Ministerstvu obrany (MO) SR aj Ministerstvu vnútra (MV) SR chýbajú vodiči nákladných vozidiel a autobusov. Príslušníci Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, profesionálni vojaci, vojaci zaradení do aktívnych záloh, ako ani civilní alebo štátni zamestnanci nemôžu podľa poslancov vzhľadom na plnenie služobných úloh absolvovať autoškolu na vlastné náklady.

“Ministerstvo vnútra SR v súčasnosti disponuje 77 inštruktormi, ktorí zabezpečujú svojou činnosťou rôzne kurzy výcvikov pre viac ako 12.750 vodičov rôznych organizačných jednotiek v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR,” uviedli poslanci v odôvodnení návrhu novely.

Títo inštruktori musia podľa predkladateľov v súčasnosti pre získanie skúšky absolvovať školenie u jednej zo spolupracujúcich autoškôl.

Novela preto hovorí, aby školenie a výcvik inštruktorov autoškôl oboch rezortov boli v ich vlastnej pôsobnosti. Autoškoly majú podliehať štandardnej kontrole zo strany ministerstva dopravy. Dosiahnuť by sa tak malo efektívne a pružné vyškolenie inštruktorov autoškoly vo vlastnej réžii bez nutnosti viazania finančných prostriedkov, a tým aj vyškolenie vodičov.

Novela by v prípade definitívneho schválenia mala byť účinná od 1. mája.

Nočné služby či pohotovosť pre matky hasičky by sa mohla upraviť

Matky hasičky by mohli vykonávať nočnú službu či služobnú pohotovosť aj vtedy, keď ich dieťa ešte nemá tri roky. V súčasnosti nesmie tehotná hasička a príslušníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky vykonávať štátnu službu v noci, nad základný čas služby ani mať služobnú pohotovosť. Upraviť vekovú hranicu z troch rokov na jeden rok dieťaťa má priniesť novela zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

“Cieľom predloženého návrhu je znížiť hranicu veku dieťaťa, pod ktorú príslušníčka, ktorá sa o toto dieťa stará, nemôže vykonávať štátnu službu v noci, štátnu službu nad základný čas služby v týždni a služobnú pohotovosť. Táto veková hranica sa znižuje z troch rokov na jeden rok,” uviedli poslanci v dôvodovej správe návrhu.

.

Príslušníčke, ktorá sa stará o dieťa vo veku od jedného do troch rokov, by sa po novom mohla nariadiť štátna služba v noci a nad základný čas služby v týždni len s jej písomným súhlasom.

“Služobná pohotovosť môže byť nariadená príslušníčke, ktorá sa stará o dieťa, ktoré dovŕšilo jeden rok a nedovŕšilo 15 rokov, len s jej písomným súhlasom,” dodali predkladatelia.

Novela by v prípade definitívneho schválenia mohla byť účinná od 15. apríla.

Zákon týkajúci sa výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu by sa mal upraviť

Ústavný zákon o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady (NR) SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) by sa mohol upraviť. Novela z dielne koaličných poslancov v stredu prešla v pléne parlamentu do druhého čítania.

Rozhodnutie výboru je v zmysle zákona preskúmateľné súdom. V prípade schválenia novely by na to nemal byť príslušný Najvyšší súd SR, ale Najvyšší správny súd (NSS) SR.

“Cieľom predkladaného návrhu ústavného zákona je podporiť jednoznačnosť výkladu článku päť ústavného zákona o zriadení a činnosti Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ vo vzťahu k určeniu súdu príslušného na preskúmanie rozhodnutia výboru,” píše sa v dôvodovej správe.

 

Postihovanie zneužívania pravidiel verejného obstarávania sa má upraviť

Postihovanie zneužívania pravidiel verejného obstarávania by sa mohlo zefektívniť. Odstrániť by sa mohlo zložité znalecké dokazovanie škody pri trestnom čine machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania. Upraviť chcú rozsah trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní.

“Cieľom predkladaného návrhu zákona je odstrániť aplikačné problémy pri postihovaní machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a zefektívniť postihovanie zneužívania pravidiel verejného obstarávania a nekalých praktík vo verejnom obstarávaní, čím sa v konečnom dôsledku docieli lepšia ochrana verejných prostriedkov,” uviedli poslanci v dôvodovej správe návrhu.

Rozsah trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní sa má zadefinovať ako zmluvná cena kontrahovaná v rámci zmluvného vzťahu, ktorý je výsledkom verejného obstarávania.

“Alternatívne, ak by nebolo možné z rôznych dôvodov vychádzať zo zmluvnej ceny, rozsahom trestného činu by bola predpokladaná hodnota zákazky, koncesie alebo súťaže návrhov a pri verejnej dražbe hodnota predmetu dražby,” priblížili predkladatelia.

Ak by nebolo možné určiť rozsah ani takto, bolo by podľa návrhu možné určiť predpokladanú hodnotu na základe odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku.

Z trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe sa má z kvalifikovanej skutkovej podstaty vypustiť konanie spočívajúce v žiadaní, príjmami alebo v daní si sľúbiť majetkový alebo iný prospech pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Bolo podľa poslancov nesystematické a spôsobovalo v praxi problémy.

Zaviesť sa má tiež nová skutková podstata machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, ktorá pokrýva zadávanie takých zákaziek, koncesií a súťaží návrhov, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní a pri ktorých vznikla škoda na verejných prostriedkoch.

“V poslednom rade sa návrhom zákona zosúladia niektoré pojmy používané Trestným zákonom v predmetných ustanoveniach s pojmami používanými zákonom o verejnom obstarávaní,” skonštatovali.

Nová legislatíva by mala byť v prípade definitívneho schválenia účinná od 1. mája.

Projektová výzva by sa mala upraviť, novela zákona je v 2. čítaní

Projektová výzva by sa mala upraviť. Mala by obsahovať kritériá na hodnotenia žiadosti o prostriedky. Poradie alebo váha ich dôležitosti by mali byť rozdelené na viaceré časti hodnotenia. Vyplýva to z novely zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktorú v stredu plénum Národnej rady (NR) SR posunulo do druhého čítania.

Poradie alebo váha dôležitosti by boli rozdelené na viaceré časti hodnotenia. Žiadosť o prostriedky, ktorá nesplní podmienky prvej časti hodnotenia, by sa nehodnotila v ďalšej časti hodnotenia.

Vykonávateľ by mohol vyhlásiť aj výzvu na projektový zámer, ktorým je súhrn informácií požadovaných vo výzve na predkladanie projektových zámerov. Ten by žiadateľ navrhol na realizáciu v prípade schválenia žiadosti.

Výzva by mala obsahovať podmienky potrebné na posúdenie zámeru a podmienky, ktorých splnenie musí žiadateľ preukázať.

“Po zhodnotení výzvy na projektový zámer vykonávateľ vypracuje hodnotiacu správu, ktorá obsahuje informáciu o tom, či projektový zámer spĺňa alebo nespĺňa podmienky. Vykonávateľ je oprávnený určiť hodnotiacu správu ako ďalšiu podmienku poskytnutia mechanizmu vo výzve,” uviedli predkladatelia v návrhu zákona.

Predkladatelia navrhujú účinnosť zákona od 1. mája 2022.

Zákon o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte je v 2. čítaní

Návrh zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte v stredu posunulo plénum parlamentu do druhého čítania. Návrh pochádza z dielne ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Ide o obmenu Krajniakovho osobného dôchodkového produktu, ktorý pôvodne obsahoval aj vyplácanie dôchodkovej prémie, od tej však ministerstvo upustilo.

Legislatíva definuje, že z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu sa vypláca dôchodok, programový výber, jednorazové vyrovnanie alebo predčasný výber. Dôchodok môže poskytovateľ vyplácať formou doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku. Dočasný dôchodok sa musí vyplácať najmenej desať rokov. Zákon má určiť, že prvá splátka z doživotného alebo dočasného dôchodku môže byť v maximálnej výške 25 % hodnoty majetku sporiteľa.

Aj programový výber nasporených peňazí má trvať minimálne desať rokov. Prvá splátka má rovnaké pravidlá, avšak programovým výberom sa nesmie počas kalendárneho roka vyplatiť viac než desať percent hodnoty majetku sporiteľa.

Jednorazový výber bude možný vtedy, ak hodnota majetku sporiteľa bude nižšia ako štvornásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Svoje pravidlá by mal mať aj predčasný výber, bude to možné iba vtedy, ak má sporiteľ nepriaznivý zdravotný stav, ťažké zdravotné postihnutie, alebo ak je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej rok a dovŕšil aspoň 57 rokov.

Rezort práce v predkladacej správe vysvetlil, že ministerstvo chcelo pôvodne vytvoriť podmienky pre poskytovanie štandardizovaného produktu osobného dobrovoľného sporenia jednotlivcov na dôchodok, ktorý mal byť rozšírením pre tradičné povinné spôsoby sporenia.

“Vzhľadom na obmedzenú schopnosť existujúcej daňovej úľavy pritiahnuť nových účastníkov a motivovať ich k plateniu príspevkov, respektíve k plateniu vyšších príspevkov, sa navrhovalo, aby sa popri daňovej úľave zaviedla aj priama podpora v podobe dôchodkovej prémie a ďalšie zmeny v daňovej a odvodovej oblasti,” pripomenul rezort.

.

Po rozporovom konaní s Ministerstvom financií (MF) SR sa však z návrhu vypustili všetky navrhované fiškálne stimuly.

V návrhu zákona o celoeurópskom dôchodkovom produkte teda zostali tie ustanovenia, ktoré doplnia regulačný rámec pre celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a ktorými sa vykonajú vybrané články európskeho nariadenia.

“Návrh zákona upravuje iba tie oblasti, ktorých doplnenie je pre vykonanie nariadenia nevyhnutné, pričom ide primárne o oblasti, ktoré nariadenie ponecháva výslovne v kompetencii členských štátov (sporiaca a výplatná fáza) a o ustanovenia, ktoré majú procesnú povahu (kompetencie Národnej banky Slovenska v súvislosti s celoeurópskym osobným dôchodkovým produktom),” vysvetlil rezort.

Zákon tiež počíta s tým, že na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt sa bude uplatňovať rovnaký daňový režim ako na príspevky účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia a dávky z doplnkového dôchodkového sporenia.

Vláda navrhuje účinnosť zákona dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, keďže európske nariadenie sa začne uplatňovať 22. marca tohto roka. Ustanovenia, ktoré sa týkajú oblasti daní, majú byť účinné od 1. januára 2023.

Sezónne zamestnávanie v poľnohospodárstve a turizme by sa malo zjednodušiť

Zamestnávanie pracovníkov na vymedzené sezónne práce v sektore poľnohospodárstva a cestovného ruchu by sa malo zjednodušiť. Zároveň by sa mali znížiť mzdové náklady s tým súvisiace. Počíta s tým novela Zákonníka práce, ktorú v stredu poslanci parlamentu posunuli do druhého čítania.

K naplneniu cieľa návrhu zákona má prísť aj prostredníctvom výnimky z platenia poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti formou odvodovej odpočítateľnej položky pri výkone sezónnej práce v sume ustanovenej podľa zákona o sociálnom poistení.

Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce by podľa návrhu mala byť od vzniku tohto právneho vzťahu povinne poistená na všetky poistenia zamestnanca.

“Týmto sa zabezpečí zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa pri prihlasovaní a odhlasovaní tohto zamestnanca,” konštatujú predkladatelia v dôvodovej správe.

Pre takého zamestnanca by však v podobe odvodovej odpočítateľnej položky mala existovať výnimka z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Jej suma sa navrhuje vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov.

“Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, nebude on ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,” priblížili predkladatelia.

Zamestnanec a zamestnávateľ by z tohto príjmu platili poistné na nemocenské poistenie a poistné na invalidné poistenie, zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce dosiahne zamestnanec mesačný príjem v sume vyššej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti by platil zamestnanec, ale aj jeho zamestnávateľ len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou.

Vzhľadom na to, že poistenec by mal v tomto prípade výnimku z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, obdobia poistenia, počas ktorých nebude platiť poistné, sa podľa návrhu nebudú hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky a na dávku v nezamestnanosti. Za tieto obdobia poistenia by tak poistenec, respektíve jeho pozostalí nemali mať nárok na uvedené dávky.

Novelou zákona o potravinách sa má znížiť sankcia za opakovaný delikt

Novela zákona o potravinách z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR by mala znížiť minimálnu hranicu pokuty pri opakovanom porušení povinností na 50.000 eur. Tiež má umožniť predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT), ale až po ich ponuke charite. Návrh zákona v stredu posunulo plénum Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Účinnosť sa navrhuje od 1. júna 2022.

Zároveň má dôjsť k vypusteniu povinného dodržiavania podielu poľnohospodárskych produktov a potravín vyrobených v SR pri listinnej alebo elektronickej propagácii a marketingu. Prevádzkovateľ by však mal byť povinný uviesť v propagačnom letáku percentuálny podiel slovenských výrobkov z celkovej ponuky.

Prevádzkovateľ by podľa vládou schválenej novely mohol predávať potraviny, ktorým uplynul DMT, len ak sú bezpečné, len vo svojich vlastných prevádzkach, len konečnému spotrebiteľovi, len ak sú zreteľne oddelene umiestnené od ostatných potravín a najviac po dobu 45 dní od uplynutia DMT.

Návrh novely zákona bol predložený do dvoch pripomienkových konaní. Do druhého pripomienkového konania bol opätovne predložený, pretože v rámci prvého pripomienkového konania bolo uplatnených 70 pripomienok, z toho 39 zásadných. Na základe rozporových konaní boli po prvom pripomienkovom konaní rozpory s povinne pripomienkujúcimi subjektami odstránené, avšak podľa výsledkov rozporových konaní sa návrh zákona podstatne zmenil. Z uvedeného dôvodu bol návrh zákona opätovne predložený na pripomienkové konanie. K návrhu zákona v rámci druhého medzirezortného pripomienkového konania bolo vznesených 100 pripomienok, z toho 61 zásadných.

Odborníkov zo športu by mala motivovať k zapojeniu sa do vzdelávania novela

Zaraďovanie pedagogických a odborných zamestnancov do kariérových stupňov a vykonávanie atestácií pre odborníkov z oblasti športu by sa mohlo upraviť. Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli v stredu do druhého čítania novelu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorá má za cieľ aj motivovať odborníkov zo športovej praxe k zapojeniu sa do vyučovacieho procesu.

“Cieľom návrhu zákona je najmä jeho zosúladenie s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe, a to najmä v oblastiach, ktoré sa najviac dotýkajú výkonu pracovnej činnosti v kontexte poskytovania výchovy a vzdelávania deťom a žiakom v oblasti pohybu a zdravia,” píše sa v dôvodovej správe.

Autori tvrdia, že novela reflektuje aj ciele z programového vyhlásenia vlády, ktorými sú skvalitňovať výchovu a vzdelávanie.

Novela by mohla upraviť zaraďovanie pedagogických zamestnancov do jednotlivých kariérových stupňov tak, aby sa zohľadňovala okrem doterajších predpokladov aj ich prax z oblasti športu. Napríklad trojročné alebo päťročné pôsobenie v najvyššej celoštátnej súťaži SR, obdobnej súťaži v zahraničí alebo v športovej reprezentácii Slovenska.

Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od 1. septembra.

Novela vysokoškolského zákona má skrátiť externé štúdium, ale aj upraviť voľbu rektora

Skrátenie externého štúdia, zavedenie výkonnostných zmlúv či voľba rektora sú zmenami, ktoré má priniesť novela zákona o vysokých školách z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR. Novelu vysokoškolského zákona posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu do druhého čítania.

Cieľmi návrhu sú aj systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl, so zámerom jej modernizácie tak, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl, ako aj na úrovni fakúlt, pričom prehodnotenie systému riadenia je aj predmetom programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2020 – 2024. Zmeniť sa má najmä spôsob ustanovenia rektora, zloženie správnej rady vysokej školy, zriaďovanie orgánov fakulty, pôsobnosť akademického senátu vysokej školy a správnej rady verejnej vysokej školy posilnením postavenia správnej rady.

Kandidát na rektora by sa mal spoločne voliť volebným zhromaždením nadpolovičnou väčšinou všetkých členov volebného zhromaždenia. Proces voľby členov správnej rady verejnej vysokej školy bol doplnený o verejné vypočutie kandidátov, rozširuje sa nezlučiteľnosť členstva v správnej rade o ústavné funkcie a zamestnanie na akomkoľvek ministerstve.

Novela má vychádzať zo zahraničných systémov, analýz a odporúčaní, z ktorých vyplýva, že slovenské vysoké školy nevyhnutne potrebujú reformu. Návrh má za cieľ komplexne zlepšiť ich kvalitu, atraktivitu a otvorenosť. V novele sa preto navrhuje zavedenie funkčných miest docentov a profesorov, ktoré budú nezávislé od akademických titulov. Návrh definuje aj výkonnostné zmluvy uzatvárané medzi ministerstvom a príslušnou vysokou školou s cieľom zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania na území SR. Podľa materiálu z dielne rezortu školstva “možnosť získania finančných prostriedkov, ktorých poskytnutie bude podmienené plnením merateľných ukazovateľov vysokými školami”.

Ďalšou zmenou má byť skrátenie externého štúdia na päť rokov. Zmena by sa mala dotknúť aj rozdelenia akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania na dva samostatné druhy akreditácií s ponechaním spoločnej žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania. Rovnako by sa mal rozšíriť aj spôsob posudzovania projektov výskumu a vývoja zavedením posudzovania medzinárodnými expertnými panelmi a zavedením využívania rýchleho hodnotenia projektov, ktoré už boli vyhodnotené na inej úrovni.

S návrhom novely vysokoškolského zákona z dielne rezortu školstva opakovane nesúhlasili reprezentácie vysokých škôl. Na znak nesúhlasu sa 16. novembra konal Zodpovedný protest za slobodné univerzity. Vznikla aj petícia Za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách, ktorú podpísalo viac ako 20.000 ľudí.

Mimoparlamentné KDH podčiarklo, že takéto zásadné zásahy do riadenia, spravovania či financovania vysokých škôl (VŠ) by sa mali diať po dôkladnejšej príprave, konzultáciách s dotknutými stranami a vo vhodnejšom čase. Pre rozsiahle zmeny v akreditácii a financovaní VŠ podľa člena predsedníctva KDH Mareka Šmida nie je možné efektívne a účinne sa zúčastňovať na reforme vysokého školstva. Pripomenul základnú požiadavku samosprávnosti VŠ, ktorá bola hlavným dôvodom verejných prejavov nesúhlasu s novelou.

“Po novom by o voľbe a odvolávaní rektora, majetkových záležitostiach či schvaľovaní rozpočtu mali spolurozhodovať akademické senáty so správnymi radami, ktorých významnú časť budú tvoriť ministrovi nominanti,” uviedol.

KDH pritom upozorňuje aj na riziká nižších rozpočtov VŠ, napríklad redukovanie platov či prepúšťanie.

“Čo je opakom toho, čo vyžadujú reformy,” dodalo hnutie.

Prístup vysokých škôl k financiám z Fondu na podporu umenia sa zlepší

Prístup verejných vysokých škôl (VŠ) k finančným prostriedkom poskytovaným prostredníctvom Fondu na podporu umenia sa má zlepšiť. Vyplýva to z novely zákona o Fonde na podporu umenia, ktorú v stredu schválila Národná rada (NR) SR. Novelu predložili poslanci opozičného Smeru-SD Dušan Jarjabek a Jozef Habánik.

V pôvodnom zákone sa upraví oblasť ustanovujúca, že fond môže ako podmienku poskytnutia dotácie určiť povinnosť žiadateľa písomne preukázať, že má na financovanie projektu, na ktorý sa finančné prostriedky požadujú, zabezpečené spolufinancovanie z vlastných alebo iných zdrojov. Po zmene legislatívy sa podmienka zabezpečenia spolufinancovania z vlastných alebo iných zdrojov nebude vzťahovať na verejné vysoké školy.

Účinnosť má novela nadobudnúť od 1. apríla 2022.