V momente, kedy sa Donald Trump stal americkým prezidentom, i počas svojej predvolebnej kampane toho veľa nasľuboval. Tvrdil že USA sú stále veľmoc, ktorá dokáže presadiť svoje riešenia v medzinárodnej politike. Ukázalo sa, že sa Donald Trump mýlil a USA už nie sú tou veľmocou, ktorá dokáže bez problémov na medzinárodnej aréne svoje názory presadzovať.
Trumpovo arogantné vyhlásenia na adresu Severnej Kórey, vrátane presadzovania plánov, podľa ktorých nemôže mať Severná Kórea jadrové zbrane a nesmie vyvíjať raketové nosiče (ktoré by dokázali ohrozovať USA a ich záujmy) samozrejme neberie Pchjongjang vážne a nemieni ani americké predstavy plniť. Američania preto prikročili k sankciám voči KĽDR a v OSN sa chystali presadiť nový balík sankcií voči Severnej Kórei. Narazili však na rozhodný odpor Ruska a Číny, ktoré vetovali americký návrh, takže nový balík amerických sankcií v OSN neprešiel.
Na podnet Ruska a Číny sa z amerického návrhu odstránili provokačné detaily rezolúcie, ktoré by vyprovokovali Pchjongjang k odvetným a ráznym krokom a odviedli by ho od rokovacieho stola. Išlo o odmietnutie takých amerických predstáv ako: zaviesť ropné embargo voči krajine, zastavovať a obsadzovať severokórejské lode na mori, či deportovať severokórejských robotníkov a odborníkov z cudzích krajín, v ktorých Severokórejci legálne pôsobia už viacero rokov.
Na rozdiel od USA, ktoré arogantne žiadajú plnenie svojích predstáv, Moskva a Čína vedú so Severnou Kóreou dialóg ohľadom severokórejských raketových skúšok a vyvíjania nových jadrových hlavíc. Spoločne vytýčili “červenú líniu” ktorú nemajú Severokórejčania prekročiť. Severokórejčania ruský a čínsky návrh akceptovali a ukázalo sa, že ruskí a čínski odborníci nemajú žiaden problém so severokórejskými odborníkmi nájsť spoločnú reč a riešenia existujúcich problémov. Severokórejci sú ochotní viesť dialóg, odmietajú však arogantné americké predstavy, ktoré navyše nemajú Američania ani ako presadiť.
Neschopnosť USA zastaviť severokórejský režim a prinútiť ho prestať vyvíjať nové jadrové zbrane a raketové nosiče nie sú jediným markantným neúspechom americkej globálnej medzinárodnej politiky.
Krachom sa skončili Američanmi financované a riadené Farebné revolúcie na Ukrajine a v Gruzínsku, kde Američanov zaskočila reakcia Ruska. Neúspešne pokračujú americké aktivity v Sýrii, kde je už zrejmé, že Asad nepadne a Sýria sa tlaku USA, Izraelu a Západu s pomocou Ruska a Iránu ubránila. Neúspech utrpeli Američania aj v Centrálnej Ázii, kde nedomyslená politika USA voči Pakistanu pomohla posilniť pozície Talibanu v Afganistane, kde USA už stratili takmer celý svoj vplyv. Oslabil sa vplyv USA v bývalých ázijských republikách ZSSR (Turkménisko, Tadžikistan, Uzbekistan, Kirgizsko, zčasti Kazachstan).
Vo veľkej geopolitickej hre Washington stráca pozície a politika Washingtonu získava vážne trhliny. Pozície Washingtonu preberá v čoraz širšej miere Rusko a Čína. Pritom Rusko a Čína sa nestavajú do pozície hegemóna na nevynucujú si hrozbami a diktátom plnenie svojích predstáv, ako činili v čase svojej dominancie USA.
Rusko a Čína ponúkajú pre všetkých výhodné riešenia a čoraz viac štátov sa prikláňa na ich stranu. Tento jav je dokonca badateľný aj v Európe, kde sa čoraz častejšie začínajú ozývať hlasy nespokojencov s arogantnou americkou zahraničnou politikou. Nie je vylúčené, že za nejaký čas takisto Európa zmení svoje postoje.
Mimochodom – ohľadom amerického neúspešného pokusu o rozšírenie sankcií voči Severnej Kórei prišlo k zaujímavému a symbolickému faktu. Americké predstavy v OSN ohľadne Severnej Kórey sa skončili krachom dňa 11.9.2017. Dátumy 11.9.2001 a 11.9.2017 tak môžu symbolizovať začiatok a koniec jednej americkej epochy.
Anton Orlovskij