Rím 15. júna 2021 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS-SpC-Vatican)
Vatikánski archeológovia identifikovali najstarší obraz Nanebovstúpenia. Nachádza sa v katakombách Vigna Charaviglio, ktoré sú súčasťou komplexu katakomb sv. Sebastiána. Jeho vznik sa datuje na prelom 4. a 5. storočia
Existencia týchto katakomb bola známa od 20. rokov 20. storočia. Aj vtedy sa uskutočnili podrobné vykopávky. Okolo hrobky mučeníka Eutychia bola objavená hustá nekropola. Z nej sa zachoval nádherný náhrobok, ktorý si objednal pápež Damaz. Datované nápisy získané z katakomb umožňujú presne určiť ich chronologický rozsah, ktorý sa rozprestiera medzi pontifikátmi dvoch pápežov Damaza (366-384) a Inocenta I. (401-417).
V 90. rokoch 20. storočia bola objavená freska znázorňujúca objatie sv. apoštolov Petra a Pavla. Pred touto freskou je hrob vytesaný do tufu a pokrytý oblúkom, ktorý bol celý pokrytý freskami zobrazujúcimi výjavy z Nového zákona, ako napríklad zázrak v Káne, rozmnoženie chleba a vzkriesenie Lazara. Jeden zo zle čitateľných panelov zobrazuje postavy pod oblohou s červenými mrakmi, ktoré naznačujú scénu Nanebovstúpenia.
V posledných mesiacoch odborníci z Pápežskej komisie pre posvätnú archeológiu urobili podrobnú štúdiu tejto fresky. Ortofotografický výskum a podrobnejšie výskumy umožnili spoznať scénu inšpirovanú Kristovým nanebovstúpením. Ukazuje postavu z profilu, oblečenú v tunike a palum vlajúce vo vetre. Jeho pravá noha je na zemi a ľavá noha na malom kameni, pokrčí koleno a pravú ruku natiahne nahor k oblaku, z ktorého sa vystiera Božia ruka. Po stranách tohto obrázku sú dve prekvapené postavy so široko otvorenými ramenami, ktoré možno identifikovať s apoštolmi.
Ako uviedol prof. Fabrizio Bisconti, vitalita takejto schémy Nanebovstúpenia je úžasná. Nájdeme ju napríklad na začiatku 14. storočia v Padove v kaplnke Scrovegni, kde Giotto a jeho škola stále prezentujú Krista v profile, vystupujúceho do neba, akoby ho vzala mocná vzostupná sila.
Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.