Bratislava 30. októbra 2021 (HSP/Foto:Archív)
Občianske združenie Za demokraciu a právny štát informovalo verejnosť a médiá o ďalšom vývoji v prípade advokáta Martina Ribára. Ten strávil takmer 20 mesiacov vo väzbe, až nakoniec Ústavný súd nariadil jeho prepustenie
Protizákonná väzba advokáta
Ribár bol zadržaný v októbri 2019 v rámci akcie Apač, ktorá bola zameraná na zločineckú skupinu takáčovcov. Bol vtedy obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, z navádzania na krivú výpoveď a taktiež z obzvlášť závažného zločinu vydierania. Podľa polície mal pod hrozbou násilia prinútiť k zachovaniu mlčanlivosti voči ostatným členom takáčovcov svojho klienta Pavla Kmeťa.
Martin Ribár bol z väzby prepustený až 14. mája tohto roka na základe nálezu Ústavného súdu. Ten konštatoval zásadné nedostatky v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov, ako aj to, že celá dovtedajšia väzba advokáta bola protizákonná.
Aktuálne občianske združenie Za demokraciu a právny štát informovalo o ďalšom náleze Ústavného súdu zo dňa 30. septembra 2021, týkajúceho sa prípadu Martina Ribára. Ústavný súd tu opätovne skonštatoval porušenie základných práv advokáta Ribára, pretože ani Špecializovaný trestný súd a ani Najvyšší súd SR sa nezaoberali oprávnenými námietkami obhajcu pri rozhodovaní vo väzobnom konaní o väzbe Ribára, ktorý bol v tom čase už vyše roka v kolúznej a preventívnej väzbe. Podľa Ústavného súdu bolo porušené právo Ribára na osobnú slobodu a jeho právo na slobodu a bezpečnosť.
Ako uviedol advokát Matej Marhavý, jeden zo spoluzakladateľov Iniciatívy advokátov za právny štát, teda predchodcu združenia Za demokraciu a právny štát, sa tu Ústavný súd SR zaoberal „primárne posúdením otázky, či sa Najvyšší súd SR vysporiadal adekvátne a preskúmateľne s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa, či je teda odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ústavnoprávne akceptovateľné, či bolo zachované právo účastníka konania na také náležité odôvodnenie rozhodnutia o jeho väzbe, ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.“
„Ústavný súd SR tak ako v predchádzajúcom Náleze z 13.5.2021 III. ÚS 33/2021 opätovne skonštatoval neprípustnosť zjavnej právnej „nadkvalifikácie“ skutkov a v súvislosti s názorom Najvyššieho súdu SR o tom, že vo vzťahu ku kvalifikácii skutku bude ťažisko dokazovania pred súdom konštatuje, že ide o názor z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľný. Ústavný súd zdôrazňuje, že súd, ktorý o väzbe rozhoduje, je povinný skúmať právnu kvalifikáciu skutku ako jednu z tzv. materiálnych podmienok dôvodov väzby. Ak dokazovanie nepotvrdzuje, že sa stal skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, nie je naplnená väzobná podmienka. Takéto skúmanie je dôležité práve z dôvodov, aby sa zabránilo tzv. účelovému „nadkvalifikovaniu“ skutku zo strany polície, čo má za následok napríklad dlhšie trvanie väzby alebo prísnejšie podmienky pre prepustenie z väzby na slobodu, ako to mohlo byť aj vo veci sťažovateľa,“ konštatoval ďalej Marhavý.
Opakované porušenia základných práv Ribára
Marhavý tiež pripomenul, že v mediálnych vyjadreniach týkajúcich sa predchádzajúceho nálezu Ústavného súdu SR o Martinovi Ribárovi „opakovane zaznelo vyjadrenie, že prípad JUDr. Martina Ribára je „VÝNIMKOU“ – po tomto ďalšom opätovnom rozhodnutí Ústavného súdu v prospech JUDr. Martina Ribára o porušení jeho základných práv vo väzobnom konaní sa žiaľ ukazuje, že predchádzajúce pochybenia zo strany väzobných súdov a to tak Špecializovaného trestného súdu ako aj Najvyššieho súdu SR neboli „VÝNIMKOU“, a že došlo k opakovaným porušeniam základných práv JUDr. Martina Ribára a k jeho nezákonnému väzobnému stíhaniu .“
Marhavý napokon konštatuje, že je tu určitá nespokojnosť s nepriznaním finančného zadosťučinenia pre Martina Ribára zo strany Ústavného súdu SR v navrhovanej výške 10.000 eur, ktoré obhajoba vzhľadom na dĺžku trvania nezákonného väzobného stíhania pokladala za symbolické. „V tomto ohľade plánujeme vykonať v mene JUDr. Martina Ribára ďalšie právne kroky, keďže ide o skonštatovanie opakovaného a dlhotrvajúceho porušovania základných práv u JUDr. Martina Ribára“, dodáva Marhavý.
Ladislav Kováčik