Útoky na kresťanov v Európe sa neustále zintenzívňujú

Washington 15. decembra 2020 (HSP/Life Site News/Foto:Pixabay)

Za posledných pár mesiacov sa nátlak proti kresťanom zosilňuje. Viera, ktorá formovala základy západnej civilizácie je cieľom útokov, ktoré ju označujú za nenávistnú a bigotnú

Nórsko práve zakázalo „transfóbiu“, političku vo Fínsku vyšetrujú za obhajobu tradičného manželstva, kresťanské školy v Holandsku sú pod paľbou kritiky vlády kvôli svojmu biblickému pohľadu na sexualitu, nemeckému pastorovi udelili pokutu vo výške 8 100 Eur za výroky proti LGBTQ ideológii. A zoznam pokračuje. Kresťania v Európe sú v pasci medzi klepetami radikálneho sekularizmu a radikálneho islamu.

Nedávno som hovoril s Madeleine Enzlbergerovou z organizácie Observatory on Intolerance and Discrimination Against Christians in Europe (Stredisko pre sledovanie neznášanlivosti a diskriminácie voči kresťanom v Európe). Enzlbergerová, rodená Rakúšanka, má skúsenosti s bezpečnostnou politikou a krízovým manažmentom a viedla špecializovaný výskum v Iraku o prenasledovaní kresťanov. Presadzovala tiež politiku náboženskej slobody na medzinárodnej úrovni.

Sú nenávistné prejavy proti kresťanom v Európe na vzostupe?

Počet činov z nenávisti stúpa – problémom nie je ani tak ich počet ako skôr všeobecná zmena kultúry. To znamená, že sa dejú politické a kultúrne zmeny, ktoré ovplyvňujú nielen kresťanov, ale aj individuálnu slobodu všeobecne. Oblasti ako sloboda prejavu, svedomia a náboženstva sú vo svojej podstate prepojené a reštrikcie v jednej sfére vedú k obmedzeniu ďalšej slobody.

V súčasnosti sa dajú identifikovať tri hlavné oblasti, v ktorých kresťania čelia najsilnejšiemu tlaku. Prvá kategória je násilie v podobe vandalizmu voči kostolom a kresťanským inštitúciám, ktoré  považuje OSCE za nenávistný čin. Väčšina prípadov, ktoré hlásime, spadá do tejto oblasti. No s ľútosťou pozorujeme tiež reálne fyzické útoky na kresťanov ako bolo nedávne tragické zabíjanie kresťanov v bazilike v Nice – no tieto sú veľmi zriedkavé. Motívy a predpojatosť páchateľov sú rôznorodé. Tu spadajú protináboženské, radikálne feministické a LGBTQ+ skupiny a tiež radikálni islamisti.

Druhú kategóriu, v ktorej kresťania čelia ťažkostiam, tvorí radikálna sekularizácia, ktorá sa odohráva na politicko-právnej úrovni. Rovnako sem spadá aj zmena vo všeobecnom kultúrnom postoji voči kresťanom. Vidíme prípady novej nenávistnej reči či legislatívy „rovnosti“, ktoré potenciálne kriminalizuje morálne, na viere založené argumenty a presvedčenie kresťanov. V týchto prípadoch nový sekulárny pohľad na svet utláča základné ľudské práva oddaných kresťanov – ich slobodu slova a svedomia, a to pod rúškom nárokovania si morálnej autority.

Radikálni islamisti a radikálne islamistické skupiny sú treťou oblasťou útlaku kresťanov. V týchto prípadoch utečenci, ktorí konvertovali z moslimskej na kresťanskú vieru, sú terčom útokov fyzických i duševných. Ďalším problémom je narastajúci fenomén rizikových oblastí, kde radikálni islamisti alebo skupiny diskriminujú, marginalizujú alebo dokonca útočia na kresťanov. Francúzsko a Spojené Kráľovstvo patria medzi krajiny, ktoré čelia tomuto problému v najväčšej miere.

Aký je najviac znepokojujúci trend v súčasnosti?

V tomto momente je naozaj desivá svojvoľnosť legislatívy ohľadom novej rovnosti a nenávistnej reči, spôsob akým sa existujúca legislatíva vykonáva ako i to, ako spoločnosť reaguje. Novonavrhnutá legislatíva o rovnosti na Malte napríklad zahŕňa pojem „zranené city,“ čo znamená, že ak sa niekto cíti „dotknutý“ výrokom inej osoby, môže ho obviniť za diskrimináciu.

Navyše, právny princíp dôkazného bremena – nevinný, kým mu nie je dokázaná vina – je otočený naruby. To znamená, že osoba obvinená z diskriminácie musí sama dokázať, že je nevinná. To môže znamenať, že dokonca verš z Biblie „zraňuje“ city. Tieto rozšírené koncepty nenávistnej reči a rovnosti často zahŕňajú nejasné pojmy ako „zranené city,“ ktoré sú neuchopiteľné pre aktuálnu jurisdikciu.

V jednom prípade v Berlíne bola žena obvinená z nenávistnej reči, pretože verejne zobrazila verš z Biblie o homosexualite – vo svojej reštaurácii. Našťastie súd rozhodol, že tento skutok urobiť môže vzhľadom na to, že je garantovaná sloboda vierovyznania. V inom prípade v Nórsku, ktoré v súčasnosti práve koncipuje zákon o nenávistnej reči, bude zakázané uviesť, že muž sa nemôže stať ženou – čo je typickým príkladom rozšírenej aplikácie tohto konceptu.

Všetky tieto aspekty vedú k sociálnej dynamike, ktorá nielenže vyvíja nadmernú záťaž na kresťanov individuálne, ale na demokraciu všeobecne. Obhajujeme ochranu ľudských práv kresťanov nie pre sebecké dôvody, ale preto, že pozorujeme všeobecné nebezpečenstvo pre celú spoločnosť. Kresťania a kresťanské inštitúcie nie sú odstraňované z verejného priestoru iba kvôli tomu, že majú odlišné pohľady, ale sami sa cenzurujú, najmä na univerzitách, pretože sa obávajú negatívnych dôsledkov v právnej alebo sociálnej oblasti.

Táto forma vymazávacej kultúry má desivé dopady na kresťanov a aj ostatných. Prieskum v Nemecku ukázal, že iba 18% ľudí by sa cítilo bezpečne pri vyjadrení svojho osobného názoru na verejnosti. Iná štúdia na nemeckej univerzite vo Frankfurte odhalila, že študenti sú prudko neznášanliví voči odlišným názorom. Nedávny výskum kresťanskej právnej organizácie ADF konanej na univerzitách v Spojenom Kráľovstve ukazuje, že 25% kresťanských študentov sa necíti bezpečne vyznať svoju vieru či názory na verejnosti a mnohým kresťanským organizáciám zabraňujú pričlenenie k asociácii univerzít.

Čo považujete za skutok z nenávisti?

Za incident považujeme prípad, keď kresťania čelia diskriminácii, netolerancii, marginalizácii, vandalizmu, vyzickému útoku, negatívnym stereotypom, vyhrážkam či odopreniu prístupu pre svoju vieru alebo morálny postoj. Väčšinou evidujeme prípady vandalizmu namierenému proti kostolom alebo kresťanským budovám ako sú sídla pro-life organizácií.

Rovnako zaznamenávame právne prípady, v ktorých boli ľudské práva kresťanov porušované, ako napríklad v známom spore cukrárne, keď kresťanský cukrár odmietol upiecť tortu so sloganom podporujúcim homosexuálne manželstvá.

Napokon máme aj prípady, keď ľudia čelia sociálnym a spoločenským tlakom pod hrozbou diskriminácie alebo marginalizácie. V týchto situáciách ľuďom nie je umožnené slobodne prejaviť ich názor bez riskovania ostrých sociálnych reakcií, či dokonca vylúčenia.

Čo je väčšia hrozba pre kresťanstvo v Európe – imigrácia z nepriateľsky naladených oblastí či radikálna sekularizácia?

Našu organizáciu sme založili v roku 2008 – ešte dávno pred obrovským návalom imigrantov v roku 2015, pretože jej zakladatelia boli presvedčení, že je dôležité rozšíriť povedomie o novom sociálnom fenoméne, ktorý sa začal v Európe rozvíjať, a ktorý si nikto nevšímal. Hlavným činiteľom kultúrnej zmeny v Európe, keď sa pozrieme na väčšinu prípadov, je nárast sekulárnej intolerancie, ktorá sa začína odzrkadľovať v právnych reguláciách a tvorba nových zákonníkov správania, ako je vyššie uvedené.

Separácia štátu a cirkvi ako taká nie je problém, pretože je dôležitým spoločným menovateľom v našej demokratickej spoločnosti. Problémom je, že náboženstvo a viera sú stále viac degradované do súkromnej sféry, čo nenecháva dostatočný priestor pre verejnú diskusiu a delegitimizuje názory, ktoré presahujú štandardné chápanie.

Keď sa pozrieme na imigráciu, aj tá predstavuje nátlak na kresťanov, avšak ako sme už spomenuli  – najmä v rizikových oblastiach v niektorých krajinách Európy, ktoré majú problém s radikálnymi islamistami alebo politickými islamistickými organizáciami. Túto hrozbu by sme nemali podceňovať, ale v porovnaní s ostatnými trendmi, ktoré pozorujeme – nepredstavuje náš najväčší problém. Neskrýva sa totiž ako napríklad neznášanlivá sekularizácia, ktorá sa postupne rozrastá.

Ako by mali kresťania reagovať na tieto hrozby?

Najlepšou odpoveďou v tejto situáciu je stáť pevne a hovoriť verejne o tom, čo sa deje na všetkých úrovniach spoločnosti. Kresťanské hodnoty a viera by sa nemali na verejnosti zakazovať. Reagovať by sme nemali s už zatvrdeným srdcom a bojovou mentalitou, ale s triezvou mysľou a milujúcim srdcom, pravdivými faktami a spoľahlivými číslami.

Myslím si, že Ježiš dal najlepšiu radu v Matúšovi 10:16:

„Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“

Cítiť sa nepohodlne a nekomfortne je do určitej miery súčasťou našej kresťanskej DNA, a to sa verím nikdy nezmení.

Jonathon Van Maren

Preklad Viktória Dandarová