Anna Bogačova je jednou zo 14 ruských občanov, ktorých Washington zaradil na zoznam podozrivých aktérov vyfabrikovanej kauzy tzv. ruského zasahovania do amerických prezidentských volieb.
Na základe amerického zatykača inicioval Interpol proces s cieľom zdržania ruskej občianky na území Bieloruska. Tento pokus však stroskotal po zásahu ruských a bieloruských diplomatov, ktorí po vzájomnej koordinácii dosiahli v polovici októbra prepustenie zadržanej ruskej občianky.
Samotná Anna Bogačova označila svoje zatknutie za veľmi nezvyčajné a zvláštne. Jej právnici totiž pripomenuli, že Interpol môže konať iba v trestných veciach, nie však v záležitostiach politického charakteru.
K incidentu sa vyjadril aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko s tým, že on sám je odhodlaný chrániť záujmy občanov Zväzového štátu Ruska a Bieloruska a vyzval zainteresovaných, aby sa vyvarovali ďalšej eskalácie napätia v súvislosti s pokusom zatknúť Annu Bogačovu.
USA de facto zneužili Interpol k šíreniu mýtu o údajnom „ruskom zasahovaní“ do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Anna Bogačova sa tak ocitla v pozícii obete amerického vnútropolitického zápasu medzi prezidentom Donaldom Trumpom a jeho politickými odporcami z tzv. „deep state“, stelesneného predovšetkým clintonovským klanom.
Samotné obvinenie zo „zasahovania“ do volieb má čisto politický charakter, čo je evidentné aj z argumentácie samotných Američanov, ktorí zdôrazňujú, že „ruské zasahovanie“ nemalo vplyv na výsledok volieb. USA napriek tomu úkolujú Interpol s cieľom protiprávne zatýkať podozrivých ruských občanov, čo je v rozpore s čl. 3 vnútorného poriadku Interpolu, ktorý organizácii zakazuje akékoľvek intervencie v politických kauzách.
Poslanec Štátnej dumy Ruskej federácie Jevgenij Fjodorov v tejto súvislosti vyzval Interpol, aby sa dištancoval od aktivít smerujúcich k „zabezpečeniu politických záujmov USA“.
Gabriel Gačko