Niekoľkí z nich majú väčší vplyv na EÚ, ako väčšina politikov EÚ. Rozhodným spôsobom ovplyvňujú zákonodarstvo dôležitých štátov a, samozrejme, ovplyvňujú aj politické a ekonomické rozhodnutia v Berlíne či Bruseli. V nejednom prípade predkladajú politikom kompletne formulované a perfektne vypracované nové zákony, ktoré si želajú mať ich zadávatelia – samozrejme, sú za to poskytované aj tučné odmeny. Rady lobbistov neraz rozširujú aj politici, ktorí sú z rôznych dôvodov už mimo aktívnej politiky.
Lobbisti majú skvelé prepojenia a kontakty. Takmer všetci z nich majú oficiálne preukazy, ktoré ich oprávňujú kedykoľvek k vstupu do EÚ parlamentu.
V Bruseli, v blízkosti a v neďalekom okolí Schumanovho námestia, možno nájsť viaceré adresy „pobočiek“ veľkých internacionálnych koncernov. Na fasádach budov, kde sa nachádzajú, nie sú ale umiestnené žiadne nápadné obrovské logá koncernov. V tomto prostredí sa dávajú radšej nenápadne a diskrétne a spoliehajú sa na služby svojich osvedčených a prefíkaných lobbistov, ktorí svoje skvele platené remeslo dokonale ovládajú.
Je ich v Bruseli taký počet, ako má malé mesto obyvateľov – okolo 20 000. Každodenne vyvíjajú svoj vplyv na EÚ-inštitúcie a na významných EÚ politikov a majú k tomu k dispozícii milióny a aj rôzne iné lákavé, veľmi lukratívne ponuky. Približne 15 000 z nich pracuje pre veľké multinacionálne koncerny. Nemajú najmenší problém s prístupom k EÚ komisárom, samozrejme, vždy prichádzajú s oficiálnou zámienkou. Všetko predsa musí vyzerať čisto a transparentne. Pri sebe však majú kopy návrhov (príkazov) na zmeny zákonov, ktoré nejakým spôsobom nevyhovujú ich chlebodarcom a zasypávajú nimi poslancov a komisárov.
Ešte aj ten malý zvyšok a či zbytok demokracie, ktorý v EÚ máme, sa v dôsledku ich aktívneho a veľmi účinného pôsobenia rozplýva (v podstate už rozplynul) ako zvyšky snehu pod horúcim slnkom.
A neexistuje nijaký zákon – ale ani príprava takého zákona – ktorý by ich obrovskú záškodnícku činnosť voči obyčajným občanom EÚ aspoň nejakým spôsobom obmedzil. Vysokí politici – ako napr. Juncker – na niečom takom nemajú najmenší záujem.
Roman Bednár