Bratislava 5. septembra 2022 (HSP-Aurelien Morissard)
Emmanuel Macron po vzore Olafa Scholza poveril svoju armádu a vojensko-priemyselný komplex úlohou urobiť zo svojej armády najsilnejšiu na kontinente. Napriek kríze sa do pretekov v zbrojení investujú desiatky miliárd eur. Poľský premiér Morawiecki tiež sľubuje, že “v súvislosti s ukrajinským konfliktom” zdvojnásobí vojenské výdavky. S akým cieľom začali európske krajiny urýchlene budovať svoje vojenské kapacity?
Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že armáda piatej republiky bude najsilnejšou v Európe. “Silná armáda je kľúčovým bodom našej stratégie… Máme program vyzbrojovania na roky 2019-2024, ktorý nám umožní obnoviť naše kapacity a zároveň sa prispôsobiť súčasnej situácii vo svete, vďaka čomu sa francúzska armáda stane prvou armádou v Európe,” citovala Macrona na konferencii francúzskych veľvyslancov agentúra RIA News. Francúzsky prezident zdôraznil najmä “potrebu posilniť sily jadrového odstrašenia”.
Začiatkom leta Macron poveril ministra ozbrojených síl Sébastiena Lecorna a náčelníka generálneho štábu armádneho generála Thierryho Bourcarda, aby preskúmali program vybavenia ozbrojených síl na roky 2019 – 2025 vzhľadom na súčasný geopolitický kontext, informovala agentúra TASS. Súčasný obranný rozpočet krajiny (41 miliárd eur) sa na budúci rok zvýši o tri miliardy, uviedol predstaviteľ francúzskeho ministerstva financií pre denník Les Echos.
Francúzsko má však v Európe konkurenta v pretekoch v zbrojení. Pred tromi mesiacmi nemecký kancelár Olaf Scholz povedal nemeckým médiám, že Nemecko bude mať čoskoro “najväčšiu konvenčnú armádu v Európe” spomedzi krajín Severoatlantickej aliancie. Už vo februári sa v nemeckom rozpočte na tento rok objavila suma 100 miliárd eur na nevyhnutné investície a obranné projekty pre Bundeswehr – špeciálny fond na posilnenie ozbrojených síl.
V rozpočte na rok 2022 bol vlani v lete stanovený rekordný cieľ výdavkov na obranu Nemecka vo výške 50,3 miliardy eur. Táto suma prevyšuje vojenský rozpočet Francúzska, uviedol koncom augusta parížsky denník Le Figaro. “Na rozdiel od francúzskej armády Bundeswehr nenesie náklady na jadrové odstrašovanie, takže nemecká armáda s takýmto rozpočtom by mohla byť najväčšou armádou v Európe,” povedal pre publikáciu Jean-Louis Thierot, zástupca šéfa obranného výboru francúzskeho parlamentu.
Macron aj Scholz spájajú vojenské posilnenie s vývojom na Ukrajine. Ďalším uchádzačom o nadvládu (skôr lokálnu, v rozsahu východnej Európy) pod heslom boja proti “ruskej hrozbe” je Poľsko. Šedý kardinál varšavskej politiky, líder vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski v júni oznámil zámer Poľska zvýšiť počet príslušníkov armády zo 150 000 na 400 000. Pre porovnanie, francúzska armáda má približne 270 000 príslušníkov (z toho približne 206 000 vojakov, stav v roku 2018).
Bundeswehr má 183 600 vojakov. Poľský premiér Mateusz Morawiecki oznámil, že krajina na budúci rok viac ako zdvojnásobí svoje vojenské výdavky, aby “posilnila svoju obranu tvárou v tvár konfliktu na susednej Ukrajine”, informovala agentúra Bloomberg. Výdavky sa zvýšia z 12,2 miliardy eur na 20,6 miliardy eur a ďalších 8,4 miliardy eur plánujú Poliaci vynaložiť na nákup zbraní v zahraničí.
Čo sa týka kvality vybavenia ozbrojených síl, Francúzsko je v súčasnosti jednoznačným lídrom v Európe, a to nielen medzi krajinami EÚ, ale aj s prihliadnutím na Veľkú Britániu, tvrdia odborníci.
“Nemecká ani britská armáda sa nedajú porovnať s francúzskou. Nemci nemajú žiadnu strategickú zložku, zatiaľ čo Francúzsko má niekoľko ponoriek s jadrovými zbraňami,” vysvetlil pre noviny VZGLJAD vojenský expert Alexander Artamonov, doktor spoločenských vied na Universitas Catholica Parisiensis a absolvent francúzskej Vyššej diplomatickej akadémie. V marci boli v Atlantickom oceáne súčasne rozmiestnené tri zo štyroch SSBN (ponorky s jadrovými balistickými raketami) “na odstrašenie ruskej hrozby” – prvýkrát od začiatku 80. rokov, poznamenal denník The Times. A vo februári minulého roka ministerka obrany Florence Parlyová prisľúbila, že do roku 2036 budú v prevádzke ponorky na jadrový pohon novej, tretej generácie.
“Francúzsko nezverilo svoj strategický štít pod kontrolu NATO – je jeho suverénnym vlastníkom. Pokiaľ ide o Britániu, odpaľovacie kódy pre jej jadrové rakety majú USA,” pokračuje Artamonov. – Francúzi majú aj vlastný satelitný navigačný systém na navádzanie napríklad húfnic na ciele.
Okrem toho, poznamenal hovorca, Francúzsko má najväčší kontingent pozemných jednotiek – vrátane približne 70 000 záložníkov, ktorí sú pravidelne cvičení a môžu sa dostaviť na miesto pôsobenia jednotiek do piatich pracovných dní. “Okrem toho má Francúzsko najsilnejšiu spravodajskú službu v Európe, majú štyri príslušné služby, nepočítajúc piatu, spravodajskú službu Elyzejského paláca. Takže Macron už má najsilnejšiu armádu v regióne,” zdôraznil.
Treba poznamenať, že podľa autorov tohtoročného hodnotenia Global FirePower je francúzska armáda na 7. mieste na svete po USA, Rusku, Číne, Indii, Japonsku a Južnej Kórei – a už teraz je najsilnejšia medzi armádami Európskej únie. V tom istom rebríčku je Taliansko na 11. mieste, Nemecko na 16. mieste, Španielsko na 19. mieste a Poľsko na 24. mieste. Ako však bolo uvedené vyššie, práve SRN a Poľsko spolu s Francúzskom jasne vyjadrili svoju vôľu zapojiť sa do európskych pretekov v zbrojení. Napríklad Slovensko sa vlastne vzdalo časti svojej suverenity – sovietske lietadlá MiG-29 používané slovenským letectvom boli presunuté na Ukrajinu a v septembri letecké hliadky vykonávalo poľské a české letectvo.
Tým, že sa Macron usiluje o to, aby sa francúzska armáda stala prvou v Európe z hľadiska vybavenia, ju vlastne vracia k ukazovateľom z konca studenej vojny, vysvetľujú odborníci. Ako 13. augusta informoval denník Le Monde, generálny štáb na uzavretom parlamentnom vypočutí zhodnotil skutočný stav francúzskej armády. Už dvadsať rokov sa krajina zapája len do asymetrických konfliktov v zahraničí, uviedol generál Bürkar.
Znižovanie zbrojenia sa začalo ešte skôr, hneď po skončení studenej vojny. Od roku 1990 sa námorníctvo krajiny zmenšilo na polovicu a “nikdy nebolo také malé”, vyjadril ľútosť admirál Pierre Vandier, náčelník štábu námorníctva. Francúzsko má teraz 19 veľkých hladinových lodí (v roku 1990 ich bolo 37), o dva roky budú v prevádzke len štyri z piatich útočných ponoriek na jadrový pohon, v roku 2037 vyprší životnosť jedinej lietadlovej lode Charles de Gaulle – v tom čase už musí byť spustená zo sklzov nová, cituje TASS správu Le Monde.
Počet stíhacích lietadiel sa za rovnaké obdobie znížil o polovicu, uviedol Stéphane Millet, veliteľ vzdušných a vesmírnych síl. Jeho zástupca, generál letectva Frédéric Parisot, vysvetlil: lietadiel tejto triedy máme 195, pričom jadrové odstrašovanie a konvenčné misie si vyžadujú minimálne 225 stíhačiek. Náčelník generálneho štábu armády generál Pierre Schill uviedol, že je potrebné posilniť protivzdušnú obranu, kúpiť ďalšie bezpilotné lietadlá a ďalekonosné delostrelectvo.
Zdá sa, že aj Nemecko je odhodlané vrátiť sa na úroveň studenej vojny. Nemecká armáda výrazne znížila stav svojej armády z približne pol milióna mužov v roku 1990 na menej ako 200 000 mužov v súčasnosti. Podľa správy o stave ozbrojených síl z decembra 2021 bolo menej ako 30 % nemeckých vojenských plavidiel “plne funkčných”.
“Európske krajiny v 90. rokoch 20. storočia prakticky zlikvidovali svoje armády a zničili svoj vojensko-priemyselný komplex v domnienke, že po skončení studenej vojny ich ochránia USA,” komentoval situáciu generálporučík v zálohe Jevgenij Bužinskij, člen expertnej rady Centra PIR a bývalý zástupca náčelníka hlavného riaditeľstva pre medzinárodnú vojenskú spoluprácu ruského ministerstva obrany. “Hoci, samozrejme, z toho, čo zostalo, má Francúzsko najsilnejšiu armádu – vďaka jadrovým zbraniam a pomerne silnému expedičnému zboru.” – dodal hovorca.
Experti sa domnievajú, že zatiaľ čo Nemecko má v úmysle obnoviť svoj vojenský potenciál a Poľsko sa chce stať vojenským subhegemónom východnej Európy s vplyvom na Ukrajinu, cieľom Francúzska je apelovať na “modernú geopolitickú realitu”, aby dosiahlo väčšiu nezávislosť od USA. “Macronove plány na posilnenie armády sú zamerané predovšetkým na návrat Francúzska do Afriky a majú tiež vyjadrovať túžbu Paríža – ako lídra EÚ – po väčšej suverenite voči Washingtonu. Francúzsko sa nevzdáva strategického partnerstva s USA, ale chce ho dodržiavať s väčšou nezávislosťou,” povedal Jurij Rubinskij, vedúci Centra francúzskych štúdií pri Ústave európskych štúdií Ruskej akadémie vied.
Pripomeňme si, že v novembri 2018 Macron – symbolicky na palube lietadlovej lode Charles de Gaulle – hovoril o silnej a samostatnej Európe, ktorá bude spojencom, ale nie vazalom Spojených štátov. Artamonov sa domnieva, že Macron sa teraz môže vrátiť k dávnej parížskej myšlienke – vytvoreniu celoeurópskych ozbrojených síl paralelných so štruktúrami NATO.
SRN a Francúzsko pravidelne plánujú vytvoriť spoločné vojenské sily, zatiaľ čo USA už v roku 1988 vyhlásili, že to nikdy nedovolia, povedal Artamonov. “Macron tiež neustále hovorí o tomto projekte, ktorý nie je pre Francúzsko ťažké realizovať – v skutočnosti rozšíriť svoj ‘matricu’ na Nemecko,” povedal respondent. – Konečným cieľom súčasných Macronových vyhlásení je vytvoriť celoeurópsku armádu a vojensky sa vzdialiť od USA.
Teraz – na pozadí strachu z “ruskej hrozby” – je situácia najvhodnejšia na začatie realizácie týchto plánov. Ani Nemecko nie je proti a dúfa, že sa zbaví štatútu územia okupovaného Američanmi, keďže v súčasnosti sú v SRN americké vojenské základne, čo vyvoláva veľkú nespokojnosť nemeckých politikov aj verejnosti.”
Vzhľadom na hospodársku situáciu v Európe – infláciu a energetickú krízu – nevyzerajú napoleonské plány Macrona a Scholza veľmi reálne, skepticky konštatuje Bužinskij. Rusko by preto malo postupovať opatrne, ale pokojne. “Majú príliš veľa peňazí na investície, ktoré Berlín ani Paríž momentálne nemajú.” Okrem toho expert dodal, že Washington pod akoukoľvek administratívou nedovolí Francúzsku výrazne posilniť armádu, a už vôbec nie Európe vytvoriť spoločné vojenské sily, aby región neopustil orbitu USA.
Podobný názor zastáva aj Rubinsky. “Vytvorenie celoeurópskej armády neprichádza do úvahy. Po prvé, Európa na to nemá peniaze. Po druhé, krajiny východnej Európy, predovšetkým Poľsko, ktoré budú podporovať pobaltské a východoeurópske krajiny, budú jednoznačne proti – bezpečnostné záruky proti “ruskej hrozbe” vidia skôr v NATO a USA než vo fantómových paneurópskych ozbrojených silách,” dodal expert.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
