V Kežmarku je možné navštíviť výstavu Ján Pavol II. a Slovensko

Bratislava 11. augusta 2021 (HSP/Foto:TK KBS)

Počas mesiaca júla bola inštalovaná v Bardejove a do konca augusta vo výstavnej sieni v Kežmarku je možné navštíviť výstavu Ján Pavol II. a Slovensko. Výstavu pripravilo veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave, pod záštitou bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského, krakovského arcibiskupa Mareka Jedraszewského

Autorkou výstavy je prof. Dr. Phil. Emília Hrabovec, ktorá pri jej tvorbe čerpala z mnohých verejných i súkromných materiálov, zbierok, spomienok, publikácií a archívov.

Osobnosť slovanského pápeža Jána Pavla II., ktorý stál v čele katolíckej Cirkvi 27 rokov  je dobre známa Slovenskej verejnosti  i v súčasnosti. A možno povedať, že nielen tej kresťanskej. No je možné, že nie všetci vedia o jeho vzťahu k Slovákom a treba ho pripomínať. Veril že Slovensko utiekajúce sa pod ochranu svojej patrónky Sedembolestnej Panny Márie malo a bude mať vďaka nazhromaždenému bohatstvu viery, vernosti a obetí svojich predkov veľkú úlohu pri uchovaní a odovzdávaní viery v Európe na prahu tretieho tisícročia.

Výstavu tvorí 18 panelov na ktorých je mnoho fotografií, článkov, archívnych materiálov, dokumentov a informácií zo života, prejavov a citátov z diela  Jána Pavla II., ktoré podávajú svedectvo o vzťahu k Slovenskému národu. On prechovával vo veľkej úcte hodnotu národa. Národy podľa neho predstavovali prirodzené právne spoločenstvá, do ktorých sa cez rodinu človek prirodzene začlení,  dejinné subjekty, ktorých identita v vychádza z osobitnej duchovnosti, historického povedomia a kultúry, ktorá je svojským spôsobom hľadanie pravdy o Bohu a zmysle ľudskej existencie, a v ktorej sa vyjadruje duchovná suverenita národa. Ján Pavol II. preukazoval úctu všetkým národom,  ale osobitne sa obracal k tým, na ktoré sa historicky zabúdalo, alebo túžili po slobode a samourčení ako boli aj Slováci. Navštevoval Tatry, aj Slovenské, ako kňaz a ako krakovský biskup, tiež vysvätil niekoľkých Slovenských mužov za kňazov počas totality, keď to na Slovensku nebolo možné.

Ako pápež v roku 1980 vyhlásil sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestcov za spolupatrónov Európy. 8. Novembra 1981 navštívil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, kde slúžil sv. omšu a predniesol v slovenčine kázeň.15. septembra 1979 na sviatok Sedembolestnej Panny Márie vysvätil za biskupa Jozefa Tomka a v roku 1985 ho vymenoval za kardinála, stretával sa s biskupom Pavlom Mária Hnilicom, Dominikom Hrušovským, Jozefom Zlatňanským, Jánom Bukovským a mnohými ďalšími kňazmi pôsobiacimi v Ríme. Tiež bol informovaný o živote a prenasledovaní katolíckej Cirkvi na Slovensku, ktorá vyjadrovala túžbu po jeho návšteve na Slovensku a sledoval prebúdzanie Cirkvi na Slovensku, ktorá bola viditeľná najmä na pútnických miestach  v Levoči, Šaštíne, Velehrade v roku 1985 a pri sviečkovej manifestácií 25. Marca 1988. Výstava zachytáva i prísun kresťanskej literatúry zo zahraničia, keď na Slovensku nemohla oficiálne vychádzať, cez saleziána Antona Hlinku  a informuje  aj o procese proti trom mladým katolíkom, ktorí boli 12. decembra 1983 chytení na hraniciach s Poľskom a uväznení Alojz Gabaj, Tomáš Konc a Branislav Borovský. Pozornosť je venovaná aj udalostiam roku 1989 keď ešte pred novembrom, 25. marca  kardinál Jozef Tomko  slúžil liturgiu zeleného štvrtku v Košickej katedrále a 9. septembra bol vysvätený, po 40. rokoch od zatknutia a 25. rokoch od smrti biskupa Jána Vojtašáka, za spišského biskupa František Tondra.  Nový rozmer dostali vzťahy medzi Jánom Pavlom II. a Slovenskom  po roku 1989, keď Cirkev na Slovensku získala slobodu, boli obsadené všetky dovtedy prázdne biskupské stolce, Ján Chryzostóm Korec sa stal sídelným biskupom  v Nitre a v roku 1991 bol menovaný kardinálom. V roku 1994 sa stal Anton Neuwirth slovenským veľvyslancom vo Vatikáne a arcibiskup Luigi Dosena apoštolským nunciom na Slovensku. Osobitná pozornosť je venovaná trom návštevám pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Na druhú veľkonočnú nedeľu  22. apríla 1990  navštívil Bratislavu a pobozkal Slovenskú zem a Slovákov oslovil Ježišovou výzvou: „Nebojte sa.“ Druhá návšteva sa konala 30. Júna – 3. Júla 1995 a pápež navštívil Bratislavu, Levoču, kde bolo asi 600 000 veriacich, Vysoké Tatry, Košice, kde svätorečil košických mučeníkov, Prešov, kde sa zastavil pri pamätníku Prešovských jatiek 1687, Nitru, kde sa stretol s mládežou a Šaštín. Tretia návšteva bola 11. – 14. Septembra 2003, kedy už bol jeho zdravotný stav veľmi vážny. Navštívil Bratislavu, kde  v Petržalke počas sv. omše blahorečil biskupa Vasila Hopka a rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú, Trnavu, Banskú Bystricu, Rožňavu. Záver výstavy je venovaný pamiatkam na Jána Pavla II. na Slovensku. Zobrazuje len hlavné pamätníky postavené na miestach, ktoré navštívil.   Pozornosť by si ešte zasluhovala téma pútí Slovákov do Ríma a ich  účasť na audienciách a prijatia pápežom po roku 1989. Ale nie všetko sa dá vtesnať na niekoľko tabúľ.

Súčasťou výstavy je videozáznam zobrazujúci zábery z ciest pápeža na Slovensko a farebný bulletin, s niektorými fotografiami a textami, ktorý čitateľovi vzťah Jána Pavla II. k Slovensku pripomenie aj v budúcnosti.

Výstava poukazuje na významné historické skutočnosti ale je svedectvom o hlbokej viere a nasadení sa pre Božie Kráľovstvo Karolom Wojtylom – Jánom Pavlom II. a hlbokým zanietením sa pre vieru väčšiny slovenského národa tej doby. Ján Pavol II. už je svätorečený. Či   Slovensko je a zostane kresťanskou krajinou aj v budúcnosti ukáže náš život. Ale bez viery určite nebude mať budúcnosť, pretože tá ho držala počas minulých storočí pri živote.

Ľudovít Košík

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.