Bratislava 16. novembra 2024 (HSP/ Brussels Signal/ Foto: Foto:TASR/AP-Olivier Hoslet, Pool via AP)
Európska únia vo štvrtok 14. novembra oznámila, že sa po prvýkrát rozhodla financovať spoločný nákup zbraní. Každý z piatich cezhraničných zbrojných projektov dostane z rozpočtu EÚ 60 miliónov eur, čo predstavuje celkovú sumu 300 miliónov eur. Informácie priblížil Brussels Signal
Európska únia informovala o tom, že bude financovať spoločný nákup zbraní z európskeho rozpočtu, pričom väčšina nakúpených zbraní bude určená pre Ukrajinu.
„Je to prvýkrát, čo sme použili rozpočet EÚ na podporu členských štátov pri spoločnom nákupe (zbraní)“, pochválila sa podpredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestagerová vo vyhlásení zo 14. novembra na sociálnej sieti X.
“EDIPRA“
EÚ už predtým financovala obchody so zbraňami pre Ukrajinu, ale robila to prostredníctvom vytvorenia špeciálnych tzv. “ad hoc“ finančných nástrojov, ktoré nespadali priamo do jej rozpočtu. Teraz blok namiesto toho na nákup zariadení protivzdušnej obrany, munície a obrnených vozidiel použil časť svojho aktuálneho rozpočtu.
Komisia vytvorila na nákup zbraní Nástroj na posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania („European Defence Industry Reinforcement through Common Procurement Instrument“ – EDIRPA).
EDIRPA bol krátkodobý nástroj prijatý po ruskej invázii na Ukrajinu a mal trvať do roku 2025. Poskytoval mechanizmus spolupráce v oblasti najnaliehavejších obranných produktov.
Podľa vyjadrenia EÚ spoločné obstarávanie zabezpečilo zlacnenie nevyhnutných vojenských prostriedkov pre ozbrojené zložky jednotlivých členských štátov tým, že sa vďaka úsporám z veľkoplošnej výroby dosiahla väčšia efektivita vynaložených prostriedkov.
Ozbrojené sily členských štátov by mohli profitovať aj zo zvýšenej vzájomnej spolupráce vďaka hromadne obstarávaným produktom, tvrdí EK v dokumente.
Väčšie zákazky by vďaka väčšej predvídateľnosti pri obstarávaní zbraní posilnili európsky obranný priemysel a umožnili by mu prispôsobiť výrobné kapacity potrebám Európy, uviedla EÚ. Spoločné obstarávanie by podľa nej posilnilo obrannú pripravenosť členských štátov EÚ.
Projekty
Dva z projektov tohto nástroja sa zameriavajú najmä na zlepšenie spoločných kapacít vzdušnej a protiraketovej obrany Európy.
Jedným z nich bol MISTRAL, systém protivzdušnej obrany krátkeho dosahu alebo VSHORAD, určený na ochranu pred vzdušnými hrozbami, ako sú bojové lietadlá, bojové vrtuľníky a bezpilotné letecké systémy.
Ďalším bol JAMIE (Joint Air Missile Defence Initiative in Europe), projekt v rámci Spoločnej iniciatívy protiraketovej obrany v Európe, ktorého cieľom bolo podporiť spoločné obstarávanie plne vzájomne spolupracujúcich systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany IRIS-T SLM.
Prostredníctvom projektu CAVS (Common Armoured Vehicle System) chcela EÚ podporiť spoločné obstarávanie moderných obrnených vozidiel.
Ďalší projekt CPoA(Collaborative Procurement of Ammunition) podporoval spoločné obstarávanie rôznych typov delostreleckej munície kalibru 155 mm, zatiaľ čo projekt HE 155 mm bol zameraný na spoločné obstarávanie vysokoexplozívnej delostreleckej munície kalibru 155 mm.
EÚ sa doteraz snažila pomôcť Ukrajine a dodržať svoje sľuby o dodaní potrebnej munície obkľúčenej krajine, čo na strane Kyjeva viedlo k frustrácii.
Členské štáty museli improvizovať ad-hoc spoluprácu, aby mohli Ukrajine poslať ďalšiu muníciu.
Nedostatok munície
Nedostatok munície sa považoval za hlavné riziko pre ukrajinské vojenské aktivity, ktoré viedlo k stratám na bojisku. Pád strategicky dôležitého mesta Avdejevka sa pripisoval práve nedostatku munície na ukrajinskej strane.
V apríli tohto roku hovorca Josepa Borrella, vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci, tvrdil, že európske zbrojárske spoločnosti by mohli do konca roka vyrobiť “najmenej 1,4 milióna nábojov“ kalibru 155 milimetrov podľa normy NATO.
Prieskumná správa však ukázala, že sľuby EÚ o zvýšení výroby munície na podporu Ukrajiny boli v skutočnosti značne nadhodnotené. Podľa realistickejších odhadov je celková kapacita Európy približne 580 000 kusov ročne.
V marci 2024 sa skupina 18 západných krajín musela namiesto výroby obrátiť na medzinárodné trhy, aby zohnala tak potrebnú dodatočnú muníciu pre Ukrajinu.
Nákup zbraní z hlavného európskeho rozpočtu by sa tiež mohol považovať za odklon od minulosti EÚ.
Základy EÚ boli položené po druhej svetovej vojne, keď sa európski lídri snažili zabrániť budúcim konfliktom podporou hospodárskej a politickej spolupráce. Teraz sa táto spolupráca využíva na nákup zbraní.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.jpg)
.jpg)
