Bratislava 11. júna 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
V klube Pod lampou časopisu .týždeň sa konala rozlúčka s dosluhujúcou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Prišli hostia z rôznych spoločenských sfér a moderátor Štefan Hríb mal na nohách sandále… Bez ponožiek
Ale dejú sa aj horšie veci vo svete.
Dobre, dajme tomu, že to bolo „také neformálne“ stretnutie, aj s pohárom vínka v ruke a následnou „voľnou zábavou“. Ale prečo bola potom väčšina hostí (aspoň podľa záberov) oblečená solídne?
Prehrešok voči etikete som ochotný odpustiť len Eugenovi Kordovi, ktorý sedel na kraji pódia v tričku, s ruksakom na chrbte. Starý pán je prosto klasik, on si to môže dovoliť.
Ružovým šatám prezidentky ako z amerických 50. rokov minulého storočia sa venovať nebudeme – nie sme lajfstajlový magazín, jej módni poradcovia aj tak vedia lepšie, čo sa nosí, a napokon, nie je vhodné kritizovať dámu za vzhľad.
Prvým rečníkom večera bol večný bojovník za ľudské práva, František Mikloško. Ten vyhlásil, že žijeme v dobách duchovného vyprázdnenia, s čím musíme súhlasiť – veď progresivizmus a liberalizmus sú priam synonymá pre likvidáciu čohokoľvek spirituálneho…
„Všetky ideológie sú zlé,“ pokračuje Mikloško. Sú „totalitné, a potláčajú jednotlivcov.“
Jaj, jaj, takmer ma seklo v krížoch od smiechu. Prepáčte, ale tento pán si urobil na Slovensku meno, dosiahol už aj pekný vek, avšak nevie, že aj liberalizmus – s jeho vykladaním jednotlivca na piedestál na úkor spoločnosti – je ideológia? Veď to je základný poznatok politickej filozofie!
Máme byť jeho neznalosťou (alebo je to ignorancia?) pobavení alebo sklamaní?
Ale to je ešte nič. Neskôr označí pán Mikloško pani prezidentku za slobodného človeka, disidenta, osamelého pútnika, a dokonca PROROKA!
Nebýval tento pán veriacim katolíkom? Vari mu príde v poriadku, označovať vysoko sekulárnu osobu titulom, aký bol vyhradený pre Bohom vyvolených mužov?
Pán Mikloško spomenul aj čosi o totalite, o článkoch Šimečku staršieho, a tak podobne…
Všetko povinná jazda. A potom vraj .týždeň patrí k nezávislým médiám.
Ako druhý sa prihovoril Roman Samotný, majiteľ gaybaru Tepláreň. Na stupnici glorifikácie Zuzany Čaputovej posunul večierok z nuly na dvesto. Poďakoval prezidentke za objatia, ľudskosť, pravdivosť… S odkazom na hroznú tragédiu na Zámockej.
Čaputová vraj priniesla svetlo do tmy a dodala mu silu kráčať ďalej. Jej objatie sa stalo pevným bodom Samotného života, oporným bodom pre „tisíce“ ďalších ľudí.
Takže z prezidentky prorokom a potom rovno aj „životným sprievodcom“? Ja som si myslel, že svetlo do života človeka prináša Boh…
Ale sekulárni liberáli vedia očividne svoje.
Posledným rečníkom sa stal hovorca prezidentky, Martin Strižinec. Uviedol, že posledné týždne sú u nich „veľmi emotívne“. Intenzita tých emócií ho až prekvapila. A vraj si uvedomil, že v každom z nás ostane „kúsok Zuzany Čaputovej.“
Predýchavam…
Pozrite, ak chceli usporiadať neformálny súkromný večierok, mali to urobiť bez kamier. Tam človek môže prísť v sandáloch bez ponožiek, tam môže postávať s pohárom vína v ruke a dojímať sa k slzám. Ale treba si uvedomiť jedno: aj dosluhujúca hlava štátu je stále ešte hlava štátu. A s tým sa spája určitá vážnosť. Táto vážnosť nesmie byť narušená, pretože sa naruší majestát funkcie.
Lenže keď vy budete na „rozlúčke s prezidentkou“ tlačiť na emocionálnu pílu, resp. používať humorné vyjadrovacie prostriedky (v tomto Strižinec preukázal nečakaný talent, za to klobúk dolu), neudržiavate vážnosť hlavy štátu, ale naopak, podkopávate ju.
A tak, keď si toto vystúpenie pozrie nezávislý divák, nadobudne veľmi zvláštny dojem, akoby sa znovu ocitol na strednej škole, kde sa študenti lúčia s milovanou triednou profesorkou.
Existuje také príslovie: Ukáž mi ľudí, ktorými sa obklopuješ, a ja ti poviem, kto si…
Sama prezidentka s dojatím poďakovala všetkým vo svojom okolí, či už rodine alebo kolegom. Neodchádza vraj sklamaná, keďže štýl politiky, aký preferuje, patrí medzi najviac dôveryhodné na Slovensku. Fíha.
„Život samotný je zdrojom nádeje, najmä keď doňho patria tak hodnotní ľudia, ako ste vy,“ uzavrela svoje vystúpenie.
Nuž, čo k tomu dodať?
Asi len otázku: Aj vo vás zostáva kúsok Zuzany Čaputovej?
Prečítajte si tiež: