Bratislava 28. júla 2022 (HSP/ijiwei/Foto:screenshot)
Americký Senát v stredu schválil návrh zákona o čipoch, ktorý je určený na boj proti vzostupu Číny v oblasti špičkových technológií pod zámienkou podpory konkurencieschopnosti USA a ochrany národnej bezpečnosti. Ide o „sen“, ktorý je veľmi ťažké dosiahnuť, ak vezmeme do úvahy problémy, ako sú narastajúce dlhy a priemyselné dunenie – v najväčšej svetovej ekonomike
Krajiny a regióny sú doslova nútené týmto americkým návrhom zákona, aby oddelili svoje dodávateľské reťazce čipov od Číny. Je dosť pravdepodobné, že niektoré z nich aj urobia symbolické gestá, aby nasledovali príkazy USA. Ale skutočné činy, ako napríklad založenie tovární v USA, pretože to je to, čo USA presadzujú, už je v rozpore s ich hmatateľnými výhodami.
Návrh zákona, zameraný na podporu výroby polovodičov v USA, prešiel v stredu americkým Senátom pomerom 64:33 a presunie sa na schválenie do Snemovne reprezentantov, informovali americké médiá.
Balík, známy ako „CHIPS-plus“, zahŕňa približne 52 miliárd dolárov financovania pre americké spoločnosti vyrábajúce počítačové čipy.
Hoci americkí predstavitelia použili na zdôvodnenie návrhu zákona mnoho výrazov, ako je ekonomická bezpečnosť, národná bezpečnosť alebo „budúcnosť Ameriky“, jeho skutočný zámer obmedziť rozvoj Číny sa nemá kam skryť, súdiac podľa požiadavky zákona, aby si spoločnosti vybrali len jednu z dvoch možností – buď obchodné väzby s Čínou, alebo dotácie od vlády USA.
Po získaní grantu na vybudovanie amerického závodu, by táto legislatíva zakázala spoločnostiam rozširovať svoju výrobu polovodičov v Číne na 10 rokov, informovala o tom agentúra Bloomberg. Spoločnosti by mohli pokračovať aj v investíciách do „starej“ výroby čipov v Číne, ale nie je vôbec definované ako.
„USA využívajú zákon na to, aby prinútili spoločnosti v krajinách a regiónoch s kľúčovým postavením v globálnom dodávateľskom reťazci čipov, aby hrali podľa pravidiel USA“ povedal v stredu pre Global Times Wang Peng, výskumník na Pekinskej akadémii sociálnych vied.
Gao Lingyun, odborník z Čínskej akadémie sociálnych vied v Pekingu, v stredu pre Global Times povedal, že cieľom zákona je obmedziť rozvoj technologickej Číny.
Zaseknutý v ťažkej polohe
Spoločnosti vyrábajúce čipy, či už v USA alebo v iných krajinách, sa ocitajú v ťažkej situácii, keď sa musia postaviť na jednu stranu.
Správa CNBC poznamenala, že zákon o čipoch vyvolal nejednotné reakcie aj zo strany odvetvia čipov v USA. Odborníci zdôraznili, že veľké americké čipové spoločnosti vždy vedeli, že globalizovaná distribúcia je pre nich tou najlepšou voľbou, pretože tento režim podporuje ich obchodný rast už mnoho rokov.
Dokonca ani spoločnosti ako Intel nie sú s návrhom na sto percent spokojné. Podľa správy od Politico Intel a ďalší výrobcovia čipov lobujú za obmedzenie obmedzení svojich operácií v Číne.
“Ak budú spoločnosti stavať závody v USA, odkiaľ vezmú lacnú pracovnú silu a potrebné materiály? Ako pokrýjú prevádzkové náklady továrne? Prečo stavať továreň, kde je koncový trh ďaleko?” spýtal sa Ma Jihua, skúsený technologický analytik.
Xiang Ligang, generálny riaditeľ Consumption Alliance o sídlom v Pekingu, v stredu povedal, že pre niektoré veľké americké spoločnosti bude získanie dotácií a vzdanie sa čínskeho trhu znamenať viac strát ako ziskov. Napríklad je nepravdepodobné, že sa Intel úplne vzdá čínskeho trhu, ktorý predstavuje 20 až 30 percent jeho celkových ročných príjmov.
Pre amerických spojencov ako Japonsko a Južná Kórea, ktorých priemyselné reťazce polovodičov sú hlboko integrované s čínskym trhom na pevnine, je situácia ešte ťažšia.
“Ak budú počúvať USA, ich spoločnosti môžu dostať desiatky miliárd dolárov z USA, ale stratia stovky miliárd dolárov,” povedal Ma.
Nielenže stratia čínskych zákazníkov čipov, ale mohli by tiež zaznamenať vedľajšie účinky aj na iné produkty, podobne ako juhokórejské spoločnosti utrpeli na čínskom pevninskom trhu po kríze Terminal High Altitude Area Defense (THAAD), povedal expert.
Ma predpokladá, že Japonsko je náchylné povedať Bidenovi áno, ale v skutočnosti nepreruší spoluprácu s Čínou. Južná Kórea bude pravdepodobne čeliť tvrdému odporu svojich veľkých výrobcov čipov.
Xiang povedal, že podniky z Japonska a Južnej Kórey môžu v rámci tohto zákona urobiť nejaké symbolické gestá, ako napríklad budovanie tovární v USA, ale takéto investície budú opakovane odkladať kvôli hocičomu.
Chorý plán
Experti uviedli, že efekt amerického zákona o čipoch nemusí splniť očakávania USA pri pretváraní svetových dodávateľských reťazcov polovodičov, v ktorých Čína teraz zohráva dôležitú úlohu pri výrobe dielov.
Napríklad Gao Lingyun povedal, že celkové náklady na výrobu čipov v USA nie sú na globálnom trhu veľmi konkurencieschopné, predovšetkým kvôli vysokým mzdovým nákladom.
„Skúsenosti z minulosti ukázali, že snahy o zriadenie továrne na výrobu čipov v USA, napríklad americký závod Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC), postupoval pomaly a ťažko, čo ešte viac podčiarkuje náročnosť zriaďovania tovární na výrobu čipov v USA,“ povedal pre Global Times.
USA zaťažujú aj ďalšie faktory, ako napríklad narastajúce dlhy, ktoré obmedzujú schopnosť Washingtonu zhmotniť dotácie, ich výrobný nedostatok, ktorý vedie k nedostatku vo všetkom, od pracovníkov až po materiály, ako aj skutočnosť, že USA by mohli mať čoskoro iného prezidenta, – uviedli analytici.
Vzostup Číny
Napriek snahám USA pretvoriť svetové dodávateľské reťazce čipov na reťazce pod vedením USA, čínsky čipový priemysel sa rozvíja stabilným spôsobom, či už ide o technológie alebo trhy. To všetko vzbudzuje dôveru medzi analytikmi, že Čína urobí prelomy v kľúčových čipových technológiách približne do troch až päť rokov.
Podľa štatistík juhokórejských colných úradov dosiahol export Južnej Kórey do Číny v máji tohto roku celkovú hodnotu 13,4 miliardy USD, zatiaľ čo dovoz dosiahol 14,9 miliardy USD, čo po prvýkrát vykázalo deficit na juhokórejskej strane, – informoval o tom elektronický informačný portál ijiwei.com.
Jedným z dôležitých stimulov pre situáciu je, že čínsky export polovodičových produktov, ktorý predstavuje asi jednu šestinu celkového exportu krajiny do Južnej Kórey, vzrástol v mesiaci o 40,9 percenta, – ukazujú to údaje poskytnuté Kórejskou asociáciou medzinárodného obchodu.
Okrem toho rastúca popularita čínskych elektronických produktov, ako sú mobilné telefóny, zvýšila dopyt po domácich čipových produktoch. Napríklad čínska značka mobilných telefónov Xiaomi nedávno uviedla na trh telefón vybavený čipom JR510 vyrobeným v Číne,- uviedli nedávno čínske média.
Po technologickej stránke napredujú čínske spoločnosti rýchlo. Čipový gigant Semiconductor Manufacturing International Corp (SMIC) uviedol, že urobil prelom v prvej generácii technológie FinFET a vstúpil do sériovej výroby už v roku 2019, zatiaľ čo druhá generácia tejto technológie, ktorá je ekvivalentom 7nm a 5nm výrobného procesu TSMC, je už vo fáze pilotnej výroby.
Výročná správa spoločnosti ukázala, že zisky spoločnosti SMIC v roku 2021 narástli o 147,7 percent ročne.
Podľa Ma sa čínsky zmysel pre naliehavú potrebu nezávislosti čipového priemyslu v posledných rokoch výrazne zvýšil. To vedie k posilneniu vstupov zo strany priemyslu, výskumu a univerzít do priemyslu, čo prináša pozitívne výsledky, ako je prudký nárast v kategóriách čipových produktov zo stoviek na tisíce.
Pokiaľ ide o technológie, Čína tiež „poskočila v pokroku“, povedal a dodal, že hoci Čína stále musí preraziť niekoľko technologických prekážok, mala by byť schopná to vyriešiť do 3 až 5 rokov.
Xiang predpovedal, že veľký boom v čínskom čipovom priemysle sa začne v roku 2023. V porovnaní s čipmi z Európy, USA a Južnej Kórey sú čínske domáce čipy dobrej kvality a ceny sú o 60 percent nižšie ako v iných krajinách.
“Čínske spoločnosti už v istom zmysle majú schopnosť vyrábať špičkové čipy a na dosiahnutie masovej výroby potrebujú už len čas. Blokáda čipov USA pre Čínu zase výrazne uľahčila a podporila rozvoj čipového priemyslu v krajine,” povedal Xian