Jurij Ušakov, asistent prezidenta pre medzinárodné záležitosti, predtým uviedol, že na fóre sa v roku 2023 zúčastnia hodnostári z viac ako 15 krajín. “Medzi najvýznamnejších hostí patrí alžírsky prezident Abdelmajid Tebboun, ktorý v týchto dňoch absolvuje štátnu návštevu Ruska,” uviedol predstaviteľ Kremľa. Podľa jeho slov sa alžírsky prezident zúčastní na hlavnom plenárnom zasadnutí fóra spolu s Putinom 16. júna, pričom obaja vystúpia s prejavmi, zúčastnia sa na diskusiách a budú odpovedať na otázky. “Ruský prezident a alžírsky prezident budú tento rok na hlavnom plenárnom zasadnutí na pódiu,” spresnil Ušakov.

Peskov zasa uviedol, že plenárne zasadnutie sa začne o 14.00 h moskovského času. “Prezident sa pripravuje na účasť na plenárnom zasadnutí SPIEF, ktoré sa uskutoční v piatok. Bude tam veľký prejav prezidenta, po ktorom bude nasledovať diskusia,” oznámil. “Prinajmenšom sa dá predpokladať veľmi, veľmi dlhý prejav hlavy štátu. Skutočne sa pripravoval pomerne rozsiahly prejav,” dodal Peskov.

Hovorca Kremľa spresnil, že “možno očakávať predovšetkým hodnotenie ekonomiky za uplynulý rok”. “To je najdôležitejšia vec. Viete, že prezident na fóre vždy uprednostňuje takéto podrobné hodnotenie a pravdepodobne načrtne hlavné perspektívy,” povedal.

Zahraniční hostia

Ušakov upozornil na skutočnosť, že SPIEF sa každoročne koná pod záštitou ruského prezidenta. “Stretávajú sa na ňom svetoví lídri a šéfovia významných ruských a zahraničných spoločností, bánk, poprední odborníci, zástupcovia vedy, médií a občianskej spoločnosti,” povedal. “Tento rok bude aj pomerne masívna účasť zahraničných hostí,” povedal hovorca Kremľa. Spresnil, že Petrohrad navštívia prezident Arménska Vahagn Chačaturjan, prezident Južného Osetska Alan Gaglojev, predseda vlády Kuby Manuel Marrero a predseda kabinetu ministrov Kirgizska Akylbek Žaparov. Okrem toho sa na fóre zúčastnia podpredsedovia vlád, ministri, gubernátori, senátori, diplomati z viacerých krajín, vedúci medzinárodných organizácií a združení. Hosťujúcou krajinou na SPIEF 2023 sú Spojené arabské emiráty.

Tentoraz sa práca na platformách SPIEF-u zameriava na päť hlavných tém: “Svetové hospodárstvo v ére globálneho obratu”, “Ruská ekonomika – adaptácia k rastu”, “Budovanie technologickej suverenity”, “Trh práce – riešenie nových výziev” a “Národohospodárke šetrenie, kvalita života – kľúčová priorita”. “Zvykli sme si navzájom imponovať číslami, ale ja sa toho zdržím,” povedal asistent. Vysvetlil, že údaje o počte účastníkov uvádzajú organizátori. “Zdá sa mi, že je lepšie sumarizovať medzinárodnú účasť až po skončení podujatí,” poznamenal.

Putinov prejav

Vladimír Putin na plenárnom zasadnutí 26. Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra.

Diskusiu moderuje politológ, historik a moderátor Prvého kanála Dmitrij Simes.

Petrohradské medzinárodné hospodárske fórum sa koná každoročne od roku 1997. Za ten čas si získalo štatút poprednej svetovej platformy na diskusiu o kľúčových otázkach svetového hospodárstva.

Heslom Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra v roku 2023 je „Suverénny rozvoj: základ spravodlivého sveta. Spájanie síl pre budúce generácie“.

* * *

Dmitrij Simes: Dámy a páni!

Som rád, že vás môžem privítať na Petrohradskom fóre, na plenárnom zasadnutí, na ktorom vystúpia dvaja veľmi dôležití a zaujímaví rečníci: ruský prezident Vladimir Putin a alžírsky prezident Abdelmajid Tebboun.

Pokiaľ ide o alžírskeho prezidenta, predstavím ho neskôr samostatne.

Pokiaľ ide o prezidenta Putina, myslím si, že ho netreba predstavovať nielen tomuto publiku, ale ani žiadnemu inému. Bez ohľadu na to, čo si kto myslí o jeho aktivitách, tieto aktivity vyvolávajú silné emócie na celom svete. Prezident Putin je všeobecne považovaný za historickú osobnosť, ktorej rozhodnutia majú veľký, dokonca by som povedal obrovský vplyv na osud Ruska a v širšom zmysle na budúcnosť celého ľudstva.

Pán prezident, máte slovo.

VLADIMÍR PUTIN: Vážení priatelia, vážený pán prezident! Dámy a páni!

Najprv by som chcel privítať nášho hosťa, prezidenta Alžírskej republiky, [a poďakovať], že si našiel čas a prišiel na naše dnešné podujatie. Pán prezident, veľmi pekne vám ďakujem.

Vážený pán prezident, rád by som oslovil aj ostatných našich zahraničných hostí: určite sa vo svojich poznámkach zameriam predovšetkým na rozvoj Ruska a naše plány v rôznych oblastiach, ale predpokladám, že aj vás to bude zaujímať, pretože mnohí z vás v našej krajine pracujú alebo plánujú pracovať. Dúfam, že vás zaujíma naše hodnotenie toho, ako sa nám darí a čo sa chystáme urobiť v blízkej budúcnosti, aby ste zistili, či sa oplatí s nami obchodovať.

Dúfam, že to bude zaujímať aj pána prezidenta. Ospravedlňujem sa, ak je tento príspevok na niektorých miestach určený výlučne ruskému publiku. Napriek tomu si myslím, že to, čo v súčasnosti robíme v našom hospodárstve, sa dá uplatniť aj v iných krajinách. A to len zvýši možnosti našej spolupráce.

Preto by som chcel ešte raz privítať všetkých účastníkov a hostí na 26. medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.

Minulý rok, keď som hovoril z tejto tribúny, som načrtol svoju víziu výziev, ktorým čelí Rusko a prakticky celý svet, a podrobne som opísal naše kroky na zabezpečenie sebavedomého, dlhodobého a suverénneho rozvoja krajiny.

Rád by som pripomenul, že druhý štvrťrok minulého roka bol pre našu ekonomiku a domáci obchod najťažším štvrťrokom, keď sa rýchlo menili okolnosti, zaužívaný poriadok obchodu, zúčtovania a logistiky a keď sa v podstate menila celá štruktúra obchodného a hospodárskeho života.

Dnes, vážení kolegovia, dámy a páni, priatelia, môžeme s istotou povedať, že stratégia, ktorú vtedy zvolila ruská vláda a podniky, sa osvedčila. Pozitívne makroekonomické trendy naberajú na dynamike a sile.

V apríli tohto roka hrubý domáci produkt medziročne vzrástol o 3,3 % a do konca roka narastie ešte o jeden percentuálny bod. Aspoň to si myslí Medzinárodný menový fond – 0,7 %. Podľa môjho názoru však súhlasím s tými našimi odborníkmi, ktorí si myslia, že rast bude väčší, až 1,5 % a možno aj 2 %. To umožní našej krajine udržať si miesto medzi poprednými svetovými ekonomikami.

V apríli sme zaznamenali rast v priemysle a maloobchode. Okrem toho objem priemyselnej produkcie v období január-apríl prekročil minuloročné hodnoty o 2,9 %. Treba pripomenúť, že práve tento sektor bol najviac zasiahnutý rozpadom spolupráce a dodávateľských reťazcov.

Čo nám umožnilo dosiahnuť výsledky, ktoré som práve spomenul? Predsa len, pred rokom bola nálada, aj v našich obchodných kruhoch, veľmi, veľmi opatrná. A úprimne povedané, len málokto predpovedal, ako sa budú udalosti vyvíjať. V takýchto podmienkach bolo veľmi dôležité poskytnúť podnikateľom oporu, posilniť dôveru v uskutočňovanú politiku a zdôrazniť nedotknuteľnosť základných trhových inštitúcií, slobodu podnikania a záruky ochrany vlastníctva.

Preto som na minuloročnom fóre formuloval naše hodnotové prístupy k hospodárskemu rozvoju v nových podmienkach a pre dlhodobú perspektívu. Chcem povedať, že všetko, čo som vlani povedal (a všetci chápeme, že to, čo som povedal, bolo výsledkom práce vlády, administratívy a vládneho ekonomického bloku), všetko, čo som povedal, a všetko, čo sme pripravili a potom realizovali v praxi, sa podarilo.

Tu je dôvod. O čom hovoríme?

Po prvé. Udržali sme zodpovednú, vyváženú fiškálnu a menovú politiku. Účinná kombinácia týchto prístupov umožnila dosiahnuť minimálnu úroveň nezamestnanosti a inflácie, ktorá je v súčasnosti v Rusku nižšia ako v mnohých západných krajinách eurozóny aj inde a blíži sa k historickému minimu 2,9 %. Nezamestnanosť je 3,3 %, čo nikdy v našej histórii nebolo.

Čo je dôležité: stabilná makroekonomická situácia sa stala našou konkurenčnou výhodou, účinným faktorom rozvoja. Musím povedať, že vo vnútropolitických diskusiách v predchádzajúcich rokoch sme počuli veľa výčitiek na adresu vlády a vedenia krajiny, ktoré hovorili: prečo sa chytáme týchto makroekonomických ukazovateľov? Prax ukázala, že túto makroekonomickú stabilitu sme nedosiahli len tak pre nič za nič.

Pomocou rozpočtových mechanizmov a menových nástrojov sme podporili dopyt v ekonomike, čo znamená, že sme zabezpečili pracovné miesta pre podniky a firmy a zároveň sme zabránili cenovým výkyvom.

Našu makroekonomickú politiku budeme aj naďalej zakladať na reálnej situácii a cieľovej inflácii, tak ako sme to robili minulý rok alebo počas pandémie, keď dopyt v ekonomike klesol a my sme zvýšili rozpočtový deficit na 3,8 % HDP, aby sme ho podporili. Ale už na nasledujúci rok 2021 sme mali rozpočtový prebytok – síce malý, ale predsa len 0,4 %.

Chcel by som poznamenať, že dnes sú naše verejné financie vo všeobecnosti vyrovnané. Vo federálnom rozpočte je malý deficit, ale ten je do veľkej miery spôsobený odkladom plánovaných výdavkov, alebo, ako hovoríme, pod čiarou. K tomuto kroku sme pristúpili vedome, aby sme zvýšili tempo realizácie štátnych a regionálnych programov.

Prirodzene, ďalšie finančné prostriedky boli potrebné aj na posilnenie obrany a bezpečnosti a na nákup zbraní: sme povinní to urobiť, aby sme ochránili suverenitu našej krajiny. Musím povedať, že celkovo sa to ospravedlňuje aj z hospodárskeho hľadiska.

Dynamika príjmov z iných zdrojov ako z ropy a plynu je pozoruhodná. Za január až máj vzrástli o 9,1 percenta, čo je citeľne viac, ako sa predpokladalo. V máji zároveň rast dosiahol plus 28,5 percenta.

Ešte raz chcem zdôrazniť: hovoríme o rozpočtových príjmoch, ktoré nie sú spojené s vývozom ropy a plynu, a to je dôležitý ukazovateľ toho, že reálny sektor nášho hospodárstva, jeho výrobné podniky, výrobný sektor, sektor obchodu a služieb sa rozvíjajú a naberajú na sile. Ruská časť publika si pravdepodobne pamätá a vie, že sme vždy hovorili: kedy sa zbavíme závislosti od príjmov z ropy a plynu? Postupne tento trend naberá na obrátkach, hoci poviem niečo aj o rope a plyne, sú tu otázky, ktorým musíme venovať pozornosť.

Po druhé. Finančné zdroje štátu nám umožňujú udržať stabilný kurz smerom k sociálnej spravodlivosti, k znižovaniu chudoby a nerovnosti. Toto zameranie bolo dôležitým faktorom úspešného prekonania minuloročných problémov.

Cielene sme podporovali najmenej majetných občanov. A ak sa pozrieme na túto kategóriu našich ľudí a ich príjmy, ich príjmy sa v priebehu roka zvýšili približne o 30 percent. V roku 2022 sa 1,7 milióna ľudí dostalo nad hranicu chudoby a miera chudoby bola pod dvojciferným číslom – 9,8 percenta.

Samozrejme, tu sa počíta každé percento – to je úplne zrejmé. A dokonca ani pozitívne trendy, ktoré som spomenul, nemusia byť z praktického hľadiska až také významné, najmä pre tých ľudí, ktorí sa práve dostávajú nad hranicu chudoby – ich príjmy sú stále príliš nízke, ale o tom budem hovoriť neskôr. Hlavná vec je však trend a ten budeme musieť, samozrejme, udržať a zachovať.

Valorizujeme dôchodky a sociálne dávky, aby sme ich uchránili pred rastom cien a zvyšujeme minimálnu mzdu a životné minimum. Výsledkom je, že vo štvrtom štvrťroku minulého roka sa reálny disponibilný príjem občanov, chvalabohu, vrátil k rastu. Áno, stále je to mierny rast, ale predsa je to trend. V tomto roku by sa mal tento trend zintenzívniť. V každom prípade s tým počítam.

Samozrejme, podporuje to aj dopyt, čo znamená, že domáca výroba a sektor služieb, najmä podniky v regiónoch, lokálne, a v dôsledku toho to má pozitívny vplyv na regionálne financie, na regionálne rozpočty.

Našou treťou zásadou, o ktorej som hovoril pred rokom, je dôraz na rozvoj súkromnej iniciatívy. Minulý rok nám prorokovali, že Rusko sa pod tlakom sankcií vráti k uzavretej, administratívnej príkazovej ekonomike. My sme si však, ako viete, vybrali cestu rozširovania podnikateľskej slobody a prax ukázala, že sme urobili absolútne správne. Život to dokázal.

Významným vývojom a silným stimulom pre naše podniky bolo nahradenie nadnárodných korporácií, ktoré opustili ruský trh. Žiaľ, nedokázali odolať silnému politickému tlaku zahraničných politických elít.

Viete veľmi dobre: nikoho sme nevyhodili z nášho trhu ani z našej ekonomiky, naopak, dokonca sme im ponúkli, aby zvážili všetky pre a proti a dobre porozmýšľali o svojich ruských partneroch a možných dôsledkoch takéhoto kroku. Každý z našich partnerov mal právo voľby.

Čo je tu dôležité? Mnohé zahraničné značky už dávno predávajú výrobky, ktoré sa kompletne vyrábajú v našich závodoch, v skutočnosti ide o ruský tovar – len so zahraničnými logami.

Takže odchodom majiteľov značiek sa ich produkcia nezastaví, zmení sa len logo. Zisky z tohto podnikania zostanú v našej krajine. Budeme pracovať pre nových ruských majiteľov, pomáhať im zabezpečiť príjem zamestnancom ich spoločností, ako aj spriazneným firmám a dodávateľom.

Skrátka, ak sa naši podnikatelia spočiatku, povedal by som, veľmi obávali odchodu západných spoločností, teraz obsadzujú uvoľnené výrobné priestory a miesta v obchodných centrách. Niektoré malé, tzv. okrajové značky, ktoré predávali oblečenie, obuv a iný tovar prostredníctvom sociálnych sietí, si teraz otvárajú vlastné obchody.

Už som o tom hovoril na jednom z podujatí v Moskve: v tomto sektore cudzinci z väčšej časti odišli, uvoľnili až dva milióny štvorcových metrov maloobchodnej plochy a niku v hodnote dvoch biliónov rubľov. No to je skvelé: prakticky všetko už obsadili naši podnikatelia.

Len v minulom roku ruskí výrobcovia podali viac ako 90 tisíc žiadostí o registráciu ochranných známok. Okrem odevov a obuvi ide najmä o softvér, chemikálie pre domácnosť, parfumy, kozmetiku a podobne.

Myslím, že neprezradím tajomstvo, ak poviem, že v rámci komunikácie s domácimi podnikateľskými kruhmi sa čoraz častejšie objavujú požiadavky, aby sa sem nevracali „potulné“ zahraničné firmy. Viete, je to to isté, čo sa stalo v poľnohospodárstve po roku 2014, keď naše domáce poľnohospodárske podniky začali naberať na sile, a na všetkých stretnutiach s poľnohospodármi zaznievala tá istá otázka: máme sem pustiť späť našich konkurentov, alebo nie? Na otázku: kedy ich máme pustiť späť sme všade dostávali odpoveď:  nikdy, vôbec ich nepúšťajme, všetko vyrobíme sami. Musím úprimne povedať: našim poľnohospodárskym výrobcom sa darí. Poľnohospodárska produkcia vlani vzrástla o viac ako desať percent. A všetkými komoditnými pozíciami v tomto sektore vlastne pokrývame vlastné potreby a aktívne pracujeme na exporte.

Ale mal by som povedať, že ak sa zahraniční výrobcovia chcú opäť vrátiť na náš trh, a takéto reči počúvame čoraz častejšie, nikomu nezatvárame dvere. Samozrejme, nikto sa nebojí konkurencie, pretože je známe, že je motorom pokroku a obchodu. Vytvoríme im potrebné podmienky, aby mohli pracovať aj v Rusku.

V budúcnosti však určite zohľadníme správanie niektorých z týchto partnerov a, samozrejme, vždy budeme klásť dôraz na záujmy nášho domáceho podniku. Mimochodom, tie zahraničné firmy, ktoré u nás zostali, pracujú a budú pracovať, považujeme za domácich výrobcov a budeme sa k nim správať rovnako ako k našim.

Pre všetky takéto spoločnosti vyhlásila Agentúra pre strategické iniciatívy špeciálnu každoročnú súťaž na oslavu najlepšie rastúcich značiek v Rusku. Výsledky prvej súťaže budú vyhlásené čoskoro – koncom júna. Jej program zahŕňa viac ako desať kategórií. Do súťaže už bolo doručených viac ako päťtisíc prihlášok z celej krajiny.

Som presvedčený, že víťazstvo a účasť v súťaži bude pre našich podnikateľov dobrou výzvou a podporou, aby posilnili svoje postavenie na trhu a zvýšili investície do nových zariadení a nových pracovných miest. Preto sa obraciam na regionálnych lídrov: pomôžte, prosím, rozvíjajúcim sa značkám – teraz takúto podporu na regionálnej úrovni obzvlášť potrebujú.

Chcel by som poznamenať, že v minulom roku sa kapitálové investície ruských spoločností do fixných aktív reálne zvýšili. To isté platí aj v období od januára do marca tohto roka, pričom by som chcel zdôrazniť, že ide o zohľadnenie vysokého základu z minulého roka, keď investície zároveň vykazovali dvojciferné tempo rastu.

Domáce banky podporujú vysokú investičnú aktivitu. Ich kapitálová základňa prešla skúškou pevnosti. Na porovnanie: v roku 2022 vzrástli úvery pre podniky o 14,3 % a pre fyzické osoby o 9,5 %.

A tempo rastu úverov takzvaným „jurikom“, ako sa v odborných kruhoch hovorí právnickým osobám, v apríli tohto roka dosiahlo 17,1 percenta a rast úverov „fyzikom“, teda súkromným osobám, predstavoval 12,9 percenta. To je stále dobrý výkon. Mimochodom, aj hypotéky rastú rýchlejším tempom – o 18 percent plus.

Dôležitým faktorom rastu investičnej aktivity bolo odstránenie digitálnych obmedzení a rýchly rozvoj dopravy, logistiky a ďalšej infraštruktúry. A to je naša štvrtá zásada, ktorú sme potvrdili v minulom roku a ktorú sme načrtli v minulom roku ako zásadu.

Systematická a dôsledná politika v tejto oblasti prináša výsledky. Objem stavebných prác rastie už päť rokov po sebe a minulý rok nebol výnimkou. Naopak, táto dynamika sa v súčasnosti zvyšuje a pokračuje. V roku 2022 vzrástol objem stavebných prác o 5,2 %. Od januára do apríla tohto roka to bolo o viac ako sedem percent – 7,4.

Budeme pokračovať vo výstavbe a modernizácii infraštruktúry: ciest, železníc, nadjazdov, mostov. Budeme pokračovať v odstraňovaní úzkych miest – samozrejme, máme ich dosť – zvyšovanie kapacity našich námorných prístavov bude v centre našej pozornosti, rovnako ako kapacita našich hraničných priechodov.

Osobitnú pozornosť budeme venovať severojužnému koridoru. Do roku 2025 plánujeme zdvojnásobiť a do roku 2030 strojnásobiť objem vývoznej dopravy na tejto trase. Ako mnohí vedia, v máji sme s našimi iránskymi partnermi podpísali dohodu o výstavbe chýbajúceho železničného úseku na iránskom území. Prehlbujeme aj Volžsko-kaspický kanál: tento rok bude schopný prijať lode s ponorom 4,5 metra.

Čo sa týka východného smeru, jeho exportná nákladná doprava by sa mala do roku 2025 zvýšiť o tretinu a do roku 2030 by sa mala zvýšiť o ďalších 100 miliónov ton oproti roku 2022.

Kľúčovým opatrením je tu, samozrejme, zvýšenie prepravnej kapacity Bajkalského systému – BAM – a Transsibírskej magistrály. Už v tomto roku by sa mala zvýšiť o 15 miliónov ton na 173 miliónov ton.

Pri tejto príležitosti by som rád spomenul úspešnú prácu vlády a ruských železníc, ktorým sa podarilo rýchlo zvýšiť vývoz kontajnerov z Ďalekého východu. Vďaka tomu sa nám podarilo odstrániť preťaženie a znížiť zápchy v termináloch na Ďalekom východe a vo všeobecnosti uľahčiť dodávky tovaru a komponentov z Ázie.

Rád by som dodal, že v nasledujúcich piatich rokoch výrazne obnovíme obchodnú flotilu. Ministerstvo priemyslu a obchodu už vykonalo zmeny v programe výstavby veľkých lodí. Na jeho realizáciu budeme čerpať prostriedky z Fondu národného blahobytu. Chcel by som zdôrazniť, že len v rámci tohto programu sa v rokoch 2023 – 2027 postaví v ruských lodeniciach najmenej 260 lodí.

Okrem toho budeme pokračovať vo výstavbe flotily ľadoborcov. Takéto plavidlá sú potrebné pre Severnú morskú cestu, ktorá sa aktívne rozvíja. Minulý rok po nej prešlo 34 miliónov ton nákladu. Očakáva sa, že v nasledujúcom roku 2024 sa objem takejto dopravy mnohonásobne zvýši, čo si vyžaduje podobne pokročilý rozvoj železničnej a inej infraštruktúry dopravného uzla Murmansk a ďalších arktických prístavov.

V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť prácu, ktorú vykonávame na integrovanom rozvoji regionálnej infraštruktúry a na zlepšení prepojenia našich oblastí.

V minulom roku bolo opravených viac ako 20 000 kilometrov regionálnych ciest a 1 200 kilometrov bolo vybudovaných a zrekonštruovaných. Kolegovia, priatelia, to všetko sú rekordné ukazovatele, rekordné objemy. Chcem sa poďakovať našim stavbárom, inžinierom, projektantom a robotníkom za ich zodpovednú a produktívnu prácu. Dúfam, že v tomto roku túto úroveň nielen udržíme, ale ešte zvýšime. Máme na to všetko, všetko bolo urobené. Dúfam, že to bude podľa našich plánov.

Rozvíjame moderné komunikačné a telekomunikačné linky. Vlani sa ich vybudovalo viac ako tritisíc kilometrov. Plán na tento rok je viac ako deväťtisíc kilometrov – trikrát viac.

Dovoľte mi pripomenúť stanovený cieľ: do roku 2030 musia mať všetky mestá a obce s počtom obyvateľov od 100 do 500 kvalitnú komunikáciu a prístup na internet.

Chcel by som zdôrazniť, že nehovoríme len o zlepšení kvality života ľudí: rozvoj regionálnej infraštruktúry vytvára nové podnikateľské príležitosti, a to aj v oblasti cestovného ruchu.

Mimochodom, v minulom roku domáci cestovný ruch, domáci turistický ruch výrazne vzrástol. Podľa Rosstatu sa v roku 2022 počet ruských turistov v hromadných ubytovacích zariadeniach zvýšil o 16,7 %, čo v absolútnych číslach predstavuje takmer desať miliónov ľudí.

Musíme dynamickejšie rozvíjať kvalitu dovolenkovej infraštruktúry našej krajiny, pričom sa nesústreďujeme na súčasné čísla, ale na to, že počet turistov sa bude naďalej zvyšovať.

V tejto súvislosti navrhujem rozšíriť program zvýhodnených úverov pre hotelové projekty a zamerať sa na podporu najžiadanejšieho segmentu – ako viete, troj- alebo štvorhviezdičkového.

Rovnako si myslím, že je nevyhnutné zahrnúť do tohto programu výstavbu celoročných zábavných parkov, aquaparkov a lyžiarskych stredísk. Viem, že podniky plánujú alebo už realizujú takéto projekty na Kryme, Ďalekom východe, Sibíri, Kaukaze, juhu a v strednom Rusku. Tieto projekty určite podporíme.

A ešte jedna vec. V súčasnosti sa aktívne rozvíja rekreácia v prírode v modulárnych hoteloch a chatách bez investičnej výstavby, známych ako glamping. V minulom roku sme na podporu výstavby modulárnych hotelov vyčlenili 4,2 miliardy rubľov a pokryli sme 174 projektov v 20 regiónoch. Ako však ukazuje život, dopyt je oveľa vyšší. Okrem toho sú rozpracované investičné projekty, existujú pozemky a vedenia infraštruktúry.

Navrhujem vyčleniť v nasledujúcich dvoch rokoch ďalších jedenásť miliárd rubľov na podporu výstavby modulárnych hotelov. To umožní realizovať ďalších 470 projektov tohto druhu – pre takmer deväťtisíc izieb. To znamená, že viac ľudí sa bude môcť priblížiť k jedinečnej prírode, historickému a kultúrnemu dedičstvu našej krajiny.

Rozvoj dopravných koridorov a logistických kapacít Ruska umožňuje našim podnikom posilniť zahraničný obchod a kooperačné väzby, predovšetkým s euroázijskými krajinami, Áziou, Blízkym východom a Afrikou a Latinskou Amerikou.

Smerovanie k ekonomickej otvorenosti je určite našou piatou najdôležitejšou zásadou. Napriek všetkým ťažkostiam uplynulého roka sme sa nevydali cestou sebaizolácie. Naopak, rozšírili sme svoje kontakty so spoľahlivými a zodpovednými partnermi v krajinách a regiónoch, ktoré sú v súčasnosti hnacím motorom a hnacou silou svetového hospodárstva. A chcem zopakovať: toto sú trhy budúcnosti. Všetci to veľmi dobre chápu.

S niektorými takýmito štátmi, ktorých lídri často odolávajú neohrabanému tlaku zvonka a neriadia sa cudzími, ale vlastnými národnými záujmami, sa objem nášho vzájomného obchodu zvýšil nielen o niekoľko desiatok percent, ale mnohonásobne a naďalej rastie.

A to je ďalší dôkaz, že zdravý rozum, obchodná energia a objektívne trhové zákony sú silnejšie ako súčasná politická konjunktúra. To dokazuje, že nespravodlivý, vo svojej podstate neokoloniálny medzinárodný systém prestal existovať a že multipolárny svetový poriadok sa, naopak, posilňuje. Je to nevyhnutný proces.

Celkovo náš vývoz tovaru vlani prekonal rekord spred desiatich rokov a dosiahol 592 miliárd USD. Takmer tretina tejto sumy – 188 miliárd USD – pochádzala z neenergetického vývozu. Za týmto číslom stojí 6,4 milióna pracovných miest a 2,2 bilióna rubľov daňových platieb do konsolidovaného rozpočtu krajiny.

Chcel by som zdôrazniť, že dodávky agropriemyselného komplexu, ktoré som spomenul hneď na začiatku, dosiahli nové maximum – viac ako 41 miliárd dolárov.

Už desať rokov sa Rusko trvalo umiestňuje medzi piatimi najväčšími vývozcami obilia. Od roku 2016 je najväčším svetovým dodávateľom pšenice – číslo jeden na svetových trhoch. Je dôvod veriť, že tento rok naše spoločnosti urobia ďalší krok vpred: opäť prepíšu a aktualizujú rekord vo vývoze tejto plodiny. Rusko sa zároveň bude aktívne podieľať na zabezpečovaní globálnej potravinovej bezpečnosti a pomáhať krajinám vrátane afrických, ktoré pociťujú nedostatok potravín.

Celkovo bol v januári až apríli náš zahraničný obchod v prebytku 22,6 miliardy dolárov. To je za január až apríl, teda vlastne len za prvý štvrťrok. Pritom za celý rok 2022 bol prebytok bežného účtu 233 miliárd USD.

Čo chcem zdôrazniť. Tieto zdroje by mali aktívnejšie pracovať na rozvoji ruského hospodárstva vrátane dovozu moderných zariadení, technológií, komponentov a materiálov.

Žiadam vládu a Ruskú banku, aby predložili konkrétne návrhy, ako využiť prostriedky, ktoré do našej krajiny prichádzajú z exportu, na stimuláciu investícií, rozšírenie investícií do veľkých, systémovo dôležitých projektov v oblasti infraštruktúry, logistiky, územného rozvoja a tak ďalej – projektov, ktoré zvýšia kapacitu domácich podnikov v najširšom spektre a zvýšia ich konkurencieschopnosť, a to aj na svetových trhoch.

Samozrejme, Rusko má na týchto trhoch nielen partnerov a priateľov, ale aj odporcov, povedané na rovinu. Sú zvyknutí dosahovať superzisky zo svojej dominancie a monopolu, vrátane politického monopolu, a jednoducho nechcú, aby ostatné krajiny sveta mali alternatívu k ich lietadlám, lodiam, liekom, bankovým systémom, technológiám a ďalším tovarom a službám.

Takíto hráči na trhu však nechcú konkurenciu, a tak hádžu polená pod nohy, snažia sa potlačiť nové centrá rozvoja, ako sa teraz hovorí, snažia sa ich zrušiť. Takéto pokusy však vedú len k tomu, že západné krajiny rušia svoju vlastnú obchodnú povesť, a to je drahé. Myslím si, že niektorí predstavitelia na to niekedy zabúdajú.

Rusko bolo a bude zapojené do globálnej ekonomiky. Už sme radikálne zjednodušili predpisy o zahraničnom obchode, niekoľkonásobne znížili pokuty za porušenie devízovej legislatívy a, podotýkam, úplne ich zrušili v prípade vonkajších nepriateľských akcií. Mimochodom, toto moratórium bude predĺžené aj na budúci rok 2024.

Čo ešte? Na nedávnom stretnutí so zástupcami verejného podnikateľského združenia Business Russia kolegovia priamo otvorili otázku amnestie v menovej oblasti. Poviem úprimne: takýto prístup nevyužívame často. Ale teraz, keď sa porušovanie záväzkov zo strany západných protistrán stalo bežnou praxou, si myslím, že by bolo správne vyjsť v tejto naliehavej veci v ústrety podnikateľom, a to navrhnúť amnestiu pre podniky za vynútené porušenie menových predpisov, ku ktorému došlo počas moratória. A úplne uzavrieť túto otázku, aby nebol dôvod na vyvodzovanie zodpovednosti voči podnikom takpovediac so spätnou platnosťou.

Ďalej. Zaviedli sme zrýchlené vrátenie DPH pri vývoze – osem dní namiesto troch mesiacov. Spolu s našimi zahraničnými partnermi pripravujeme nové mechanizmy cezhraničného zúčtovania vrátane toho, že zahraničným spoločnostiam mimoriadne uľahčíme otvorenie bankového účtu v Rusku. Nebude si to vyžadovať ani osobnú prítomnosť, samozrejme, ak budú splnené všetky požiadavky tzv. zákona proti praniu špinavých peňazí.

Chcel by som poukázať aj na citeľný pokrok v oblasti používania národných mien v zahraničnom obchode – to je samostatná veľká téma. V súčasnosti sa približne 90 % nášho obchodu s krajinami Eurázijskej hospodárskej únie uskutočňuje v rubľoch a viac ako 80 % nášho obchodu s Čínou je v rubľoch alebo jüanoch.

Aktívne rozvíjame obchod v národných menách aj s inými štátmi. Prioritou sú naši bezprostrední susedia, ako aj krajiny BRICS a ŠOS.

Skrátka, máme celý súbor nástrojov na podporu zahraničnej ekonomickej aktivity, a to vo všetkých odvetviach: v priemysle, poľnohospodárstve a ďalších sektoroch. Tieto nástroje sú navrhnuté tak, aby vydržali, a my ich predĺžime do roku 2030.

Zároveň musíme neustále zvyšovať počet nástrojov, zlepšovať nástroje na podporu exportu a robiť ich pre podniky pohodlnejšími. Samozrejme, v súčasnosti sa aktívne vstupuje na priateľské, ale stále nové trhy s vlastnými špecifikami. Samozrejme, štát by to mal zohľadniť a bude to robiť.

Potrebné sú konkrétne riešenia na rozvoj exportného poistenia a využívanie faktoringu, ktoré podporia aj našich výrobcov a dodávateľov a poskytnú im ďalšie záruky pri obchodoch so zahraničnými odberateľmi.

A samozrejme, musíme propagovať domáce výrobky pomocou platforiem elektronického obchodu. Ich klientela, zákaznícka základňa, sa neustále rozrastá v našej krajine aj vo svete, čo znamená, že aj malé podniky si môžu nájsť svojich zákazníkov. Máme tu čo robiť: nie sme tu lídrami, ale mimochodom, nie sme ani v úzadí. Ale vyhliadky sú veľmi dobré, veľmi dobré.

Žiadam vládu, aby čo najrýchlejšie spustila rad nástrojov na podporu elektronického obchodu a aby neustále analyzovala ich účinnosť, najmä pre malé a stredné podniky, aby sme ju mohli v spolupráci s podnikateľskými združeniami zlepšiť.

Chcel by som dodať, že máme príklady našich vlastných úspešných elektronických trhovísk. Musíme im pomôcť vstúpiť na veľké trhy, ako sú Čína a India, ako aj na trhy našich susedov, napríklad Turecka a ďalších krajín. A výhody sú tu obojstranné: naše výrobky sa stanú dostupnejšími pre zahraničné trhy a ruskí kupujúci budú mať širší výber tovarov a služieb.

Vážení priatelia a kolegovia!

Tvárou v tvár bezprecedentným výzvam Rusko neustúpilo od svojich zásad hospodárskeho rozvoja – s tým som už začal. Spoločným úsilím podnikateľov – veľkých, stredných a malých firiem – a za aktívnej účasti orgánov sme udržali stabilitu našej ekonomiky. Od dnešného dňa je to absolútne jasný a zjavný fakt.

Zachovala sa aj naša pozícia významného hráča na svetovom trhu. Zabezpečili sme stabilnú prácu celých odvetví reálneho sektora, pracovných kolektívov, mnohých podnikov a tak ďalej a podporili sme blahobyt miliónov ruských rodín.

Kľúčovou, strategickou, systémovou úlohou dnes a do budúcnosti nie je len kompenzovať pokles HDP alebo nahradiť zahraničné spoločnosti, ktoré nás „ušetrili svojej prítomnosti“ na našom trhu, a už vôbec nie prečkať údajne dočasné výkyvy svetovej ekonomiky.

Už som to povedal, milí priatelia, a chcem to zopakovať ešte raz: zmeny vo svete vo všetkých jeho sférach sú kardinálne, hlboké a nezvratné – to je dôležité. V týchto podmienkach musíme ísť len dopredu, a to znamená, že potrebujeme aktívnu hospodársku politiku, ktorú možno rozvíjať a realizovať v úzkej spolupráci s podnikateľskou komunitou, s našimi podnikateľmi.

V podstate hovoríme o prechode na kvalitatívne novú úroveň rozvoja – o suverénnej ekonomike, ktorá nielen reaguje na trhové podmienky a zohľadňuje dopyt, ale sama tento dopyt vytvára.

Táto ekonomika, často sa nazýva ekonomika ponuky, zahŕňa rozsiahle budovanie výrobných síl a služieb, rozsiahle posilňovanie siete infraštruktúry, zvládnutie moderných technológií, vytváranie nových moderných priemyselných zariadení a celých odvetví, a to aj v tých oblastiach, v ktorých sme sa ešte poriadne neosvedčili, ale určite na to máme schopnosti – vedecké možnosti, tvorivý potenciál.

Čo je dôležité pre realizáciu takéhoto modelu, modelu ponukovej ekonomiky, a aké úlohy musíme riešiť teraz a v blízkej budúcnosti?

Dnes som už hovoril o rekordne nízkej nezamestnanosti v Rusku, na čo môžeme byť určite právom hrdí. Tento úspech má však aj svoju odvrátenú stránku. Zástupcovia spoločností v tejto miestnosti určite vedia, o čom hovoríme. Hovorím o ťažkostiach spojených s náborom zamestnancov, s ich nedostatkom.

Preto prvou oblasťou rozvoja ekonomiky na strane ponuky v súčasných podmienkach je, samozrejme, zamestnanosť a zlepšenie štruktúry zamestnanosti. Máme tu obrovské rezervy – musíme ich využiť. Musíme rekvalifikovať personál a zvýšiť hospodársku aktivitu, aby ľudia našli uplatnenie v nových, rozvíjajúcich sa, perspektívnych odvetviach: každé mesto, obec a región by mali mať možnosť nájsť si prácu.

Upozorňujem vládu na situáciu v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, a tu napriek tomu, že v našej krajine je na historickom minime, v niektorých regiónoch zostáva vysoká. Je dôležité dať ľuďom viac príležitostí na získanie novej kvalifikácie, a to aj v oblasti informačných technológií a iných technických oblastí, a kompetencií pre prácu na diaľku – túto oblasť práce treba rozšíriť.

Už v budúcom roku by sa malo s federálnou podporou spustiť aspoň desať takýchto projektov v regiónoch s obmedzenými rozpočtovými zdrojmi. Dobrým príkladom vytvárania takýchto vzdelávacích priestorov je Škola 21, ktorú organizuje Sberbank. Nezostáva mi nič iné, len pochváliť programy tohto druhu.

Ďalej. Je potrebné, aby sa vyššie a špecializované stredné vzdelávacie inštitúcie viac orientovali na výsledky, to znamená, aby úspešne zamestnávali svojich absolventov. V tejto súvislosti považujem za správne urobiť aspoň dve veci.

Prvou je stanoviť pre vzdelávacie inštitúcie špeciálne kľúčové ukazovatele výkonnosti, z ktorých najdôležitejším je kvalita zamestnávania absolventov. Na základe tohto prístupu navrhujem vytvoriť ratingy inštitúcií odborného vzdelávania.

A po druhé, navrhujem každoročne pripravovať päťročnú prognózu personálnych potrieb na úrovni celého hospodárstva, aby sme čo najpružnejšie zohľadňovali meniace sa trendy, nové požiadavky trhu práce a, samozrejme, naše priority v rozvoji odvetví hospodárstva.

Zároveň žiadam vládu, aby pripravila návrhy na vytvorenie takého nástroja, akým je učňovská zmluva. Ide o to, že zamestnávateľ vyšle zamestnanca na vlastné náklady študovať a zvyšovať si kvalifikáciu a zamestnanec na oplátku dostane záruku zamestnania na kvalifikovanejšom pracovnom mieste. Prirodzene, musíme vytvoriť stimuly pre podniky a využiť tento mechanizmus vrátane štátnej podpory. Nebudem teraz zachádzať do podrobností, ale chápeme, o čom hovoríme.

Kvalitatívna zmena na trhu práce znamená zvýšenie miezd. Možno to znie zvláštne, ale som presvedčený, že je to pravda. Teraz by som chcel samostatne hovoriť o takom dôležitom ukazovateli, akým je minimálna mzda. Pokračujeme v jej indexácii, a to zrýchleným tempom, čím sa zväčšuje rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom.

Od 1. januára 2023 sa minimálna mzda zvýšila o 6,3 % na 16 242 rubľov mesačne. Od 1. januára 2024 dôjde k ďalšej valorizácii, a to naraz o 18,5 percenta. Od 1. januára 2023 došlo k valorizácii o 6,3 [percenta] a od 1. januára 2024 to bude 18,5 [percenta], čo bude oveľa viac ako miera inflácie aj miera rastu miezd v celej krajine.

Celkové zvýšenie minimálnej mzdy bude mať pozitívny vplyv na príjmy takmer piatich miliónov ľudí, konkrétne 4,8 milióna. A do roku 2030 by sa mala minimálna mzda v nominálnom vyjadrení minimálne zdvojnásobiť, čo bude ďalším stimulom pre rast miezd v celej krajine.

Čo by som chcel dodať, čo považujem za dôležité?

Rozširujeme opatrenia sociálnej podpory pre občanov, predovšetkým pre rodiny s deťmi. Mnohé z týchto platieb závisia od toho, či človek pracuje alebo nie. Tieto platby sú viazané na príjem rodiny, na príjem jednotlivca. Ak sa tento príjem čo i len trochu zvýši, sociálne dávky sa zastavia alebo výrazne znížia. To znamená, že neexistuje žiadna motivácia hľadať si novú prácu, vyššiu mzdu.

Túto situáciu musíme zmeniť. Pracovať by sa malo vyplatiť a štátna podpora by mala slúžiť ako podpora, ako dodatočný príjem k mzde, a nie ako jej náhrada. Myslím, že chápete, vážení kolegovia, že pri takej nízkej nezamestnanosti je to pre ľudí motivácia, aby chodili do práce. A samozrejme, musíme hľadať takéto stimuly, zlepšovať ich.

Preto navrhujem vyplácať prídavok na dieťa až rok a pol a jednotný prídavok na dieťa počas celého obdobia, na ktoré boli priznané, bez ohľadu na to, či sa príjem rodiny zvýšil alebo nie.

Navrhujem tiež podporiť občanov, ktorí sa starajú o zdravotne postihnuté deti. Dnes majú tiež nárok na dávky len vtedy, ak nepracujú a nemajú iný zdroj príjmu. Aj keď chcú pracovať na čiastočný úväzok, nemôžu tak urobiť – potom o príspevok prídu. Je samozrejme potrebné tieto obmedzenia odstrániť, a to zachovať príspevok na starostlivosť o takýchto občanov pri práci na čiastočný úväzok. A aby tu nevznikali nejasnosti, musíme pojem „zamestnanie na čiastočný úväzok“ zakotviť v zákone. Žiadam parlament, aby čo najskôr prijal príslušné nariadenia.

Druhou oblasťou rozvoja na strane ponuky je rozšírenie podnikateľskej činnosti. V Rusku je v malých a stredných podnikoch zamestnaných viac ako 28 miliónov ľudí. Od začiatku roka 2022 sa počet samostatne zárobkovo činných osôb zdvojnásobil a dosiahol 7,6 milióna.

Musíme podporovať ľudí, ktorí chcú podnikať a robia tu svoje prvé kroky, a to aj v rámci spoločenskej zmluvy. Dnes to zahŕňa začatie podnikania, vedenie malého hospodárstva. Považujem za správne, aby účastníci sociálnej zmluvy absolvovali dodatočné školenia v oblasti podnikateľských zručností v centrách „My Business“, samozrejme, na náklady štátu.

Na jednom z našich posledných zasadnutí fóra som navrhol spustenie zastrešujúceho mechanizmu na poskytovanie úverov malým a stredným podnikom. Hovoríme o zárukách zo strany malých a stredných podnikov v prípadoch, keď podnikatelia nemajú dostatočné zabezpečenie na získanie úveru. Dnes tento mechanizmus funguje vo všetkých regiónoch a bolo prostredníctvom neho poskytnutých viac ako 39 000 úverov v hodnote viac ako 350 miliárd rubľov.

Musím povedať, že tento mechanizmus funguje dobre. Napríklad v porovnaní s rokom 2020 sa počet úverov zabezpečených zárukami pre výrobné podniky v roku 2022 zvýšil sedemnásobne a pre IT spoločnosti 46-krát.

Samozrejme, dopyt po takomto nástroji je ešte vyšší, najmä v odvetviach, ako je priemysel, cestovný ruch a informačné technológie. Preto navrhujem zvýšiť tento zdroj a predĺžiť mechanizmus zastrešujúcich záruk do roku 2030. A žiadam vládu, aby stanovila cieľové limity na zvýšenie objemu takýchto úverov. Anton Germanovič [Siluanov], tieto cieľové limity nevymenujem – žiadam o ich vypracovanie a schválenie. Je to skutočný nástroj na rozvoj hospodárstva ako celku.

Tiež si myslím, že je potrebné rozšíriť rozsah tohto opatrenia o takzvanú kategóriu MSP Plus. Ide o malé podniky, ktoré napriek známym ťažkostiam v posledných rokoch rástli a podľa formálnych kritérií – ako je zamestnanosť, tržby – už nemôžu žiadať o štátnu podporu, ale sú v dôležitej fáze rastu a potrebujú zdroje. Pre takéto podniky potrebujeme osobitné podporné opatrenia. Žiadam vládu, aby na nich pracovala do konca tohto roka.

Ešte jedna vec. Teraz spoločnosti, ktoré rastú zo štatútu malých a stredných podnikov, strácajú nárok na daňové úľavy, ich daňové zaťaženie sa okamžite zvyšuje, až kým si nevybavia výhody, ktoré potrebujú na podporu väčších podnikov.

Vzniká situácia – a pre toto publikum nepoviem nič nové, všetci presne vedia, o čom hovoríme -, keď je malá motivácia rásť, prejsť do inej hmotnostnej kategórie: je to jednoducho nerentabilné. Preto spoločnosti skúšajú najrôznejšie triky, aby zostali v sektore malých podnikov – v sektore MSP – vrátane rozdelenia podniku, aby si tieto výhody zachovali. Daňový úrad to všetko dokonale vidí.

Neviem, pán prezident, ako je to v Alžírsku, ale u nás sa to deje už roky. Myslím si, že ľudia sú v tomto zmysle všade rovnakí a vždy si nájdu východisko zo situácie, ktorú vláda načrtne, ak existujú skutočné obmedzenia rastu. To, čo som povedal, je realita nášho dnešného života.

V tomto zmysle nemá zmysel nikoho chytať za ruku. Úlohou je podporovať rozvoj, odstraňovať prekážky, ktoré bránia podnikom naberať silu, expandovať a vytvárať nové pracovné miesta. Najlepšou cestou je tu pomoc, vytváranie podmienok na plynulý a nerušený prechod do inej kategórie podnikania. Žiadam vládu, aby začiatkom budúceho roka predložila návrhy v tejto veci vrátane spustenia zvýhodneného prechodného daňového režimu.

Ďalším dôležitým opatrením na podporu podnikania je obmedzenie inšpekcií a iných kontrolných opatrení. Dovoľte mi pripomenúť, že minulý rok sme zaviedli moratórium na plánované kontroly všetkých ruských podnikov a neskôr sme ho predĺžili až do tohto roku 2023, pričom pre podnikateľov, ktorých činnosť nepredstavuje vysoké riziko vzniku škody, platí moratórium ešte dlhšie, až do roku 2030.

Výsledkom je, že v minulom roku bolo v celej krajine vykonaných 339 000 kontrol. To je o 20 % menej ako počas covidu 2020 a takmer päťkrát menej ako v roku 2019. To nie je zlé číslo, ale sú tu aj „ale“ – aj o tom teraz budem hovoriť.

Po prvé, som presvedčený, že ak podnik nepredstavuje vysoké riziko poškodenia občanov alebo životného prostredia, nemal by byť vôbec kontrolovaný – ani rutinne, ani neplánovane. Stačia preventívne opatrenia.

Vážený pán prezident, k týmto riešeniam sme dospeli na základe praktickej práce v hospodárstve s podnikmi. Ospravedlňujem sa, že hovorím dlho, ale možno v našej praxi nájdete niečo užitočné aj pre vašu krajinu.

To, čo navrhujem, vyhodnotíme na budúci rok, ako to bude fungovať. Samozrejme, verím, že sa stačí obmedziť na preventívne opatrenia a budeme pokračovať aj v budúcom roku v práci na znižovaní administratívnej záťaže podnikateľov.

Zároveň vás žiadam, aby ste zintenzívnili prácu na takom nástroji, ako je transformácia podnikateľského prostredia, čo je v podstate systematický projekt na vytvorenie priateľského, priaznivého prostredia pre podnikanie vo všetkých regiónoch krajiny. Kontakty s podnikateľskými združeniami už boli nadviazané. Práve na ich podnet sa robia zmeny v právnych predpisoch a práve podnikateľská obec vyhodnocuje účinnosť prijatých opatrení.

V tomto roku boli aktualizované cestovné mapy pre priemyselnú výstavbu, export a riadenie podnikov. Chcel by som požiadať, aby sa čoskoro podobná práca vykonala aj v oblasti mestského plánovania, podnikania v oblasti špičkových technológií vrátane využívania umelej inteligencie, ako aj v oblasti cestovného ruchu a duševného vlastníctva.

Dovoľte mi pripomenúť, že na hodnotenie podmienok na podnikanie v tej či onej oblasti sme zvykli používať ratingy Svetovej banky a mimochodom, dosiahli sme v tom dobré výsledky. Samozrejme, že toto hodnotenie, ktoré stimuluje hospodársku súťaž, má svoj dôvod a dobré posolstvo. Je veľmi dôležité mať objektívne kritériá na hodnotenie, ako sa hovorí, svojej práce a pokroku zvonku.

Preto žiadam vládu, aby spolu s podnikateľskou komunitou a podnikateľskými združeniami a Agentúrou pre strategické iniciatívy vypracovala domáci model cieľových podmienok pre podnikanie na národnej úrovni, pričom by sme určite mali zohľadniť najlepšie svetové postupy, aby sme tento model postupne implementovali v celej krajine a najmä v každom jednom regióne.

A samozrejme, nemôžeme ignorovať ani také citlivé otázky pre podnikanie, ako je zlepšenie vymožiteľnosti práva a dekriminalizácia trestnoprávnej legislatívy.

Zopakujem: je potrebné jasnejšie právne regulovať hospodársky život v krajine, vrátane odstránenia tzv. nejasných formulácií v regulačnom rámci a tzv. gumových článkov, a minimalizovať prípady, keď vyšetrovanie narúša činnosť podnikov a spôsobuje rozpad pracovných kolektívov. O tom sme už veľa hovorili – nebudem teraz zachádzať do podrobností. Chcem, aby kolegovia, s ktorými o tom diskutujeme, z podnikateľského prostredia vedeli, že túto tému neopúšťame – určite na nej budeme pracovať.

Pred rokom som z tejto tribúny vyslovil niekoľko iniciatív v tejto oblasti. Mnohé z nich sa už stali zákonmi a o niektorých sa stále diskutuje vo vláde a v parlamente. Chápem, že nie je ľahké nájsť kompromis, ale chcel by som požiadať kolegov, aby sme neotáľali a urýchlili proces prijímania konečných rozhodnutí a schvaľovania.

Dnes by som chcel predložiť niekoľko ďalších návrhov na základe výsledkov stretnutí s Ruským zväzom priemyselníkov a podnikateľov a Business Russia. Hovoríme o ustanoveniach trestného práva, ktoré už nie sú relevantné alebo duplikujú zákonník o správnych deliktoch.

Napríklad prahové hodnoty pre veľké a najmä rozsiahle majetkové škody, ktoré nesúvisia s krádežou, a pre porušenie autorských a podobných práv sa nezmenili už viac ako desať rokov. Osobitne by som chcel upozorniť na ostatné menované, pretože v súčasnosti samotné zahraničné spoločnosti odmietajú dodávať softvér a iné služby. Myslím si, že je správne zvýšiť tieto hranice aspoň dvakrát a urobiť to isté aj v prípade hospodárskych trestných činov, pri ktorých sa neuplatňuje trest odňatia slobody: mám na mysli vyhýbanie sa zverejňovaniu informácií podľa právnych predpisov o cenných papieroch.

A samostatná téma. Práve som povedal, že sa znížil počet inšpekcií podnikov. Ako ste si všimli, urobil som malú výhradu – teraz vám poviem, o čom hovorím. Podnikatelia hovoria, že teraz namiesto kontroly dozorných orgánov začali prichádzať orgány činné v trestnom konaní, ktoré často nezistia žiadne porušenie, ale už sú tam a niečo sa snažia nájsť. Možno je to niekde opodstatnené. Možno.

Ale v podstate, čo sa deje? Dochádza k zámene pojmov. Hovoríme: kontroly nebudú, ale v praxi sa ukazuje, že budú, len s iným názvom a prídu iní ľudia. To, samozrejme, podkopáva dôveru podnikateľov v reformu regulácie a ovplyvňuje podnikanie. Chcem zdôrazniť: kontroly, ak zostanú, by mali vykonávať len príslušné agentúry.

Žiadam vládu, aby spolu s generálnou prokuratúrou a ministerstvom vnútra toto ustanovenie ďalej zakotvila v zákone a prísne kontrolovala jeho plnenie. Je to veľmi dôležité, inak naša práca nemá zmysel. Musíme to všetko spísať, ako raz povedal náš známy komik, musíme dôkladnejšie vypracovať takzvanú „právnu techniku“, aby bolo jasné každé slovo.

Ďalej. Podnikateľské prostredie v Rusku musí byť globálne konkurencieschopné, a to tak pre začínajúce podniky, ako aj pre zrelé podniky. Ako som povedal v prejave k Federálnemu zhromaždeniu, podnikanie v kľúčových odvetviach a sektoroch, riadiace štruktúry našich najväčších, systémovo najdôležitejších podnikov by mali pôsobiť práve v ruskej jurisdikcii.

Áno, samozrejme, každý podnikateľ má nedotknuteľné právo nakladať so ziskom a majetkom podľa vlastného uváženia. Práve preto sa začína akékoľvek podnikanie – je to hlavný motív, základ podnikateľskej činnosti. Pochopiteľne, o tom nemožno pochybovať. Avšak situácia, keď sa finančné prostriedky zarábajú v Rusku a potom sa ukladajú na zahraničné účty, prináša zjavné a často neprijateľné riziká nielen pre štát, ale aj pre samotné ruské podnikanie.

Mnohí naši podnikatelia sa o tom presvedčili, keď s prekvapením zistili, že na Západe boli zmrazené ich účty aj aktíva. V skutočnosti však, ako sme už mnohokrát povedali, nikomu ani nenapadlo, že by to bolo možné. V rozpore so všetkými normami vlastnej i medzinárodnej legislatívy – lúpežou – ich jednoducho zavreli, zobrali im aktíva a nechceli ani hovoriť o tom, prečo. Je to hrozné, je to ako v stredoveku.

Ale naši ľudia majú spoločné príslovie: kde sa človek narodí, tam ho privítajú. Preto som našej podnikateľskej komunite viackrát povedal: samozrejme, že by sme sa mali zamerať na investovanie peňazí tu, potom to bude spoľahlivejšie a bude väčší zisk – o tom nepochybujem. Tieto prostriedky budú aktívne pracovať v krajine, v ekonomike a v sociálnej oblasti pre našich ľudí, a to prinesie krajine nielen veľký úžitok, ale bude to aj spoľahlivejšie. Je tu väčšia spoľahlivosť.

Dnes je pomerne veľa domácich aktív registrovaných na meno zahraničných spoločností. Ich majitelia sú skutočne ruskí občania, chcú sa vrátiť do ruskej jurisdikcie. Pre nich sme spustili dve špeciálne administratívne oblasti – v Primorskom kraji a v Kaliningradskej oblasti. Spoločnosti tu môžu chrániť svoj majetok, zachovať si obvyklý systém riadenia spoločností a využívať množstvo daňových preferencií.

Viem, že nie každý, kto by chcel túto možnosť využiť, ju využil, a dôvody sú rôzne: niektorí jednoducho nemali čas alebo nemali možnosť získať právne a účtovnícke služby v zahraničí. Sú však aj prípady, keď zahraniční partneri nechcú všetky tieto informácie a dokumenty zverejniť – to je sabotáž, na to neexistuje iné slovo. Jednoducho nechcú vydať naše aktíva, podnikateľov s naším majetkom.

Žiadam vládu, aby po konzultácii s podnikateľskou obcou urýchlila návrat aktív v kľúčových odvetviach do ruskej jurisdikcie, a to aj zjednodušením postupu prevodu podnikov do Ruska a registrácie v osobitných administratívnych oblastiach, keď takéto prevody zahraničné strany, obrazne povedané, blokujú alebo ich legislatíva vôbec neupravuje. Aj to sa stáva.

Musíme to urobiť do decembra tohto roku a zároveň musíme spustiť mechanizmus ochrany práv ruských občanov a právnických osôb, ktoré vlastnia domáce spoločnosti, ale prostredníctvom tzv. zahraničných sprostredkovateľov.

Zjednodušene povedané, o čom tu hovoríme a v čom je problém? Raz niekto prešiel z jednej offshorovej spoločnosti do druhej, z druhej offshorovej spoločnosti do tretej. Potom sa objavili nejakí kvázi vlastníci, beneficienti – aj tí boli krytí nejakými offshore spoločnosťami. Úprimne povedané, niekedy sa na to všetko pozeráte a je vám ľúto tých, ktorí to urobili: nakoniec ich chytili. Poďme sa spoločne zamyslieť, ako pomôcť.

Zdá sa, že ide o dôsledky rozhodnutí jednotlivcov, o ich osobné ťažkosti. Ale nakoniec, samozrejme, hovoríme o spoločnostiach a podnikoch pôsobiacich v Rusku. V týchto podnikoch pracujú naši občania a investuje sa tu. Preto musíme majiteľom týchto podnikov poskytnúť jasné miesto v ruskom právnom rámci a, poviem to otvorene, pomôcť im. Budeme sa o to snažiť v dialógu a v kontakte s vami.

Vážení kolegovia!

Ďalšia kľúčová oblasť rozvoja hospodárstva na strane ponuky súvisí so zabezpečením rastu investícií. Musíme zvýšiť ich prílev do projektov na výrobu prioritných priemyselných výrobkov. Už v tomto roku by mal objem takýchto investícií dosiahnuť minimálne dva bilióny rubľov a do roku 2030 sa zvýši päťnásobne – až na desať biliónov rubľov.

Na tento účel sa v posledných rokoch vytvoril celý súbor nástrojov vrátane Dohody o ochrane a podpore kapitálových investícií, špeciálnych investičných zmlúv, Fondu priemyselného rozvoja a začali sa poskytovať priemyselné hypotéky.

Koncom februára bola spustená tzv. klastrová investičná platforma. Jej účastníci môžu získať zvýhodnené úvery s úrokovou sadzbou nižšou, ako je kľúčová sadzba centrálnej banky. Jedna pôžička môže dosiahnuť až 100 miliárd rubľov. Za takéto úvery môže ručiť Vnešekonombank.

Dotácie sú určené na výskum a vývoj [research and development] v oblasti moderných technológií. Dôraz sa kladie na tie, ktoré umožňujú spustiť sériovú výrobu do troch rokov. Len v minulom roku bolo schválených viac ako 160 takýchto projektov, vrátane projektov v oblasti strednotonážnej a nízkotonážnej chémie, skvapalneného zemného plynu a vodíkovej energie.

Samozrejme, technologická suverenita neznamená vyrábať všetky svoje vlastné tovary a služby – to nie je možné pre žiadnu krajinu na svete a už vôbec to nie je potrebné, neusilujeme o to. Ide o to, aby sme mali vlastné riešenia v kriticky dôležitých oblastiach. Zároveň musíme budovať spoľahlivé reťazce spolupráce a technologické partnerstvá. Tu počítame so spoluprácou s kolegami zo spriatelených krajín, s partnermi v rámci Euroázijskej ekonomickej spolupráce, BRICS, ŠOS a ďalších združení.

Samozrejme, musíme zvýšiť finančnú základňu súkromných investičných projektov a sprístupniť tieto zdroje podnikateľom. „Továreň na financovanie projektov“ už funguje. S jej pomocou sa realizuje 26 projektov v celkovej hodnote 1,8 bilióna rubľov. Patrí medzi ne výstavba banského a hutníckeho závodu v Zabajkalí, uhoľného prístavu v Primorsku, závodov na výrobu hnojív na severozápade a Ďalekom východe, výstavba a modernizácia letísk a energetických zariadení. Schválených bolo ďalších sedem projektov v hodnote 345 miliárd rubľov.

Skrátka, ide o nástroje, ktoré podniky potrebujú, po ktorých je dopyt. Navrhujem, aby sa tieto nástroje, ktoré som práve spomenul, zamerané na poskytovanie úverov na projekty na posilnenie technologickej suverenity Ruska, určite ďalej zlepšovali a posilňovali. Vláda už schválila zoznam takýchto projektov.

Spustíme aj program zastrešujúcich záruk pre tieto projekty, na ktoré poskytne Vnešekonombanka  (VEB) až 200 miliárd rubľov. Podľa prognóz sa tým zníži sadzba na investičné úvery približne o jeden a pol percentuálneho bodu. Postup je nasledovný: ak projekt prejde výberom fabriky a úverových bánk, automaticky získa záruku od VEB – až do výšky polovice nákladov na projekt.

A samozrejme, máme veľký potenciál, ktorý môže ruský akciový trh uvoľniť. Na nedávnom stretnutí s Business Russia sme sa dohodli na zavedení dlhopisov s právom na podiel z výnosov spoločností. Samozrejme, obdobie obehu takýchto dlhopisov môže byť rôzne, až neobmedzené. Očakávam, že vláda a centrálna banka túto myšlienku urýchlene zrealizujú.

Musíme rozvíjať prilákanie vlastného kapitálu. Za účasti VEB spustíme špeciálny nástroj, ktorý umožní bankám podieľať sa na investičných projektoch ako akcionári. VEB tak opäť prevezme významnú časť rizík.

V počiatočnej fáze bude kapacita programu fondov vlastného kapitálu predstavovať 200 miliárd rubľov. Ale aj táto suma umožní uvoľniť investície v hodnote približne dvoch biliónov rubľov. Netreba otáľať – prvé projekty by sa mali začať realizovať už toto leto.

Pokiaľ ide o obeh akcií podnikov na našom trhu, ako som už povedal v prejave, podporujeme uvádzanie akcií rýchlo rastúcich podnikov v oblasti špičkových technológií na trh. Vláda teraz pracuje na otázke daňových stimulov pre emitentov aj kupujúcich takýchto cenných papierov.

A v záujme ďalšej podpory a nasýtenia nášho akciového trhu bolo prijaté osobitné rozhodnutie. Týka sa situácie, keď zahraniční vlastníci predávajú ruské aktíva. V takom prípade by mala časť akcií spoločností, ktorých majitelia sa menia, prejsť na ruskú burzu.

A samozrejme, je dôležité vytvoriť stimuly pre ďalší prílev finančných prostriedkov na náš kapitálový trh. Vážnym zdrojom sú tu dlhodobé úspory občanov – tu nie je nič nové. Takéto projekty by mali dostať podporu, a to aj v rámci systému dobrovoľného dôchodkového poistenia, kde vláda garantuje refundáciu dvoch miliónov 800 tisíc rubľov. Opakujem: musíme zabezpečiť, aby naši občania mohli investovať peniaze a zarábať doma, v rámci krajiny. A poznáme situácie, keď peniaze investované v zahraničí skončili v neistote.

Čo je ešte dôležité? V Moskve alebo tu, v Petrohrade, môže investor získať nielen pozemok, ale aj pripojené komunikácie a celý balík daňových výhod a úľav. Ale to je možné v týchto hlavných mestách a niekoľkých ďalších veľkých regiónoch – množstvo subjektov však takúto možnosť vzhľadom na svoje skromné rozpočty jednoducho nemá. Samozrejme, takéto regióny potrebujú pomoc. Predovšetkým je potrebné pokračovať v rýchlom rozvoji infraštruktúry s poskytovaním podpory v rámci tzv. infraštruktúrneho menu so zameraním na regióny s nízkymi rozpočtovými rezervami.

Okrem toho musíme zabezpečiť rovnaké možnosti pre regióny pri poskytovaní stimulov pre nové projekty. O čom hovoríme? Pokúsim sa to vysvetliť.

V súčasnosti môžu subjekty, ktoré tvoria federáciu, zaviesť investičný daňový odpočet s cieľom podporiť začatie nových podnikateľských iniciatív, rozšírenie alebo otvorenie výrobných zariadení od nuly. V minulom roku sme rozšírili zoznam výdavkov, na ktoré je možné ju uplatniť. Nemôžeme však povedať, že tento mechanizmus je úplne prepracovaný: stále je málo projektov, pri ktorých sa takýto odpočet uplatňuje. Nie všetky regionálne rozpočty sa teraz môžu „vzdať“ príjmov v záujme budúcich príjmov. Je potrebné zvýšiť dopyt po odpočítaní investičnej dane.

Som presvedčený, že je správne, ak tento nástroj zameriame konkrétne na projekty na posilnenie technologickej suverenity našej krajiny, predovšetkým v regiónoch s malými rozpočtovými zdrojmi.

Žiadam vládu, aby na tejto otázke spolupracovala s investičnou komisiou Štátnej rady a podnikateľskou obcou s cieľom obnoviť mechanizmus odpočtu dane z investícií s aktualizovanými parametrami od budúceho roka. Na podporu regiónov v tejto oblasti musíme využiť aj dlhodobé rozpočtové úvery za zvýhodnených podmienok. Viem, že existuje riziko preťaženia a nadmerného úverovania regiónov. O tom všetkom bude potrebné premýšľať.

Opakujem: hlavné je, aby sme zohľadnili záujmy rozvoja podnikania a zároveň vyrovnali regionálne rozpočty.

Chcel by som dodať, že regionálne manažérske tímy zohrávajú vedúcu úlohu pri vytváraní moderného podnikateľského prostredia. Dnes by som už tradične rád spomenul zložky federácie, ktoré dosiahli najväčší pokrok v národnom hodnotení investičného prostredia.

Celkovo v tomto zozname postúpilo 60 regiónov. S potešením môžem spomenúť: najlepšiu dynamiku vykázali Čečenská republika, Rostovská, Saratovská a Kostromská oblasť, Jamalsko-nenecký autonómny okruh a Zabajkalský kraj. Blahoželám svojim kolegom a želám im ďalšie úspechy.

Ďalšou oblasťou ekonomiky ponuky je zvyšovanie efektívnosti reálneho sektora a služieb, zvyšovanie produktivity v Rusku odstraňovaním úzkych miest, eliminovaním strát a zavádzaním optimálnych riešení. To všetko sa označuje pojmom „štíhla výroba“.

Od roku 2019 realizujeme národný projekt „Produktivita práce“. Zúčastňuje sa na ňom približne päťtisíc podnikov a viac ako 88 000 zamestnancov bolo vyškolených v nových moderných metódach. Vidíme, aké výsledky táto práca prináša, a to aj v komplexe obranného priemyslu: umožňuje rýchlo prispôsobiť výrobu zbraní a vojenskej techniky.

Zavádzanie zásad šetrnej a efektívnej výroby musí nabrať na intenzite, a to nielen v základných odvetviach hospodárstva, ale aj v iných odvetviach a v sociálnej sfére. Tu treba naplno využiť zdroje Federálneho kompetenčného centra a rozšíriť jeho mandát.

Ďalšia kľúčová oblasť hospodárstva na strane ponuky sa týka aktívnej automatizácie a rozvoja technológií umelej inteligencie.

V Rusku bude v dôsledku objektívnych demografických procesov ponuka na trhu práce obmedzená. Za týchto podmienok je pre nás mimoriadne dôležité zvýšiť tempo automatizácie ťažobného a výrobného priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy a logistiky, obchodu a mnohých ďalších oblastí.

Rusko tu má nielen obrovský potenciál, ale aj vlastné efektívne riešenia. Len druhý deň, ako súčasť nášho fóra, boli na federálnej diaľnici Neva spustené bezpilotné nákladné autá KamAZ. Bezpilotné taxíky od Yandexu už premávajú v uliciach Moskvy. Toto sú dobré, ale zatiaľ izolované príklady, a to, čo potrebujeme, je masové zavádzanie takýchto technológií.

Dovoľte mi pripomenúť, že vlani v novembri sme diskutovali o opatreniach na stimuláciu zavádzania a výroby priemyselných robotov v Rusku. Dohodli sme sa, že príslušný federálny projekt schváli vláda do 1. júla. Žiadam vás, aby ste prísne dodržiavali tento termín: oneskorenie je pre naše hospodárstvo absolútne rozhodujúce.

Ďalšou dôležitou otázkou je to, čo sa nazýva „riadenie založené na údajoch“. Tento prístup by sa mal uplatňovať takmer všade v systéme dopravy a spojov, medicíny, školstva, štátnej správy a pod.

Tento vývoj musíme aktívne implementovať a využívať, podporovať prípravu domáceho softvéru v oblasti veľkých dát, spúšťať projekty v oblasti umelej inteligencie a, samozrejme, posilňovať informačnú bezpečnosť, monitorovať obeh dát, aby nedochádzalo k poškodeniu národnej bezpečnosti a záujmov našich občanov. S kolegami sme sa už v tejto súvislosti dohodli na konkrétnych krokoch.

Žiaľ, je tu meškanie – musíme to dohnať a v budúcnosti striktne dodržiavať stanovené plány. V blízkej budúcnosti si vypočujeme správu vlády o tejto otázke.

Dovoľte mi dodať, že pravidelne prehodnocujeme implementáciu nových technologických riešení v ruskej ekonomike a každoročne organizujeme konferenciu venovanú umelej inteligencii. A počnúc týmto rokom spúšťame novú špeciálnu platformu – Future Technologies Forum, kde sa bude každoročne diskutovať o pokročilých oblastiach technologického rozvoja.

Spoločnosti, regióny, výskumné tímy predstavia svoj vývoj, podelia sa o svoje skúsenosti s ovládaním najnovších riešení. Prvé fórum sa bude konať už čoskoro – v júli. Diskutovať sa bude o sľubných nápadoch v oblasti výpočtovej techniky a prenosu dát. Pozývam všetkých, aby sa na tom podieľali.

Technologické zmeny dnes idú veľmi rýchlo a na efektívny vývoj už nestačí automatizovať jednotlivé výrobné procesy: treba konať v rozsahu celých trhov. V Rusku už existujú úspešné príklady takýchto pracovných platforiem: ide o platformu Yandex na trhu s taxíkmi – už som to spomenul – a automatický systém pôžičiek v Sberbank a platforma elektronického obchodu Ozon.

Opakujem: musíme pokryť stále viac priemyselných odvetví a inštitúcií, ktoré tvoria technologickú ekonomiku budúcnosti – ekonomiku s inštitúciami fungujúcimi na kvalitatívne novej technologickej báze.

Princíp platformy riadenia založeného na údajoch sa aktívne implementuje do každodenných aktivít ruskej vlády a kolegov v regiónoch. V mnohých oblastiach takejto práce s využitím nových princípov digitálneho štátu patríme medzi nespochybniteľných svetových lídrov, a to je fakt. Musíme tieto pozície posilniť a ísť ďalej.

Drahí priatelia!

Formát našej komunikácie nám neumožňuje pokryť celý blok tém súvisiacich s ekonomikou na strane ponuky. Verím, že som vás už unavil, ale na záver chcem len poznamenať, že podrobné štúdium každej z oblastí je úlohou vlády Ruskej federácie.

Jedným z kľúčových ukazovateľov toho, že naše prístupy sú implementované správne, je úroveň inflácie – už som to spomenul. Je pre nás dôležité súčasne dosahovať vysoké miery ekonomického rastu a udržať dynamiku cien blízko nášho cieľa štyroch percent. Viete, centrálna banka hovorí o možnej inflácii na konci roka v oblasti piatich percent.

Obmedzenie rastu cien dnes nie je len úlohou Ruskej banky, ale aj hodnotením kvality práce vlády Ruskej federácie s cieľom stimulovať rast ponúk. Prosím kolegov, aby tomu venovali osobitnú pozornosť.

Na to je okrem iného dôležité zvýšiť efektivitu a návratnosť verejných výdavkov. Realizácia politiky zameranej na rozvoj ponukovej ekonomiky a zvýšenie efektívnosti čerpania rozpočtu sú prioritami, na základe ktorých je potrebné formulovať federálny rozpočet na najbližšie tri roky. A o implementácii ekonomických opatrení na strane ponuky budeme podrobne diskutovať na Rade pre strategický rozvoj v júli.

V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že o formovaní práve tejto ponukovej ekonomiky sa dnes popísalo veľa. Ale tam, kde je ponuka, musí existovať aj dopyt, čo znamená, že rozširovanie ekonomických príležitostí Ruska a jeho potenciálu musí byť priamo spojené so zvýšením blahobytu našich občanov. Toto je podstata ekonomického rastu.

Chcem skončiť s tým, čo som vlastne začal. Tu mám na mysli nielen zachovanie nízkej inflácie a vysokej zamestnanosti: určite je dôležité zabezpečiť rast príjmov občanov.

Ruská ekonomika by sa mala stať ekonomikou vysokých miezd s novými požiadavkami na systém odborného vzdelávania, so zvýšením produktivity práce, a to aj prostredníctvom automatizácie a nových systémov riadenia, s kvalitnými modernými pracovnými miestami a pracovnými podmienkami.

Viem, že mnohí, isto teda aspoň niektorí, veria, že vysoká cena práce znižuje globálnu konkurencieschopnosť krajiny. Je zrejmé, že takýto pohľad mal určité opodstatnenie, ale stáva sa zastaraným alebo, dalo by sa povedať, už je zastaralý: neberie do úvahy modernú realitu, najmä trendy zajtrajška.

Ak povieme, že budúcnosť akejkoľvek ekonomiky, vrátane ruskej, spočíva vo špičkových technológiách, potom nie je možné dosiahnuť kvalitnú prácu v špičkových technológiách s použitím nízkokvalifikovanej pracovnej sily, a ak ide o vysokokvalifikovanú pracovnú silu, potom musí byť zaplatená. Len tam, kde je adekvátne zaplatená pracovná sila, bude pracovať profesionálny, kvalifikovaný personál, budú sa vyrábať skutočne kvalitné produkty, bude rásť dopyt a bude sa meniť jeho štruktúra, čiže len tam je možný skutočne suverénny rozvoj, technologické a ekonomické prvenstvo.

Štát vychádza biznisu v ústrety na polceste, pomáha pri riešení akútnych problémov vrátane logistiky, zákaziek či dostupnosti prevádzkového kapitálu. A my máme právo, vážení kolegovia, počítať s recipročnými krokmi majiteľov podnikov či firiem, s prejavom spoločenskej zodpovednosti. Hovoríme o tom stále.

Zopakujem to, čo som povedal na nedávnom kongrese RSPP a na stretnutí s členmi Delovaja Rossija. Pomoc na všetkých úrovniach vlády by mali dostať práve tie podniky, ktoré budujú a realizujú dlhodobé plány určené na posilnenie technologickej, priemyselnej a poľnohospodárskej suverenity našej krajiny. Tí, ktorí nečerpajú prostriedky, ale investujú do rozvoja svojho podnikania v Rusku, podporujú štátne investície do infraštruktúry, do rozvoja miest a území a do environmentálnych projektov.

Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že vládne podporné opatrenia pre ekonomiku, priemysel a strategické podniky by mali byť spojené so zvyšovaním platov zamestnancov, zlepšovaním ich pracovných podmienok a rozširovaním sociálnych balíčkov pre zamestnancov. Žiadam vládu, aby tomu venovala maximálnu pozornosť.

Dnes má Rusko bohatý a veľmi ambiciózny ekonomický program. Ťažkosti a problémy, ktorým čelíme, sú podnetom pre nás všetkých, podnetom na zvýšenie tempa a kvality transformácií, aby sme dosiahli viac pri zlepšovaní kvality života, blahobytu našich občanov.

Samozrejme, posilníme našu suverenitu vo všetkých oblastiach. V tejto práci sme určite otvorení rovnocennému partnerstvu so všetkými krajinami – so všetkými, ktorí si rovnako ako Rusko cenia svoje národné záujmy a sú pripravení určovať svoju vlastnú budúcnosť.

Ďakujem mnohokrát. Ďakujeme vám za vašu trpezlivosť. Ďakujem.

(Potlesk.)

1. Simes: Vladimír Vladimirovič, veľmi pekne ďakujem za tento pôsobivý prejav.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Do BRICS chce vstúpiť až 20 krajín

Putin prehovoril o dianí na Ukrajine aj o Kachovskej vodnej elektrárni