Bratislava 28. januára 2021 (HSP/Foto:TS)
Neprešiel ani týždeň čo Trump opustil prezidentský úrad a už sa na nás valia príspevky mimovládnych aktivistov, ktorým zrejme obnovili prísun grantov. Témou okrem, ruskej agresie, uhlíkovej stopy, migrácie a rodových stereotypov, je aj stereotyp o národnosti. Dozvedáme sa že najbližšie sčítanie obyvateľstva bude v mnohom iné. Zmeniť by sa mal napríklad spôsob zisťovania národnosti. Prvýkrát by tak bolo možné prihlásiť sa k viac než jednej národnosti
Tento krok privítali nielen odborníčky a odborníci venujúci sa téme národnostných menšín, ale aj samotné menšiny, píše Alena Holka Chudžíková z Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktorá už zarezonovala tvrdením, že na migrantov sme odkázaní. Doterajšia možnosť prihlásiť sa len k jednej národnosti bola totiž podľa nej obmedzujúca, a to najmä pre ľudí zo zmiešaných rodín či žijúcich na národnostne zmiešaných územiach. Pretože takýto ľudia sa často cítia byť súčasťou viacerých národnostných komunít.
Ako si majú vybrať jedinú identitu? Som viac Slovák alebo Maďar, alebo Róm?, kladie zásadnú otázku Chudžíková a sťažuje sa, že na Slovensku sa kultúrna rozmanitosť nepovažuje za pozitívum, z čoho vyplýva, že v etnocentrickom prostredí si človek s viacnásobnou identitou oficiálne zvolí tú žiadúcu, väčšinovú. Postupne tak v prípade viacerých menšín dochádza k asimilácii, teda znižovaniu počtu ľudí, ktorí sa k nim hlásia. A pritom prihlásenie k menšinovej národnosti v sčítaní ovplyvňuje výkon niektorých menšinových práv.
“Požiadavka výlučnej identity zo strany menšiny je podobným prejavom nacionalizmu, aký kritizujeme na strane väčšiny“, uvádza vo vzťahu k výhradám ktoré sa objavili z prostredia maďarskej komunity. Obávajú sa toho, že k maďarskej národnosti sa takto prihlási menej ľudí, čo bude interpretované v neprospech menšín.
„Tieto obavy sú na jednej strane pochopiteľné, najmä v kontexte spomínaného slovenského etnocentrizmu. Požiadavka výlučnej identity zo strany menšiny je však podobným prejavom nacionalizmu, aký kritizujeme na strane väčšiny“. Aj keď jeho východiská sú odlišné, píše Chudžíková a dodáva: „A ak menšinové zákony zatiaľ neoperujú s konceptom viacnásobnej národnostnej identity, možno je načase to zmeniť. A tomu môžu pomôcť práve tieto dáta. Zákony predsa nie sú vytesané do kameňa a mali by reagovať na meniace sa potreby obyvateľov.“
Či sa jedná o potreby obyvateľov, a akú výpovednú hodnotu bude mať štatistika, kde sa každý môže prihlásiť k dvom trom národnostiam je nejasné. Naopak pri uvádzaní národnosti páchateľov trestných činov v policajných štatistikách, už pre mimovládnych aktivistov etnická rozmanitosť nie je žiadúca. Po výbere pohlavia tak ľudom asi treba dať tiež možnosť byť niekoľkými národnosťami súčasne. Nasledovať bude zrejme aj voľba rasy, alebo skôr zákaz akejkoľvek zmienky o nej.
Toto všetko sú len sprievodne znaky kultúrneho marxizmu, ktorého cieľom je rozbiť konzervatívnu spoločnosť, rodinu, národy a v dezorientovanej spoločnosti bez hodnôt nastoliť niečo podobné tomu, čo vidíme v Severnej Kórei.
Ivan Blaho
0.0°C
.jpg)
