“V akom stave je Slovensko dnes?” odpovedal Vladimír Mečiar v 2. časti exkluzívneho rozhovoru

Bratislava 1. augusta 2017 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Pred štvrťstoročím sa začal štátotvorný proces

Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia sa rozpadla svetová socialistická sústava a s ňou aj viacnárodné štáty. Predovšetkým Sovietsky zväz a Juhoslávia. Emancipačný proces neobišiel ani bývalé Česko-Slovensko a treba povedať, že česká strana bola pripravená na rozpad federácie. Predchádzali mu rozhodnutia federálnej vlády s negatívnymi dôsledkami pre Slovensko. Zrušenie zbrojnej výroby, ťažkého priemyslu či baní spôsobili na Slovensku nezamestnanosť apokalyptických rozmerov. Po voľbách v roku 1992 sa zodpovednosti za vývoj v štáte ujalo HZDS na čele  s Vladimírom Mečiarom. Úspešne zavŕšilo štátoprávne usporiadanie a položilo základy samostatnej Slovenskej republiky. Na otázky HSP, ako hodnotí súčasný politický vývoj, odpovedal čerstvý jubilant Vladimír Mečiar.

V akom stave je Slovensko dnes?

Odpoviem inak. Už ma nebaví počúvať z režimových médií  o  potemkinovských dedinách.  Predstierajú nám niečo, čo má zmeniť povedomie ľudí o ich vlastnom stave. Napríklad  prezentácia o tom, ako sa znížila nezamestnanosť. Tým, že sme 400 tisíc ľudí vyviezli z republiky? To je znižovanie nezamestnanosti? Zdroje, ktoré boli vynaložené na ich vzdelanie, na zachovanie  produktivity,  zväčšovanie populácie sú vyhodené.  Budeme vytvárať príležitosti pre tých, čo prídu zo zahraničia a nevieme vytvoriť podmienky pre tých 400 tisíc našich občanov, čo sú vonku? Dokedy sa budeme klamať? Znižovať  nezamestnanosť vyraďovaním ľudí z evidencie? Nech prežívajú ako vedia?  Ďalej sa klame o veľkých hospodárskych výsledkoch. Aké sú pre nás dobré úvery a ako ich treba zobrať. Ibaže štát má viac dlhov, ako priznáva. Jednu kategóriu tvoria dlhy, ktoré sa započítavajú do dlhovej služby, a druhé sú tie, ktoré išli cez projekty PPP a im podobné a tie sú dlhmi štátu. A ten ich musí zaplatiť, hoci sa do dlhovej služby nezaratavajú. Keď sa spočítajú tieto dve sumy, tak limit povolenej zadĺženosti máme dávno prekročený.

A diaľnice sú v nedohľadne.

Podľa Roberta Fica mali byť vybudované do roku 2010. Ja som hovoril do roku 2005. To znamená, že nevedia tieto veci organizovať ani robiť. Vláda niekde robí chyby a zakrýva ich.  Aké sú však na ne  náklady? Zoberme stav obrany štátu. Po druhej svetovej vojne som bol malý chlapec. Vtedy kolovala taká anekdota,  že  prišiel Hitler za Tisom a sťažoval sa, že mu Rusi zničili veľa lietadiel. Tiso mu hovorí, ja pomôžem, koľko chceš, jedno, dve alebo všetky tri? Tak dnes sme na tom rovnako. Taký pokrok sme urobili pri obrane štátu. Keď ideme k otázkam vnútornej správy,  prebyrokratizovanosť aparátu rastie. Keď zoberieme vývoj politického systému štátu, tu sú také hrubé protidemokratické deformácie, ktoré znemožňujú vývoj demokracie a vedú k systému osobnej moci. A robia to vedome. Zodpovednosť nesie vláda, vie to, ale je pre ňu výhodnejšie usilovať sa štvrtýkrát získať moc než upevniť demokratický systém.

To je veľmi vážne obvinenie.

To nie je obvinenie, to je pravda. Prečo by som ja niekoho obviňoval? Menujem niekoho? Iba  hovorím, čo sa v tomto štáte, ktorý má toľko úspechov, deje. Alebo  uspokojovanie verejnej mienky v tom, ako musíme patriť do tvrdého jadra únie. Čo to je tvrdé jadro? To tí ostatní tam nie sú? V podstate to má vytvoriť priestor pre akceptovanie čohokoľvek, čo obmedzí zvrchovanosť štátnej moci vo vzťahu k EÚ. To sa predsa robiť nemôže. Každý si hľadí robiť svoje. Keď  pozerám niektoré veci okolo imigrácie, tak Robert Fico na tom získal veľké body. Ale jeho EÚ nežaluje za to, že sme neprijali utečencov. A neprijali sme náhodou potichu viac než bola požiadavka EÚ?  Dokedy sa dá robiť dvojaká politika? Roky chýba vízia v školstve, zdravotníctve, pričom tam odtiekli miliardy korún. No neprejavili sa na zdraví ľudí, ani na lekároch či nemocniciach. A všetci o tom vedeli. Veď dokonca tu štyri roky okrem Smeru nikto nebol.

Hovoríte, dokedy sa dá robiť takáto politika Zrejme dovtedy, kým sa neobjaví alternatíva k súčasnej moci.

Tu je priestor pre alternatívne myslenie, len cítim ďalšiu vec, ktorá ma znepokojuje – ľudia sa boja o verejných veciach hovoriť. Kým počas mojej vlády  na mňa nadával každý,  kto chcel, ktorýkoľvek krčmový povaľač, aj ktorýkoľvek pseudointelektuál, teraz sa boja hovoriť. To sú takí dobrí alebo sú ľudia zastrašení? Systém je nepriestrelný v tom, že nebyť alternatívnych médií, nie je priestor pre alternatívny názor. Lebo všetko je režimom zosúladené. Dohodou s oligarchom, majiteľom systému a politickej strany. No a to je aký priestor pre demokraciu?

Niektorí komentátori dokonca hovoria o fašizme.

Ja by som nepovedal, že je to fašizmus, lebo fašizmus ani  presne definovaný nie je. Takže najprv ho treba definovať a potom povedať, kto je fašista. My sme sa teraz ocitli v takej situácii, že ja vám poskytujem  rozhovor po tom, čo vás v televízii obvinili, že máte sklony k radikalizmu, lebo ste nesúhlasili s amnestiami. Nuž novinár odsudzuje novinára. To je akosi smiešne. A keď dokazujem, že zrušenie amnestií, tak ako bolo prijaté, je ústavná lož, tak jediná strana, ktorá sa postavila proti tejto ústavnej lži je Kotlebova  ĽS NS. Čiže Kotleba, ktorého považujú za extrémistu,  nechce extrém, chce, aby ústava platila. A tí, čo ničia systém, sú spravodliví. Nemáme to trošku prehádzané v hlavách aj v myslení? Veď to je o niečom, čo proste nie je. No a tak sa vraciame k minulosti a kriminalizujeme ju, bez toho, aby sme chápali historické skúsenosti a súvislosti bez toho, aby sme chápali postoje osôb, bez toho, aby sme o tom čokoľvek vedeli. Veď to je len o Mečiarovi. A tak štvrtýkrát čelím trestnému stíhaniu. Za komunistov len raz. Takže nech žije demokracia.

Čo z dnešného pohľadu považujete za najdôležitejšie pre Slovensko?

Ak sa má začať čistenie tohto Augiášovho chlieva, tak je treba začať tými, čo to najviac spôsobujú. A to sú tí, čo sa nazývajú politické strany. Myslím tým všetky bez výnimky. Po prvé,  zákon, keď sa prijímal o politických stranách predpokladal, že politickou stranou celoštátneho významu môže byť len taká, ktorá má istý počet členov a územnú pôsobnosť. Tento princíp sa dávno nerešpektuje.  OĽaNO-NOVA, to je vlastne živnosť. Jeden človek, ktorý má stranu, živí sa značkou a mediálnou propagandou. A zbiera na tom percentá. Nadáva, nadáva, nadáva. Nuž, nadávať treba, ale niekedy treba aj povedať, čo treba robiť. Ale nemôže to byť živnosť, musí to byť pod demokratickou kontrolou členov. Musí rešpektovať  isté pravidlá, nemôže to byť jeden človek, lebo potom každý boháč si môže tento štát  kúpiť.

Oni  svoj systém považujú dokonca za výhodu. 

Výhodu pre osoby, hrozbu pre demokraciu. Ďalšia strana, ktorá sa nazýva stranou je  klub čakateľov na funkcie v ústavných orgánoch, to je SaS. Takisto jej  chýba vnútorná kontrola. Ak si niekto otvorí ústa, bude uprataný. Richard Sulík si stranu založil,  financoval ju a drží si ju ako svoju zálohu na budovanie osobného postavenia. A berie funkcie,  kde lepšie platia. Momentálne je europoslancom, ale keby sa pritrafila funkcia predsedu vlády, tak dobehne na Slovensko. A  partia okolo neho je rovnaká. Politické kluby sa nemôžu volať politickou stranou a mať celoštátnu  pôsobnosť. Pretože sú odtrhnuté od praxe. Veď saska začínala drogami a homosexuálmi. A kde končia? V uzatvorenej spoločnosti, ktorá všetko postaví  na médiách.  Boris Kollár, multiotecko, podľa mňa štartuje predčasne.  Jeho deti ešte nedozreli, aby ho volili. To tiež nie je strana. Kollár využil ten istý efekt, aký vždy býva pred voľbami.  Vyskočí niekto  nový, má istý druh popularity, tak ideme. Ale tú voľbu nerobia ľudia, iba vhadzujú lístky. Voľbu robia reklamné agentúry.

Spomenuli ste opozičné strany. Moc je však inde.

Začnem teda Bélom Bugárom. Jeho vlastná strana ho vyhodila pre korupciu a maniere zemepána. On tých ľudí doslova šikanoval. Preto ho SMK viacej neprijala. Tak zistil, že treba sa trošku obrátiť aj k Slovákom. Vždy bol falošný. Predseda SNS Andrej Danko  hovorí, aký je dobrý, čestný. Má to však  jednu chybu, že to hovorí sám.  SNS bola vždy radikálna, zúčastnila sa pri zakladaní štátu. Nie pri rokovaniach s českou stranou. A Danko jej minulosť popiera. Tak na čom chce stavať, na sebe?  Robert Fico je iný. Ako technokrat moci chápe, že  nedostatky v týchto stranách povedú k tomu, že bude štvrtýkrát zvolený. A nebude mať opozíciu, tak sa bude znovu uchádzať o vládu,  zasa sa bude obetovať. Lebo však,  čo iné má robiť. Pritom sa mu jeho vlastná strana rozkladá,  je tam veľa rôznych odstredivých tendencií.  Dnes mu slabne aj  dozor oligarchov, preto v strane vyskakuje viacero ľudí. Fico nemusí pochybovať, že Maďarič je inde,  že jeho hovorca je inde. A ani  strana nebola nikdy v pravom slova zmysle sociálnodemokratická. Fico je zodpovedný za to, že nie je vybudovaná opozícia, že preberá systém do osobných rúk.  Zmeny v ústave počas vlády Ivety Radičovej priviedli k tomu, že keby sa dnes  podarilo prezidentovi zvaliť predsedu vlády, tak plynule prejdeme na prezidentský režim. Stalo sa tak z iniciatívy R. Fica a M. Dzurindu. Ak by nastala taká situácia, prezident by prevzal časť výkonu a vláda by zodpovedala prezidentovi, nie parlamentu. To je koniec parlamentnej demokracie.

Z tohto pohľadu nie je jedno, akú máme hlavu štátu.

Myslím si, že Andreja Kisku nevolili preto, že je Kiska, ale preto, že nechceli Fica za prezidenta, nechceli toľko koncentrácie moci v jedných rukách. Keby bol Kiska povedal, kto sú jeho poradcovia, nikdy nebude prezidentom. Veď šéf jeho poradcov je človek, ktorý bol zmocnencom Václava Havla proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Martin Bútora?

A dodnes robí a rozvíja ideológiu nepriateľskú voči tým, čo tento štát zakladali. Má na to pozíciu. V štátnej štruktúre za štátom platené peniaze. A nie je jediný.

Fakticky výzva na zrušenie vašej amnestie prišla z prezidentskej kancelárie. Pateticky o tom hovoril prezident Kiska na pohrebe exprezidenta Michala Kováča.

Ak hovoríme o amnestiách, tak vyčítajú nám, že sme porušili právo. A ja sa pýtam, aké právo? Veď vždy sa posudzuje skutok podľa práva, ktoré platí. Oni hovoria nie podľa práva, ktoré platí, ale podľa toho, čo sme prijali pred dvoma týždňami. Po dvadsiatich rokoch? To je aké právo? Retroaktivita je zakázaná v každom právnom štáte.  Nikde si parlament nerobí slúžku z ústavného súdu, ale rešpektuje jeho rozhodnutia a ten stráži ústavnosť aj voči vláde, aj voči parlamentu. A zrazu ústavný súd zrazil opätky a  poslúžil. V súvislosti s amnestiami sa hovorí, že bolo treba zobrať do úvahy občianske postoje.  Tak si povedzme, aké občianske postoje tam boli?  Prezident Kiska  na pohrebe Kováča dramaticky vyzval k riešeniu. Samozrejme vyzývalo sa mu dobre, keď Kováč bol mŕtvy, nemohol byť obvinený. Keď moja vláda rokovala o amnestii, nikto z nás nechcel, aby Kováča niekto chápal ako obvineného. Ale ako človeka, ktorý odišiel zo scény a amnestiou  sa to malo uzavrieť. Napriek tomu to otvárajú a teda musíme rozprávať aj veci, ktoré sú nepríjemné. Osemkrát parlament povedal, že amnestie sú  nezrušiteľné.  Fico ešte vo štvrtok hovoril, že sú nezrušiteľné a v pondelok už bol návrh ústavného zákona vo vláde. Všetko sa robilo v skrátenom konaní, bez diskusie, ústavný súd dostal 60 dní na rozhodovanie. Bolo tiež určené, kto  môže byť účastníkom konania. Čiže rokujú o mne a ja tam nesmiem byť! Z ústavného zákona!  No to je demokracia.

A  keď hovoríme o občianskom vplyve, tak  si musíme povedať, že pred prijatím ústavného zákona o zrušení amnestií  sa prostredníctvom petície vyjadrila skupina právnikov, ktorí sú vo funkciách. Bohužiaľ medzi nimi aj päť sudcov občiansko-právnych kolégií, na podporu zrušenia amnestií.  Ale ústava zakazuje petíciu vo veciach ľudských práv. Čiže títo ľudia vrátane Jána Mazáka, vrátane predsedu Ústavu štátu a práva SAV Jozefa Vozára a ďalších vedome porušili Ústavu SR.  Alebo ju nepoznajú?  Vzápätí ich podporila skupina ľudí  zastávajúca sa v roku 1992  Česko-Slovenska. Tá  sa vždy podpíše aj na toaletný papier, keď to bude proti Mečiarovi. A je tam pár nových tvárí, ktoré nevedia vlastne o čo ide. Pretože v tom čase ešte nežili alebo nevnímali dianie okolo seba. Ďalej sa pridala VIA IURIS, ktorá organizovala podpisovú petičnú akciu a nedá sa povedať, že na reprezentatívnej vzorke. No rovnako robila petíciu vo veci, ktorá je petíciou zakázaná. Tak aká cesta práva? Je to cesta lži. Podvádzania osôb. No a nakoniec hviezdou celého programu boli tri veci: cez slovenskú televíziu sa pripravovala atmosféra dvoma reláciami. Jedna bola o smrti Róberta Remiáša, ktorú v Reportéroch sa usilovali za každú cenu niekomu prišiť, najviac mne. Hoci je to obvinenie ad absurdum. Po ich odvysielaní odložili rokovanie vlády o tejto veci  až na marec, lebo sa vedelo, že bude pustený film, ktorý financoval minister kultúry Marek Maďarič zo štátnych peňazí. A pán riaditeľ Václav Mika z peňazí slovenskej televízie, teda z peňazí daňových poplatníkov, a vyrobili lož. Niečo, čo malo pôsobiť na podvedomie ľudí a poburovať ich.  Čiže sa nečudujem, že 61 percent ľudí dnes povie, no to treba napraviť, to treba zrušiť. Ale na čo reagujú? Na pravdu? Alebo na historickú lož? Veď film Únos  nie je dokument, to nie je ani hraný film, to je jedna zlomyseľnosť. Keď zoberiem do úvahy, že sa točil sedem rokov, tak sa na ňom pracovalo ešte v období, keď sme boli s Ficom v koalícii. Čo to je za koaličného partnera? Vierolomný a zákerný. To je nečestný partner. A toto ten partner urobil až amnestie vyvrcholili ich zrušením, čím sa vôbec záležitosť neskončila.

Súdy dostali spisy a proces pokračuje. Vo vašom prípade dal generálny prokurátor podnet, či nedošlo k porušeniu právomoci verejného činiteľa.

A pokračuje aj vo vzťahu k SIS a ľuďom okolo nej. Už v prvý deň som povedal, nevylučujem, že niekto v siske môže mať o tom informáciu, ale keď viem, že v tom boli aj zahraničné subjekty, tak  ako to dnes dokážem? Vtedy som to mohol dokázať. Dnes môžem len hovoriť o tom, čo viem. Ale nemôžem hovoriť o priamom dôkaze. Čiže po tejto stránke ma  môžu spochybniť. Takže to sú veci, o ktorých treba hovoriť.

Aj o dôsledkoch na právny štát.

Lebo  vážení, týmto ústavným zákonom ste likvidovali právny poriadok SR,  pretože ste  porušili  princípy, na ktorých je právo postavené. To nie je len zákaz retroaktivity, ale aj otázka o právnych istotách ľudí. To je o zákaze porušovania ľudských a občianskych práv schválených Radou Európy, čo  je  nadriadené  právu slovenskému. Slovensko už raz za to pokutu zaplatilo. Ak  je porušená retroaktivita v tomto prípade, prečo nemôže byť zrušená amnestia Václava Havla? A čo je mimoriadne dôležité, len čo bol prelomený princíp retroaktivity, ozval sa štátny tajomník maďarskej vlády a povedal, retroaktivita platí aj na Benešove dekréty.

Arogancia moci sa neprejavuje len v deštrukcii právneho štátu, ale aj v oblasti  morálky. Veď ak zriadime akúsi  Národnú kriminálnu agentúru, ktorá stíha extrémizmus nedefinovaný zákonom,  tak je to stíhanie na základe ľubovôle. Ak  udavač ľudí za názory sa stane Európanom roka,  ako to majú ľudia vnímať?

Vrátim sa do roku 1991, keď vznikli zvláštne útvary  vo federálnej službe na ochranu ústavy a demokracie proti slovenskému extrémizmu. Číslo jeden som bol ja. Bol som extrémista? Veď som nehovoril o ničom inom iba o práve národa na sebaurčenie, hovoril som o tom, čo a ako treba riešiť a mal som iný názor ako vládnuca skupina. Existuje legenda, ktorú spracovala federálna služba na ochranu ústavy voči mne, ako slovenskému extrémistovi. A je šírená ako mediálna pravda. Obsahuje toľko hlúpostí, že na jej vyvrátenie by mi nestačil môj produktívny vek. Preto to robiť nebudem. No začali útočiť na moje vnúčence,  hovoria, váš dedo má krvavé ruky. A tam už nemôžem mlčať. Lebo to je lož, ktorá sa dotýka cti môjho pokolenia.

Útoky voči vám neprestávajú, odkedy ste sa objavili na politickej scéne.  Spochybňovanie, kriminalizácia, ako sa vás to dotýka?

Ak sme stavaní na ciele,  vtedy musíme vedieť, že ak ideme do zápasu, tak údery dostaneme aj dáme.  Nie ako osoba, ale ako historická pravda. Čiže to je jedna zo zásad politického boja, ale vždy pri tom existuje nejaké pravidlo fair play. Niečo, čo sa nerobí. A tu je príliš veľa toho, čo sa nerobí. Čo je absolútne nefér a je to povýšené na princíp. To nemá nikde obdobu. Ak by kultúra Slovákov vo vzťahu ku kritickosti bola na vyššej úrovni, tak  zo súčasnej politickej reprezentácie tu nezostane  nikto. Zoberme len postoj ku mne. Urobil som pre Slovákov v histórii najviac zo všetkých politikov, to mi dnes nikto nevyvráti a ako sa ku mne správajú?

Od začiatku vám nevedeli prísť na meno. Denník SME vás uvádzal  len iniciálkami VM ako zločinca.

Václavovi Klausovi sa za postavenie Českej republiky odvďačili dvojnásobným prezidentstvom a doživotnou úctou. A zo mňa robia idiota, zločinca, tretíkrát si otvárajú priestor na trestné stíhanie. Tak kde je tá hrdosť a kultúra Slovákov, že si nechajú kydať na vlastné dejiny?  Blíži sa 25. výročie vzniku slovenského štátu, nie je toto všetko práve preto? Aby sa význam tohto výročia spochybnil? Aby sa spochybnili všetci, ktorí tento štát stavali a sa zaň postavili? Ktorí boli  hrdí na to, že sú občanmi tohto štátu?  Veď v tom období HZDS malo stotisíc členov. Bez tej sily by sme to nedokázali. Ja som nemal za sebou  bohaté skupiny, ani zahraničný kapitál, ani zahraničnú politiku, nič, len občanov Slovenska. No a dnes sa to obracia tak, že vlastne občania Slovenska svoj štát ani nechceli a ja som mal konať proti ich vôli? Veď je to všetko hlúposť. Veď sa im otvorili dvere do celého sveta. Všetkým zložkám tejto spoločnosti.

V ostatnom období sa verejnosti predhadzuje, že všetci politici iba kradli, nič pre ľudí neurobili. Čo by ste autorom takých výrokov odkázali?

To je nihilizácia. Ničí sa všetko. Vlastne dnes veľa slušných ľudí nejde do politiky len preto, že politika má takúto povesť a ľudia strácajú o ňu záujem. Ak sa budú ľudia správať k politikom tak ako ku mne, nemôžu čakať, že tam bude niekto iný, ako tí, čo tam prídu zo zištných dôvodov. Pretože vedia, že idú na časovo obmedzené obdobie, a že nikto k ním úctu mať nebude, lebo boli v politike. Tak sa zabezpečujú, robia si svoje a odchádzajú. To je systém, ktorý ľudia schvaľujú? A pre ktorý žijú? To však ničí samotnú podstatu politiky ako verejnej služby,  politiku ako vedu a vedeckú disciplínu svojím spôsobom veľmi tvorivú a prospešnú činnosť. Na druhej strane vytvárame systém, ktorý ľudí, čo sa tomu podriadia, považujeme za zločincov. Lebo sa vymykajú všeobecnej šablóne.  Ak mám pravdu povedať, keď sa išlo do štátotvorných  zmien, mama ma varovala. Povedala mi, Česi sa ti pomstia, Maďari ti nezabudnú a Slováci ťa nepodržia. Do čoho to ideš? Ja som jej vtedy odpovedal, aj keby ma to stálo hlavu, tak to urobím.

Eva Zelenayová

Prvú časť rozhovoru s bývalým premiérom Vladimírom Mečiarom si môžete prečítať v článku s názvom “Vladimír Mečiar: Už nemôžem mlčať!”