V Európe sa šíri vzácny vírus, ktorý vyvoláva honbu za testami a liekmi

Bratislava 15. apríla 2023 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

EÚ sa snaží nájsť nové testy a vakcínu proti tejto nákaze, pretože smrteľná choroba, ktorá sa môže na ľudí preniesť z kliešťov, sa šíri naprieč kontinentom, píše Anthony King pre Moderrn Diplomacy

62-ročného muža uhryzol kliešť počas túry v Španielsku. O dva dni na to sa začal cítiť zle a bol prevezený do nemocnice v Madride, kde sa jeho stav rýchlo zhoršil. Na deviaty deň choroby zomrel.

Bolo to v roku 2016 a ukázalo sa, že ide o prvé úmrtie v Španielsku spôsobené krymsko-konžskou hemoragickou horúčkou (CCHF), ochorením šíreným kliešťami, ktoré sa začína príznakmi podobnými chrípke a často sa môže skončiť zlyhaním orgánov.

Postup na sever

“Kliešte sa v dôsledku klimatických zmien s dlhšími a suchšími letami presúvajú cez Európu,” povedal profesor Ali Mirazimi, virológ z Karolinského inštitútu vo Švédsku.

Pre španielskych lekárov bolo diagnostikovanie prvého prípadu náročné, pretože hemoragická horúčka sa v západnej Európe nevyskytovala. Od pacienta sa horúčkou nakazila aj zdravotná sestra v nemocnici, ktorá však prežila po týždňoch na jednotke intenzívnej starostlivosti.

V júli 2022 bol potom v Španielsku hospitalizovaný ďalší muž s rovnakým ochorením. Vedci teraz varujú, že CCHF, ktorá môže usmrtiť 10 až 40 % pacientov, sa v Európe šíri na sever a na západ.

Spôsobuje ju vírus v druhu kliešťa, ktorý sa v mladom veku živí malými zvieratami a ako dospelý sa presúva na väčšie zvieratá vrátane hospodárskych zvierat.

CCHF bola prvýkrát opísaná počas prepuknutia choroby v roku 1944 medzi vojakmi na Kryme na severnom pobreží Čierneho mora a sporadické prepuknutia sa zaznamenávajú aj v súčasnosti, najmä v Afrike, východnej Európe, Turecku, strednej Ázii a Indii. Choroba sa šíri po celom svete.

Jeden infikovaný kliešť môže vyprodukovať tisíce infikovaných vajíčok. Mladé kliešte sa živia malými cicavcami, napríklad králikmi, ako aj vtákmi.

Vtáčie spojenie umožňuje kliešťom preniesť sa a vírusu kolonizovať nové oblasti.

Nebezpečné príchody

“Keď nájdeme infikované kliešte, vieme, že skôr či neskôr vypukne epidémia,” povedal Mirazimi

Vírus sa v súčasnosti vyskytuje v kliešťoch napríklad v Taliansku, ale zatiaľ tam nedošlo k vypuknutiu nákazy. Jeho príchod do nových krajín je nebezpečný, pretože pre lekárov môže byť ťažké identifikovať novú chorobu u pacientov.

“Nemáme dobré lekárske lieky,” povedal Mirazimi. ‘Neexistuje žiadne dobré antivirotikum, žiadna schválená vakcína a poznatky o ochorení nie sú úplné.’

To znamená, že lekári nemajú inú možnosť, ako sa spoliehať na všeobecnú lekársku liečbu, ktorá pozostáva z tekutín, liekov a v prípade potreby z intenzívnej starostlivosti.

Ďalším problémom je, že osoba nakazená hemoragickou horúčkou ju môže šíriť na blízke kontakty prostredníctvom slín a potu. To predstavuje riziko pre rodinných príslušníkov, ako aj pre lekárov a zdravotné sestry, ktorí osobu ošetrujú.

Čím skôr je teda pacient diagnostikovaný, tým lepšie pre všetkých, pretože rýchla diagnóza umožňuje správne izolovať pacientov.

Testovanie 1, 2, 3

To všetko podčiarkuje význam projektu, ktorý Mirazimi viedol s názvom VHFMoDRAD a ktorého cieľom je vyvinúť testy na toto ochorenie. Iniciatíva, ktorú financovala EÚ a priemysel, prebiehala od roku 2019 do roku 2022.

Jeden z výsledných prístupov využíva testy polymerázovej reťazovej reakcie – alebo PCR -, ktoré si zvyčajne vyžadujú zložité laboratórne vybavenie a vyškolený personál. Tu sa však využíva špeciálne zariadenie, ktoré je jednoduchšie a rýchlejšie.

V rámci iného prístupu sa v rámci projektu vyvinuli ľahko použiteľné testy, ako sú tie, ktoré sa stali ľahko dostupnými pre rýchle kontroly Covid-19.

Ďalšou výhodou týchto testov je, že ich cieľom je odhaliť nielen CCHF, ale aj iné vírusové hemoragické horúčky – skupinu, do ktorej patria vírusy Ebola, Marburg a Lassa. Ešte vo februári a marci tohto roku boli v Rovníkovej Guinei a Tanzánii hlásené dve samostatné ohniská Marburgovho vírusu.

Najznámejšia je však ebola. Tento vírus nakazil viac ako 28 000 ľudí v rámci epidémie, ktorá sa začala v Guinei v roku 2014. Rozšíril sa do ďalších siedmich krajín a do ukončenia epidémie v roku 2016 zabil viac ako 11 000 ľudí.

Podľa profesora Rogera Hewsona, odborníka na CCHF a iné hemoragické vírusy z Liverpoolskej školy tropickej medicíny v Spojenom kráľovstve, je potrebné vo všeobecnosti urýchlene identifikovať ohniská hemoragických horúčok.

“Spôsobujú veľmi vysokú a ničivú úmrtnosť,” povedal Hewson, ktorý spolupracoval s Mirazim na projekte VHFMoDRAD. “Ak máte rýchlu diagnózu, pacienti môžu byť rýchlo izolovaní a životy zachránené.

CCHF nie je jedinou hemoragickou horúčkou, ktorá sa môže šíriť v dôsledku úzkeho kontaktu napríklad prostredníctvom slín alebo potu, takže iné formy sa ľahko prenášajú napríklad počas lekárskej starostlivosti alebo pohrebu.

To sa stalo v západnej Afrike počas epidémie eboly. Dôležité je, že VHFMoDRAD našiel spôsob, ako deaktivovať akýkoľvek prítomný vírus pri odbere vzorky krvi, čím sa testovanie na tieto choroby stalo bezpečnejším.

V minulosti sa smrteľné ohniská eboly v izolovaných komunitách v Afrike pravdepodobne vyskytli bez toho, aby boli nahlásené. Dnes lepšie dopravné spojenia umožňujú rýchle šírenie takýchto vírusov do veľkých mestských oblastí.

Po identifikácii sa pacienti často dajú zachrániť vhodnou liečbou.

V Turecku je CCHF taká bežná, že lekári ľahko identifikujú toto ochorenie a pacientom poskytujú vhodnú život zachraňujúcu starostlivosť. Podľa vedcov je preto úmrtnosť na CCHF v Turecku relatívne nízka – 7 %.

Neľútostný boj

Vírusy, ktoré spôsobujú hemoragické horúčky, zvyčajne žijú v živočíchoch, napríklad v netopieroch – čo platí aj pre ebolu a marburg – a len zriedka prechádzajú na ľudí. Keď už k takejto infekcii dôjde, imunitný systém mnohých ľudí bojuje s útočníkom tak urputne, že dôjde k fatálnemu poškodeniu orgánov.

“Vírusy sa často po niekoľkých týždňoch z tela odstránia, ale imunitná reakcia potom spôsobí krvácanie,” povedal Hewson.

Jeho laboratórium skúma CCHF s cieľom pochopiť imunitné reakcie na vírus. Tento výskum je podkladom pre ďalší projekt financovaný EÚ, CCHFVaccine, ktorého cieľom je vyvinúť vakcínu.

Táto iniciatíva, ktorá sa tiež riadi zo Švédska, sa začala v roku 2017 a má sa ukončiť v júni tohto roka. Doteraz sa sledovali dva typy vakcín.

V rámci plánovaných nadväzujúcich prác sa koncom tohto roka alebo začiatkom roka 2024 uskutočnia vo Švédsku skúšky bezpečnosti vakcíny. Fáza III skúšok na preukázanie účinnosti vakcíny by sa potom mohla presunúť do Turecka.

Vakcína by bola určená ľuďom na frontoch, ktorí sú najviac ohrození. Medzi nich patria lekári, zdravotné sestry, veterinári, pracovníci na bitúnkoch a možno aj turisti v endemických oblastiach.

Hoci je CCHF v Európe stále zriedkavá, predstavuje vážny problém.

“Následky sú pre každého, kto sa nakazí, naozaj obrovské,” povedal Mirazimi.