Praha 30. mája 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay,TASR/DPA-Jens Büttner)
Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí potvrdila záväzok plnenia piatich zásad, ktorými sa riadi politika EÚ vo vzťahu k Rusku. Predseda ER požiadal hlavu európskej diplomacie Josepa Borrella pripraviť správu o stave rusko-európskych vzťahov. Vlastný pohľad na význam strategických princípov priblížil bezpečnostný expert František Škvrnda
V utorok 25. mája v závere mimoriadneho zasadnutia Európskej rady jej predseda Charles Michel vyzval Borrella, aby pripravil návrh politických možností regulácie vzťahov EÚ s Ruskou federáciou. Predstaviť ich má na ďalšom stretnutí, ktoré sa bude konať v júni. Európska rada okrem iného odsúdila údajné „nezákonné, provokatívne a rušivé aktivity Ruska proti EÚ, jej členským štátom, ale aj mimo nich“ a vyjadrila svoju podporu českej strane ohľadne Vrbětic. „Potvrdzuje jednotu a solidaritu EÚ tvárou v tvár týmto činom, ako aj jej podporu krajinám Východného partnerstva,“ zaznelo.
Michel sa vo svojom prejave odvolával na dokument, ktorý bol vypracovaný začiatkom mája Zahraničným výborom Európskeho parlamentu (ďalej EP), v ktorom sa hovorí o piatich základných princípoch vzťahov s Ruskom. Predložil ho europoslanec a predseda pravicovej strany Vlastenecký zväz – Litovský kresťanský demokrat Andrius Lubilius.
Podnetom dokumentu, ktorý bol označený ako „Návrh odporúčaní EP“ poslúžila kauza Vrbětice označená za údajný „útok Ruska“ a tiež napätie na ukrajinsko-ruskej hranici. V úvode k návrhu sú podrobne vymenované udalosti, ktoré viedli k jeho vzniku, vrátane zatknutia opozičníka Alexeja Navaľného v Rusku a nezákonných protestov, ktoré nasledovali. Autor návrhu uviedol, že sa jedná o varovné signály, ktoré svedčia o zhoršení stavu demokracie v Rusku a údajnej hrozbe ruskému ľudu.
Európski poslanci v dokumente uvádzajú, že ďalší dialóg s Ruskom bude závisieť od rýchlosti demokratickej transformácie v Rusku a ponúkajú im princípy, ako ju dosiahnuť. K týmto piatim zásadám a k podstate dokumentu sa pre Sputnik vyjadril bezpečnostný expert doc. František Škvrnda.
Nielen vnútorné otázky EP
Prečo sa podľa Vás EÚ rozhodla prevziať niekdajšiu agendu Spojených štátov a presadzovať, keď o to nežiada širšia verejnosť RF? Možno to hodnotiť ako zasahovanie do vnútornej politiky Ruska?
František Škvrnda: Predtým, ako sa vyjadrím k dokumentu Zahraničného výboru Európskeho parlamentu (ďalej len EP), sa zastavím u niektorých širších súvislostí. Musím, žiaľ, zdôrazniť, že pôvodná veľkolepá idea európskej integrácie, ktorá mala výrazne sociálne zameranie sa po rozpade bipolarity zmenila pod anglo-americkým tlakom na neoliberálne globalistickú s dôrazom na ekonomiku a spôsobuje občanom EÚ niekoľkonásobne viac starostí ako úžitku.
Rad predstaviteľov a orgánov EÚ sa z rôznych, najmä politických a bezpečnostných dôvodov, stále nevie vzdať infantilného pridržiavania sa USA a podriaďovania sa im. Ani po takmer 30 rokoch od vzniku asi nepochopili, že EÚ je samostatný a veľký hráč medzinárodných vzťahov – potenciálna superveľmoc a centrum moci vo vytvárajúcej sa multipolarite. Mala by uskutočňovať vlastnú, nezávislú politiku, ktorá vychádza z jej záujmov a záujmov jej členských štátov. Aktuálne ide aj o to, že po „hrôze“, ktorej z nevypočítateľného D. Trumpa mali najmä neoliberálne sily, sa chcú teraz lokajsky zavďačiť J. Bidenovi za jeho „Amerika je späť“. Hlbinný štát (Deep State) vo Washingtone však potrebuje práve toto – submisívnu EÚ, ktorá vzhliada k USA ako svojmu vzoru a vychádza v ústrety ich záujmom. Pre EÚ táto orientácia nič neprinesie, ale v USA sa tešia, že sa tým aspoň o niečo spomalí ich neodvratný a zrýchľujúci sa politický, ekonomický i morálny úpadok.
Možno doplniť aj tri ďalšie detaily
-EP je klasickým príkladom podivných parlamentných vystúpení (niekedy až tárania), kde bežný Európan žasne nad tým, čo všetko dokáže poslancov zaujať a trápiť a k akým nezmyslom pri tom dochádzajú,
–EP je jedným z najväčších parlamentov na svete a aj napriek tomu, že jeho poslanci zvolení za rôzne strany, majú regionálne kancelárie, sú od problémov života bežného človeka v EÚ odtrhnutí (česť výnimkám),
–ku kontroverzným znakom pôsobenia EP ako súčasti západnej politiky patrí, že okrem vlastných problémov, ktoré nevie zatiaľ primerane riešiť, rada hľadá aj ťažkosti mimo seba (čo je aj znakom slabosti a prízemnosti) a tak sa venuje napr. Rusku, či Číne a zasahuje do ich vnútorných záležitostí (aktuálne sa stalo hitom Bielorusko, voči ktorému už dlhší čas používa dvojaký meter).
Rezolúcia – odporúčanie Výboru pre zahraničné veci EP pre Radu, Komisiu a podpredsedu Komisie – Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o zameraní politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom z tohtoročného mája preto nie je ničím prekvapujúcim. Dokument vznikol po sérii vyjadrení na túto tému v posledných rokoch, ktoré či už v tomto alebo v inom výbore EP boli prijaté. Päť princípov vzťahov s RF bolo okrem toho aj obsahom rezolúcie EP v marci 2015.
A ešte drobná poznámka. Pri príprave rezolúcií v EP majú veľké slovo ich spravodajcovia. V tomto prípade to bol A. Kubilius z Litvy (premiér v rokoch 1999 – 2000 a 2008 – 2012), z frakcie Európska ľudová strana, čo sa iste výrazne zapísalo na jej obsahu a zameraní.
Energetické zdroje a politické nástroje
Prvým princípom je pokračovanie v „odstrašení ruskej bezpečnostnej hrozby“ spoločne so spojencami v NATO a podporovať stabilitu v krajinách Východného partnerstva. EÚ mala byť mimo iné pripravená na vytvorenie plánu, ako sa zbaviť závislosti na dodávkach plynu a ropy aspoň za vlády ruského prezidenta Vladimira Putina. Vzhľadom na to, že Rusko je jedným z najväčších obchodných partnerov EÚ, vrátane exportov základných zdrojov, nezdá sa Vám, že snaha skončiť závislosť na ruských zdrojoch najskôr strategicky ubližuje štátom EÚ než Rusku?
Ide tu až o tri veci. Na prvom mieste uvediem Východné partnerstvo, ktoré funguje od roku 2009. Oslavy desiateho výročia tejto akcie boli veľmi tiché a niet sa čomu čudovať. Pozrime sa na 6 štátov, ktoré sú v tomto partnerstve, ale s EÚ spolupracujú rozdielne. Ide o Bielorusko, Moldavsko a Ukrajinu v Európe a Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko v Zakaukazsku. Všade s výnimkou Azerbajdžanu (ktoré sa čoraz viac zbližuje s Tureckom) je veľmi nepokojná situácia a EÚ nemá síl, ale žiaľ ani autoritu (aj to je dôsledok jej pôsobenia v závese USA), aby dokázala aspoň trochu prispieť k riešeniu situácie. Rezolúcie EP a podpora mimovládnych organizácií s cieľom pokračovať v „demokratizácii“ cestou farebných revolúcií problémy týchto štátov, ktoré majú výrazne sociálno-ekonomický charakter nemôžu vyriešiť.
Tieto problémy sú spôsobené aj tým, že sa neprihliada na ich záujmy, lebo Západ z nich chce vytĺcť čo najviac zisku pre seba (stále je čo privatizovať a skupovať). Orientácia na Západ má preto len zištný charakter, v ktorom vládnuce sily počítajú s masívnou finančnou podporou, ale jej podpora medzi obyvateľstvom je nízka. To, čo o situácii v týchto štátoch hovoria predstavitelia mediálno-politického hlavného prúdu v nich samotných alebo na Západe, je značne vzdialené od reality.
Druhú vec vidieť na dostavbe Nord stream 2. Napriek zúrivým útokom USA a ich lokajov najmä z Ukrajiny a Poľska proti nemu, to vyzerá tak, že bude dokončený a možno už na konci tohto roku bude fungovať. Väčšina štátov EÚ tento problém za úniový nepovažuje (vidí ho ako ekonomickú a nie politickú záležitosť). Veľká časť hospodárskych kruhov v Nemecku zdôrazňuje, že ak by sa projekt nedokončil, malo by to veľmi zlé dôsledky. Možno sa spýtať aj tak, že kto z obyvateľov EÚ, ktorí doma využívajú plyn, chce platiť za jeho dodávky z USA oveľa viac? Možno to nie sú ani všetci rusofóbi, ktorí v ruskom plyne vidia geopolitickú zbraň.
Tretia vec je „odstrašenie ruskej bezpečnostnej hrozby“, ktoré môže mať dve dimenzie – prvá je vojenská a tá je veľmi nebezpečná, najmä následky, ktoré môže mať ďalšie zvyšovanie prítomnosti vojsk NATO (z prevažnej väčšiny z USA) pri hraniciach s RF. V mnohých štátoch napriek proamerickej a „pronatovskej“ politike ich vlád nadšenie z prítomnosti týchto vojakov nie je. Okrem toho náklady na tieto sily čoraz viac narastajú, čo v podmienkach koronakrízy prináša ďalšie ekonomické ťažkosti. Druhá dimenzia je výrazne ekonomická a úzko súvisí najmä so sankciami. Iste sankcie spôsobili Rusku a jeho obyvateľstvu mnohé komplikácie, ale veľké škody prinášajú aj viacerým štátom EÚ a nakoniec sa podobajú výstrelu do vlastnej nohy. Vo viacerých štátoch EÚ nielen ekonómovia, ale aj politici pochybujú o zmysle týchto sankcií.
Pohodlný pojem “hybridnej hrozby”
Druhým princípom je pokračovanie v obmedzení ruských hybridných hrozieb a vplyvov na EÚ a jej členské štáty. Nakoľko je táto hrozba umelo vytvorená oproti reálnym problémom európskych štátov typu nelegálnej migrácie, zadlženosti štátnych rozpočtov?
Patrím ku skeptikom, ktorí považujú pojem hybridných hrozieb za vykonštruovaný a nepresný, lebo sa do nich dá zaradiť takmer všetko od úškrnu diplomata cez spravodajské hry až po špionážne lety pri hraniciach, od dodávky nekvalitného tovaru cez porušovanie obchodných zmlúv až po ekonomické vojny atď. A to už nehovorím o škále hybridných hrozieb v informačnej oblasti, kde sa často objavujú nielen nehorázne výmysly ale aj veľké hlúposti. Je neslušné kritizovať ministra zahraničných vecí vlastného štátu, ale skutočne nechápem, ako skúsený diplomat Ivan Korčok mohol dospieť k záveru o tom, že vakcína Sputnik V je nástrojom hybridnej vojny.
Myslím si, že šermovanie hybridnými hrozbami len zvyšuje chaos v štátoch i vo svete. Možno to nie je náhoda (dokázať to nemožno), že pojem hybridné vojny sa začal používať v USA, odkiaľ sa rozšíril na Západ a potom aj do celého sveta v čase, keď sa šíril geopolitický chaos v pásme od severnej Afriky cez Blízky východ, strednú a južnú Áziu do juhovýchodnej Ázie a vyvolávali sa farebné revolúcie.
Spolupráca v tieni politických hodnôt
Tri ďalšie princípy vymenovávajú kroky na podporu demokracie v Rusku. Spoločne so Spojenými štátmi navrhujú vytvoriť mechanizmus krokov a sankcií, medzinárodne vyšetrovanie podporujúce aktivistov ľudských práv a obhajcov demokracie. V súlade s princípom „demokracia na prvom mieste“ EK odporúča členským štátom revidovať svoje investičné a hospodárske projekty spolupráce, počínajúc zastavením projektu Nord Stream 2. Ide podľa Vás o pomoc „trpiacemu ruskému ľudu“ alebo o podriadenie európskych záujmov severoatlantickým?
Vývoz demokracie bol veľkým zbožným snom niektorých politických síl (a za nimi skrytých ekonomických kruhov) už v 20. storočí. Problém však bude vyzerať ináč, ak sa pozrieme na to, koľko je problémov s demokraciou v štátoch EÚ. Nebudem chodiť pre príklad ďaleko, lebo na Slovensku sme sa „demokraticky“ momentálne dožili nesmierne hlbokej spoločenskej krízy – najhoršej sociálno-ekonomickej, morálnej i kultúrnej situácie od konca druhej svetovej vojny, nefunguje politický systém, právny štát a dochádza k bezprecedentnému porušovaniu ľudských i občianskych práv, spravodlivosti atď. Mnoho ľudí je vo veľmi ťažkej až zúfalej situácii, ale štátna moc to ignoruje, lebo formálne je všetko v poriadku – vládna koalícia má v parlamente väčšinu (dokonca ústavnú) a čokoľvek si „demokraticky odhlasuje“. Podobne „demokraticky“ sa naša vláda zaujíma o to, čo je v Rusku a v Bielorusku a zapája sa do sankcií proti nim, ale neprávosti na Ukrajine nevidí a nepriamo ich podporuje.
Do vážnych problémov sa dostáva spoločnosť v USA, ktorá je nie už len rozpoltená, ale možno až „roztretená“. Prvá skupina sú stúpenci novej vlády, druhú skupinu tvoria stúpenci starej vlády a v tretej skupine (frustrovanej, mlčiacej) sú tí, ktorí nevedia, na koho stranu sa pridať, lebo ani jedna ani druhá nerieši ich životné ťažkosti, ale navzájom proti sebe útočia.
O Nord Stream 2 som už hovoril. Zopakujem, že v dnešnej ekonomickej situácii, keď sa ešte poriadne neprekonali následky krízy z roku 2008 a ďalšie ekonomické i sociálne rany spôsobila koronakríza, je veľmi pochybné prijímať rôzne reštrikcie, ktoré nemajú opodstatnenie, ale vychádzajú z dvojakého metra a niekedy aj z pomstychtivosti, lebo sa nevie urobiť nič rozumné.
Sankcie USA a ich spojencov, ku ktorým s mimoriadnou obľubou pristupujú po rozpade bipolarity v medzinárodných vzťahoch, sa stali len nástrojom medzinárodného politického i ekonomického napätia bez akéhokoľvek prínosu k riešeniu problémov medzinárodných vzťahov. Ani dnes protiruské sankcie vôbec nesledujú záujmy „trpiaceho ruského ľudu“. Ich zmyslom je ukázať, budeme vám robiť zle, pokiaľ sa nepodriadite našim predstavám o vašom živote. Príkladov na to, aké zlé až katastrofálne následky má život najmä v ekonomickej oblasti v štátoch, kde elity podporili záujmy USA a prispôsobili sa im, je dosť. Čím je sila a vplyv USA a ich spojencov slabší, o to viac klamú a manipulujú, pričom využívajú najmä pôsobenie médií a rôznych marginálnych skupín v mimovládnej oblasti, ktoré finančne i ináč podporujú.
Na koniec ako memento možno uviesť starý známy príklad z čias po druhej svetovej vojne. Podľa jedného z mediálnych podaní sa údajne agent novovzniknutej CIA opýtal prezidenta USA H. Trumana, prečo podporujú takú odióznu figúru ako je A. Somoza v Nikarague. Trumanova odpoveď vraj bola: „Je to darebák, ale náš človek“.
0.0°C
.jpg)
