V Moldavsku voľby rozhodli tí, ktorí v ňom nežijú

Kišinov 4. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Vadim Ghirda)

V nedeľu si Moldavci v druhom kole volili prezidenta spomedzi Mai Sanduovej a Alexandrua Stoianogla. Vnútri Moldavska sú Sanduovej mierne povedané nepresvedčivé výsledky jej prezidentovania jasne viditeľné, preto boli voľby mimoriadne napäté. To bol aj dôvod, prečo mal nie veľmi známy politik Stoianoglo doma šancu, ktorú aj využil a domáce hlasovanie vyhral. Celkovo však zvíťazila kolektívnym Západom masívne podporovaná Sanduová. Oveľa dôležitejší však bude výsledok budúcoročných parlamentných volieb. Pozrime sa spoločne, aký táto konfrontácia v Moldavsku môže mať dopad nielen na samotnú krajinu či konflikt v susednej Ukrajine, ale aj možnú zmenu volebného systému v celej Európe

Výsledky volieb

Súčasná moldavská prezidentka Maia Sanduová oznámila svoje víťazstvo v moldavských prezidentských voľbách, v ktorých podľa predbežných výsledkov získala 55,4 % hlasov.

„Moldavsko, dnes si zvíťazilo. Spoločne sme ukázali silu našej jednoty, demokracie a odhodlania pre dôstojnú budúcnosť. Ďakujem vám, milí Moldavčania,“ napísala Sanduová na svojom mikroblogu.

Podľa predbežných údajov Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) po spracovaní 99,82 percenta protokolov Sanduová získala 55,4 percenta hlasov. Jej súper Alexandru Stoianoglo získal 44,5 percenta hlasov.

Igor Dodon, bývalý prezident a líder Strany socialistov Moldavskej republiky, uviedol, že vnútri krajiny Sanduová dostala menej hlasov ako Stoianoglo. Dodon uviedol, že sa jej podarilo zvíťaziť vďaka podpore diaspóry v zahraničí, a zdôraznil, že Moldavci jej odmietli dôveru, čím sa z nej stala „chromá kačica“.

Podľa posledných údajov účasť v druhom kole volieb dosiahla 55,4 % a hlasovalo viac ako 1,6 milióna občanov. V prvom kole, ktoré sa konalo 20. októbra, bola účasť 51,67 %. Sanduová, ktorá sa uchádzala o druhé funkčné obdobie, v ňom získala 42,45 % hlasov. Na druhom mieste skončil Stoianoglo, rodák z Gagauzie, ktorého súčasný režim suspendoval z funkcie generálneho prokurátora, len s 25,98 percentami.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe neoficiálne uznala vysokú mieru porušovania pravidiel počas prvého kola prezidentských volieb a referenda v Moldavsku. Tlačová služba vysvetlila, že o tom svedčia údaje, ktoré dostala vo Viedni od zahraničných pozorovateľov vrátane pozorovateľov zastupujúcich štruktúry OBSE. Uvidíme, aké bude stanovisko OBSE k druhému kolu volieb.

Zasahovanie Ruska alebo Bruselu?

Pohľad z Východu

Po citeľnej a dokonca historickej porážke v Gruzínsku bolo pre vedenie EÚ veľmi dôležité zvíťaziť v Moldavsku, t. j. udržať Maiu Sanduovú v prezidentskom kresle aj po druhom kole volieb, uvádza denník Vzgľad.

Z politického hľadiska to nie je otázka života a smrti. Oveľa dôležitejšie sú parlamentné voľby, ktoré sa budú konať budúci rok, pretože Moldavsko je parlamentnou republikou. Ľudia zo Sanduovej strany Akcia a solidarita tak budú krajinu riadiť až do budúceho leta.

Brusel však v týchto voľbách potreboval ukázať, že má stále rozhodujúci vplyv na „východnej periférii“, ktorú vníma ako sanitárny kordón pred Ruskom. Nemohol si dovoliť prehrať dvakrát po sebe, v rozpätí jedného týždňa, so silami, ktoré klasifikuje ako „proruské“ (hoci sú voči Rusku skôr neutrálne).

Gruzínci už dokázali, že hodnota akcií EÚ vo východnej Európe vážne klesla. Aj Moldavci vo všeobecnosti: referendum o prepracovaní ústavy podľa vzoru európskej integrácie ledva vyhrali: len s náskokom 10 000 hlasov a vďaka početnej moldavskej diaspóre v západných krajinách.

Znovuzvolenie Sanduovej bolo akýmsi prestížnym cieľom, ktorý mal samotnej EÚ i ostatným dokázať, že Európska únia je stále atraktívna a niečo dokáže. Malo potvrdiť, že francúzsky prezident Emmanuel Macron sa nie nadarmo zúčastnil na volebnej kampani Sanduovej a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nie nadarmo pre ňu vyškrabala pár požičaných miliárd a osobne túto správu v predvečer prvého kola volieb priviezla do Kišiňova.

Napriek tejto bezprecedentnej podpore EÚ, zatvoreniu opozičných televíznych kanálov, kontrole všetkých zložiek moci nebolo víťazstvo Mai Sanduovej až tak presvedčivé. Doma ju zjavne nemajú príliš v láske, čo by však malo byť pre hlavu štátu prvoradé.

Jej súper, bývalý generálny prokurátor Alexandru Stoianoglo, je pomerne neznámy politik a na svoju kampaň minul o polovicu menej ako súčasná prezidentka. Je však oprostený od nenávisti, ktorú Moldavci nahromadili voči Sanduovej a jej vláde nekompetentných a hulvátskych ľudí, ktorí sú skvelí v jedinej veci: v požičiavaní si od Západu. Tento dlh sa za päť rokov zdvojnásobil na pozadí negatívnych javov v ekonomike ako celku.

Pohľad zo Západu

Úrady Moldavska už počas referenda obvinili Kremeľ zo zasahovania do hlasovania, z platenia miliónov dolárov obyčajným ľuďom a z organizovania propagandistickej a dezinformačnej kampane, ktorej cieľom bolo podkopať kandidatúru krajiny do EÚ, uvádza POLITICO. Hlasujúci zo zahraničia vrátane Európy a USA nakoniec referendum zvrátili v prospech proeurópskej strany.

Vo vyhlásení vydanom v nedeľu, keď boli volebné miestnosti ešte otvorené, Sanduovej poradca pre národnú bezpečnosť Stanislav Secrieru uviedol, že vo volebných miestnostiach v zahraničí bolo zistené „masívne zasahovanie“, pričom boli zriadené charterové lety, ktoré mali Moldavcov žijúcich v Rusku odviezť hlasovať do okolitých krajín, ako je Bielorusko, Turecko a Azerbajdžan. „Prebiehajúce koordinované kybernetické útoky sa zameriavajú na pripojenie našich národných systémov na evidenciu voličov a narúšajú spojenie medzi volebnými miestnosťami v krajine a v zahraničí,“ povedal.

Secrieru tiež informoval, že do volebných miestností v Nemecku a Spojenom kráľovstve boli telefonicky nahlásené bombové hrozby, zatiaľ čo tým, ktorí hlasovali na veľvyslanectve v Moskve, bolo ponúknuté bezplatné jedlo v blízkej reštaurácii.

Podľa moldavského ministra zahraničných vecí Mihaia Popșoia však diaspóry v nedeľu podvečer dosiahli rekordnú účasť, keď viac ako štvrť milióna ľudí hlasovalo „napriek falošným bombovým poplachom vo viacerých volebných miestnostiach v Európe pravdepodobne spáchaných proruskými živlami“. Štatistiky zverejnené Ústrednou volebnou komisiou ukazujú, že jasná väčšina hlasov odovzdaných Moldavcami v zahraničí bola pre Sandu.

V nočnom prejave Sanduová povedala: „Moldavsko bolo vystavené bezprecedentnému útoku v dejinách celej Európy – špinavé peniaze, nelegálne kupovanie hlasov, zasahovanie do volebných procesov nepriateľskými silami zvonku a zločineckými skupinami, lži, zasievanie nenávisti a strachu v spoločnosti.“

Postoje kandidátov

Víťazka volieb sa drží politiky európskej integrácie, sankcií voči Rusku a sprísňuje kontrolu médií pod zámienkou boja proti dezinformáciám. Stoianoglo sa naopak orientuje na udržiavanie pragmatických vzťahov s Moskvou, hoci podporuje integráciu s Európou. Uvedomuje si význam Ruska pre moldavské hospodárstvo a považuje ho za dôležitého partnera, s ktorým by sa mala udržiavať stabilná spolupráca, aby sa predišlo negatívnym dôsledkom sankcií a kríz.

Prejavy Sanduovej boli vždy plné nepodložených obvinení, hľadaním vnútorných a vonkajších nepriateľov a morálnym vydieraním. Jej novým heslom bolo „Zachráňme Moldavsko“, k čomu opozícia poznamenávala, že krajinu treba zachrániť predovšetkým pred Sanduovej tímom.

Stoianoglo, naopak, prejavoval pokoj a rozvahu a vyzýval, aby sa ľudia nerozdeľovali, ale naopak, aby sa Moldavsko zjednotilo v záujme riešenia svojich vnútorných problémov. „Všetci voliči, bez ohľadu na to, koho volili, majú rovnaké práva a ja mám rovnaký rešpekt voči všetkým,“ zdôrazňoval.

Sanduová bola vždy útočná (čo je pochopiteľné, ťažko sa jej bránilo proti tvrdeniam o skutočných výsledkoch jej práce vo funkcii prezidentky). Veľmi jej prekážalo, že na Stoianogla nedokázala vyhrabať žiadnu špinu. Obvinenia na základe ktorých Stoianogla odvolali z generálnej prokuratúry ako aj svoje meno úspešne bráni pred ESĽP.

Sanduová ho v rozprave obvinila, že vyzval na zbavenie volebného práva zahraničnú diaspóru. Bývalý prokurátor musel vysvetľovať, že nič také nikdy nepovedal, bola to len lož, a delenie Moldavcov na „dobrých“ (proeurópskych) a „zlých“ (všetkých ostatných, ale predovšetkým proruských), čo bola práve Sanduovej parketa. Stoianoglu dodal, že vládnutie Sanduovej charakterizuje agresivita, manipulácia a klamstvá.

Úloha zahraničnej diaspóry

Za normálnych okolností majú kandidáti ako Stoianpoglo väčšiu šancu na víťazstvo. A on aj vyhral, lenže len v rámci krajiny. Hlasy v Sanduovej prospech sa zmenili v zahraničných volebných miestnostiach, ktorých výsledky vždy prichádzajú ako posledné. Tieto volebné miestnosti už „prepísali“ výsledok referenda, v ktorom až do sčítania 98,5 percenta hlasov viedla pre Sanduovú a EÚ neprijateľná voľba „nie európskej integrácii“, ale potom prehrala.

Rozhodli hlasy zo zahraničia: Víťazkou v prezidentských voľbách v Moldavsku má byť Sanduová

Ak došlo k falšovaniu v zahraničných volebných miestnostiach, je to nedokázateľné. Najčastejšie sa hlasuje na veľvyslanectvách, konzulátoch a obchodných misiách, kde situáciu kontrolujú diplomati menovaní Sanduovej ľuďmi.

Práve toto tesné víťazstvo Sanduovej s podporou diaspóry môže Brusel a Západ všeobecne inšpirovať k tomu, aby prepracoval systém volieb v krajinách svojho vplyvu. Ak už nebude možné vyhrať bez hlasov zahraničnej diaspóry (Európska únia zjavne stráca svoju príťažlivosť), potom bude diaspóra nútená poskytnúť viac hlasov. Nemusí ísť nevyhnutne o podvod, ale skôr o technický pokrok a budovanie technologickej infraštruktúry pre zabezpečenie toho správneho výsledku. V mnohých krajinách na kontinente, tak v členských krajinách EÚ, ako aj v kandidátskych krajinách na členstvo, sa hlasuje staromódnym spôsobom: hlasovací lístok, pero, schránka a možnosti hlasovania na diaľku sú len výnimočné. Napríklad v USA sa už desaťročia hlasuje poštou a v Rusku sa zavádza elektronické hlasovanie. Teraz sa o to isto bude intenzívne zaujímať Brusel, ak uvidí v diaspórach možný zdroj na udržanie vplyvu v krajinách, ktorých obyvatelia sa z neho pokúšajú vymaniť.

V prípade súčasnej moldavskej vlády však išlo „samozrejme“ o osobitný prípad, keďže všeobecné hlasovanie v zahraničí mohlo viesť k neželaným výsledkom. V Rusku je totiž tiež silná moldavská diaspóra, ktorá režimu Sanduovej nie je zďaleka naladená priaznivo. Preto aby sa dosiahol potrebný výsledok boli otvorené mnohé volebné miestnosti v EÚ a Amerike, zatiaľ čo v Rusku, kde sú Moldavci „zlí“ a nemajú Sanduovú radi, len dve, pričom obe v Moskve. To znamená, že na zabezpečenie víťazstva „európskych hodnôt“ je potrebný systém manuálnej kontroly, nie automatickú a spravodlivú možnosť dať hlasovať všetkým Moldavcom v zahraničí.

Moldavsko je vo všeobecnosti v mnohých ohľadoch osobitný prípad: na takú malú krajinu je tu príliš veľa emigrantov. Ale deformácia, ktorú ich hlasy vytvárajú v národných voľbách, pravdepodobne nezostane jedinečným javom, ak sa s ňou bude kompetentne zaobchádzať.

Predstavme si podobnú situáciu na Ukrajine, kde bude Vladimír Zelenskyj skôr či neskôr nútený vypísať voľby. Hlasy zvonku a zvnútra zrejme budú diametrálne odlišné. Kým niektorým Ukrajincom pokračovanie konfliktu umožňuje žiť v EÚ zo sociálnych dávok, iní sú nútení žiť pod neustálymi náletmi, často bez elektriny, vody a tepla. Muži sú obzvlášť nerovní: kým jedni sú na plážach pod španielskym slnkom a v blogoch žiadajú „nevzdávať sa“, druhých úrady násilne držia vo vnútri Ukrajiny a posielajú ich do mlynčeka na mäso východného frontu.

Približne takto to funguje aj v prípade Moldavska, len kontrasty nie sú také výrazné. Ak napríklad diaspóra v Taliansku vidí Sanduovú, ako stavia mosty medzi ich vlasťou a novým bydliskom, tí, ktorí zostali v Moldavsku, vidia aj to, za akú cenu sa to deje. Pre vonkajší svet je to krásny obraz oficiálnej propagandy, ale vo vnútri to hnije ale zápach žiaľ nedolieha až do Talianska.

Ukrajinská karta

Osobitnou otázkou zostáva, aký dopad bude mať víťazstvo Sanduovej na možné hlbšie zapojenie sa Moldavska do konfliktu na Ukrajine. Ukrajine pod vedením kolektívneho Západu sa zatiaľ nepodarilo otvoriť druhý front v Gruzínsku, kde vyhrala strana Gruzínsky sen aj vďaka ostro protivojnovej rétorike. Je však možné že sa Ukrajina a Západ bude snažiť využiť obdobie jednofarebnej vlády v Moldavsku do letných parlamentných volieb na rozšírenie konfliktu do susedného Moldavska s Podnesterskom, kde je ruský mierový kontingent a veľké sklady so zásobami munície, ktoré Ukrajina zúfalo potrebuje.

Prečítajte si tiež

• Čo znamenajú výsledky volieb v Moldavsku? Predzvesť veľkých problémov
• Voľby v Moldavsku sa stali pre EÚ trapasom
• Dramatické voľby v Moldavsku prekvapujú predbežnými výsledkami