Môj profil 
Predplatné
Berlín 7. januára 2019 (HSP/Foto: AP- Olmo Calvo)
“Neveriaci” žiadatelia o azyl očakávajú život bez náboženských obmedzení, pre ktoré aj kvôli ohrozeniu na živote odchádzali (či utekali) zo svojej prevažne moslimskej vlasti. V Nemecku im to však umožnené nie je
Ako informuje Deutsche Welle, aj blogger Mahmúdul Haká Munší patril medzi tých, ktorým sa v Bangladéši vyhrážali. Preto radšej krajinu v roku 2015 opustil, navyše keď boli zabití piati jeho priatelia a spolupracovníci.
Najprv utiekol do Nepálu, potom do Srí Lanky a nakoniec do Nemecka. Keď sa dostal do prijímacieho centra v západonemeckom meste Detmold, našiel tu ďalších svojich bangladéšskych krajanov, ktorí ale voči nemu neboli vôbec naladení prívetivo. Každý deň od nich na Facebooku dostával hrozby, v jeden deň dokonca až 4500, až to došlo k tomu, že sa dostal na zoznam Bengálcov žijúcich v zahraničí, ktorých treba zabiť.
Na ochranu Munšího a jemu podobných sa postavila nemecká Ateistická organizácia na pomoc utečencom (ARR), ktorej dobrovoľníci v Nemecku dennodenne chránia najmä ženy pred ďalším prenasledovaním, útokmi, vylúčením, hrozbami a násilím. Od novembra 2017 už pomohla 37 ohrozovaným a pokračuje aj naďalej.
Hrozby smrti za to, že “na Blízkom východe provokuje svojimi sekulárnymi vystúpeniami v sociálnych médiách”, zažila aj 31-ročná Vurúd Zuhajrová, biologička z irackej Karbaly. Jej brat ju dokonca zbil až do bezvedomia za to, že odišla z domu bez povolenia jej otca a vyjadrila pochybnosti o svojej moslimskej viere.
Terč islamistov
Munší sa stal terčom islamistov, keď v roku 2013 založil hnutie Shahbag, ktoré vyzývalo na potrestanie osôb zodpovedných za vojnové zločiny spáchané počas bojov Bangladéša v roku 1971 za nezávislosť proti Pakistanu, ktoré si vyžiadali zhruba 3 milióny ľudí. S masovými demonštráciami prišli aj hrozby smrti tvrdiace, že hnutie je neislamské a vedú ho “neveriaci”.
Zuhajrová spolu s Munším sú teda prenasledovaní aj za hranicami svojej krajiny kvôli tomu, že sa zriekli islamskej viery.
“Ateistickí” utečenci nemusia nevyhnutne bojovať proti islamu. Bojujú za slobodu od náboženstva, za právo spochybňovať učenia a tradície, za práva žien a menšín, za právo viesť život bez náboženských obmedzení.
V Nemecku sa pri udeľovaní azylu príliš nepozerá na to, či je žiadateľ ateista alebo veriaci. Podľa Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF), “pôvod z určitej krajiny alebo náboženský dôvod na útek automaticky nevedie k ochrannému statusu”.
Neveriace (ateistické) a veriace krajiny vo svete
Podľa Globálneho indexu náboženstva a ateizmu (GIRA) z roku 2012 od inštitúcie WIN-Gallup International sa 13 percent svetovej populácie identifikovalo ako ateista. Kým napríklad v Saudskej Arábii či v USA šlo len o 5% obyvateľstva, v Nemecku 15% a v Číne 47%.
Skúmaných bolo len 57 krajín sveta. Len pre zaujímavosť, prvú desiatku ateistických krajín tvorili Čína (47%), Japonsko (31%), Česká republika (30%), Francúzsko (29%), Južná Kórea, Nemecko (obe po 15%), Holandsko (14%), Rakúsko, Island, Austrália a Írsko (všetky po 10%).
Naopak, za najviac religiózne krajiny v roku 2012 sa považovali Ghana (96%), Nigéria (93%), Arménsko, Fidži (obe po 92%), Macedónsko (90%), Rumunsko (89%), Irak, Keňa (88%), Peru (86%) a Brazília (85%).
Krajiny s najvyšším poklesom religiozity v roku 2012 na rozdiel od roka 2005 boli: Vietnam (-23%), Írsko (-22%), Švajčiarsko, Francúzsko (obe po -21%), Juhoafrická republika (-19%), Island (-17%), Ekvádor (-15%), USA (-13%), Kanada (-12%) a Rakúsko (-10%). Globálny priemer bol -9%.
.jpg)
