Klaus: Mečiar sa radikálne nezasadzoval za rozdelenie Československa

Bratislava 19. augusta (TASR/Foto: daylife.com) Aktualizované

Mečiar mal stredový názor

Slovenský expremiér Vladimír Mečiar (ĽS-HZDS) nebol hlavným nositeľom myšlienok rozdelenia Československa. Uviedol to súčasný český prezident Václav Klaus v bilančnom rozhovore pre Českú televíziu k 20. výročiu rozpadu spoločného štátu.

“Mečiar nebol ten hlavný separatistický radikál, aj keď to vtedy bolo u nás vnímané opačným spôsobom. Na jednaniach sedel uprostred nielen pretože bol predsedom vlády, ale aj kvôli tomu, že mal de facto stredový názor. Tam boli aj totálni radikáli od pána (Augustína Mariána) Húsku po neskoršieho prezidenta (Michala) Kováča a boli tam aj miernejší,” zhrnul Klaus.

Žiadna politická sila na Slovensku si nepriala zotrvať v spoločnom štáte

Definitívnym bodom zlomu v úvahách o spoločnom štáte bolo podľa Klausa stretnutie v Tugendhatovej vile so slovenskou delegáciou – vedenou vtedajším premiérom. “Tam som pochopil, že oni nemajú ‘sebemenší’ mandát pokračovať v spoločnom štáte s Českou republikou. Žiadna vtedajšia politická sila na Slovensku si to nepriala,” vysvetlil český prezident. V tomto kontexte preto podľa neho nemalo zmysel ani realizovať referendum o rozdelení krajiny.

Slovenské ambície nikdy neboli tak znepokojujúce ako dnešné maďarské

Klaus na margo vtedajších vzťahov so Slovenskom poukázal, že ich nevnímal ako vyostrené. Nikdy podľa neho neboli v takej rovine, ako sú dnešné “znepokojujúce maďarské ambície”. “Bol som v Maďarsku na nejakej konferencii a tam pri večernej debate som pochopil, že pre priemerného Maďara sú severné hranice Maďarska Vysoké Tatry,” poznamenal Klaus.

Pithart sa s Klausom nestotožňuje

Bývalý predseda českej vlády z obdobia federácie Petr Pithart sa dôrazne ohradil voči vyjadreniam súčasného prezidenta ČR Václava Klausa, že aj on osobne a členovia jeho kabinetu zohrali úlohu pri rozdelení niekdajšieho Československa.

Na Slovensko ani korunu

Klausove slová v bilančnom rozhovore pre ČT24, podľa ktorých osobne “cítil istý pokus o zdôrazňovanie českého záujmu i na strane Pithartovej vlády, s čím sa musel stretávať ako federálny minister”, ako aj formuláciu, že “Pitharovci, ktorí dnes hrajú takú falošnú kartu, vtedy povedali, že na Slovensko ani korunu”, Petr Pithart úplne odmietol.

Pre internetový server lidovky.cz pripomenul, že on bol jedným z najhlasitejších zástancov federácie. “Ja v rozhovoroch a článkoch nikdy nepoužívam slovo lož, ale… V roku 1992 som dostal Cenu Františka Kriegla za občiansku statočnosť za úsilie o zachovanie spoločného štátu. To je v úplnom rozpore s Klausovým tvrdením,” poznamenal.

Na zostavovanie rozpočtu mali republiky odlišný názor

Niekdajší český premiér si zaspomínal, že sa spoločne s vtedajším predsedom slovenskej vlády Jánom Čarnogurským hádali s federálnym ministrom financií, ktorým bol Václav Klaus. Predmetom ich sporu bolo zostavovanie rozpočtu. Kým Klaus chcel určovať podľa Pithartových slov, koľko peňazí bude spoločná federácia zasielať jednotlivým republikám, obaja premiéri národných vlád chceli naopak sami určovať, čo zveria federácii. “My sme vychádzali z úplne iného postoja. V tejto veci som bol so Slovákmi, bol som presvedčený, že federáciu je potrebné znova vybudovať zdola a nie zhora,” uviedol Petr Pithart.

Podľa jeho slov však Václav Klaus trval na svojom. “Pamätám si, ako si nás s Čarnogurským nechal posadiť do lavíc, priniesol pred nás tabuľu a učiteľsky, mentorsky nám vysvetľoval, ako sa robí rozpočet. To bolo úplne neprijateľné,” zaspomínal si.

Petr Pithart súhlasil s Václavom Klausom v tom, že za rozdelennie federácie najviac lobovala Občianska demokratická aliancia (ODA), na čom si Jan Kalvoda postavil kariéru.