našich najtalentovanejších režisérov Jozef Režucha nakrútil tri filmy, všetky na základe historických udalostí s viacerými historicky podloženými postavami,” dodáva.
Filmová publicistka, kritička a historička upozorňuje aj na režisérov ako Stanislav Barabáš, Andrej Lettrich, Vladimír Bahna, Martin Ťapák a Ján Lacko. V rámci svojej aktívnej režisérskej práce sa totiž viac ako iní venovali povstaleckej a odbojovej téme.
“Režisér ďalšej generácie, Miloslav Luther, v rámci minulého režimu nakrútil posledný film týkajúci sa odbojovej témy, Chodník cez Dunaj (1989), pričom v dvoch zo svojich porevolučných filmov Krok do tmy (2014) a Spiaci účet (2024) sa do dejov Slovenského štátu aspoň čiastočne vracia, teda vidí exponovanú súvislosť tejto historickej etapy s nasledujúcim obdobím,” konštatuje Vženteková.
Dôležití sú podľa nej aj mnohí ďalší tvorcovia dokumentárnych snímok venovaných odbojovej protifašistickej téme. “Z nich najdôslednejší bol Rudolf Urc, ktorého tvorba prešla aj ponad pád minulého režimu,” uzavrela.
Prečítajte si tiež
- Prvá partizánska skupina na Východe má pamätník pod Pirnagovým Vrchom
- Pamätník vo Vrchteplej je poctou partizánom padlým v bojoch v okolí obce