Užite si to, pán Šimečka, na jednej palube s Matovičom, Pročkom, Galkom, Hlinom a Cigánikovou

Bratislava 21. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Krátke poohliadnutie z dielne Eduarda Chmelára za poslednými udalosťami na domácej politickej scéne vám prinášame v plnom znení

Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka si po stretnutí opozičných strán spokojne zarepoval – „Potrápime vládu… strpčíme jej život!“ – pričom konštatoval, že opozícia je na jednej lodi.

Nuž, užite si to, pán predseda, na jednej palube s Matovičom, Pročkom, Galkom, Hlinom a Cigánikovou, lebo takýmito a podobnými vyjadreniami iba dokazujete, že s tou matovičovskou deštruktívnou mentalitou máte veľa spoločné a že nie ste zrelý na vedenie štátu.

Ono je to smutné, lebo konštruktívnu opozíciu, ktorá kontroluje vládu, potrebuje každý demokratický štát ako soľ, lenže táto zostava pirátov na deravej bárke (ako som už na to upozornil) po prvý raz neubezpečila verejnosť, že chce byť konštruktívnou, ale tvrdou, nemilosrdnou a nekompromisnou – to znamená demagogickou a deštruktívnou.

Dokazuje to od prvej chvíle až úsmevným spôsobom, keď napríklad poslanci OĽaNO kritizujú nominantov Smeru a Hlasu na ministrov, z ktorých každý je o niekoľko tried lepší ako tá katastrofa, čo nám tu tri a pol roka vládla.

Podobne sa správajú aj mainstreamové médiá. Ešte ich neprešlo to strašenie „dezinfoscénou“, ešte stále nepochopili, prečo strácajú raketovým tempom čitateľov, poslucháčov a divákov, a tak sa asi sami budú musieť stať marginálnou alternatívou, aby im konečne došlo, že bez sebareflexie a úcty k ľuďom to nepôjde.

So zmiešanými pocitmi znechutenia a pobavenia som sledoval, aké špekulácie rozvíjajú okolo výberu nového šéfa diplomacie. Vraj Smer nevie nájsť ministra zahraničných vecí, lebo nikto pre neho robiť nechce, hlásili unisono od Denníka N až po prepytujem Pravdu, od TV JOJ až po RTVS… Boli to, samozrejme, táraniny. V skutočnosti bolo uchádzačov viac než dosť a niektorí sa dokonca ponúkali sami. V tom určite problém nebol. Vo vnútri strany však prebiehal spor o to, či obsadiť túto funkciu ako zvyčajne kariérnym diplomatom alebo ju ponúknuť politikovi. Robert Fico trval na tom, že to musí byť politik a napokon si túto predstavu presadil.

Som rád, že to tak dopadlo (dôvody som vysvetlil už pred niekoľkými dňami) a osobitne som rád, že túto funkciu po dlhšom zvažovaní napokon prijal Juraj Blanár.

Obídem teraz nechutné útoky, ktorými ho vystavili nielen médiá, ale aj niektorí bývalí šéfovia diplomacie preukazujúc tak nielen nedostatok diplomatického taktu, ale aj tej okázalej slušnosti, ktorou sa tak radi a falošne vystatujú.

Poviem len, že všetky pochybnosti o ňom sú vysoko účelové a stoja na vode, o čom som sa už neraz osobne presvedčil. Juraj Blanár dokáže sám formulovať veľmi jasné a hodnotovo zorientované zahraničnopolitické postoje, má dar diplomatického vystupovania, skúsenosti s vedením Zahraničného výboru NR SR i reprezentáciou štátu na poste podpredsedu NR SR a na to ostatné bude mať predsa diplomatický servis.

Je to niečo podobné, ako keby niekto ministrovi zdravotníctva vyčítal, že nie je špičkový chirurg a ministrovi kultúry vyhadzovali na oči, že nenapísal nijaký bestseller. Ale člen vlády má byť predovšetkým šikovný manažér, ktorý o svojom rezorte rozhoduje politicky.

Takže to kvílenie namyslených natoidných diplomatov, že bez nich sa nikto neobíde, je mimoriadne falošné. Opozícia môže prskať, koľko chce, ale túto časť úlohy zvládla formujúca sa vládna koalícia veľmi dobre.