USA okomentovali Putinove vyhrážky

❚❚

Washington/Moskva 14. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Manuel Balce Ceneta), Stefan Rousseau)

Aktualizované 14. septembra 2024 o 8:30 h.

Prinášame vám komentár hovorcu ministerstva zahraničných vecí USA Matthewa Millera k výrokom ruského prezidenta, že povolenie Ukrajine použiť západné zbrane dlhého doletu proti cieľom hlboko na ruskom území by sa rovnalo priamemu zapojeniu krajín NATO vrátane Spojených štátov do vojny na Ukrajine

Keir Starmer Joe Biden
Na snímke vpravo britský premiér Keir Starmer a druhý zľava americký prezident Joe Biden počas stretnutia vo Washingtone

Putin sa dosť jasne vyjadril k vyhláseniam USA o možnosti udeliť Ukrajine povolenie zasiahnuť Ruskú federáciu západnými raketami dlhého doletu.

.

Podľa neho by to Kremeľ vnímal ako priamu účasť Západu vo vojne s Ruskom.

Vysvetlil to tvrdením, že AFU nemôže samostatne zasiahnuť západnými presnými zbraňami, letové úlohy pre ne „môžu zadávať len vojenskí dôstojníci NATO a samotné rakety sú navádzané satelitnými systémami NATO“.

.

„A tak nejde o to, či ukrajinský režim môže týmito zbraňami zasiahnuť Rusko, alebo nie. Ide o rozhodovanie o tom, či sa krajiny NATO priamo zapoja do vojenského konfliktu, alebo nie. Ak sa toto rozhodnutie prijme, nebude to znamenať nič iné ako priamu účasť krajín NATO, Spojených štátov, európskych krajín vo vojne na Ukrajine. A to už, samozrejme, výrazne mení samotnú podstatu, samotný charakter konfliktu. Znamenalo by to, že krajiny NATO, Spojené štáty a európske krajiny sú vo vojne s Ruskom. A ak je to tak, potom, berúc do úvahy zmenu samotnej podstaty tohto konfliktu, prijmeme príslušné rozhodnutie na základe hrozieb, ktoré nám budú hroziť,“ povedal Putin.

Putin však už mal viackrát tvrdé vyhlásenia, ktoré však nepriniesli žiadne viditeľné odvetné opatrenia Ruska voči koalícii vedenej USA.

Matthew Miller okomentoval toto vyhlásenie ruského prezidenta takto:

„Nie je to v skutočnosti nové vyhlásenie, ale pozorne sledujeme všetko, čo hovorí. Povedal by som toto: prezident Putin je človek, ktorý by mohol túto vojnu ukončiť už dnes, keby chcel. Jediný dôvod, prečo vôbec diskutujeme o poskytnutí amerických kapacít Ukrajine a kapacít našich spojencov z NATO a koalície 50 krajín, ktoré sme zhromaždili po celom svete, je ten, že Putin naďalej zotrváva vo svojej nezákonnej vojne, naďalej sa pokúša násilne odobrať Ukrajine územie,“ povedal Miller.

„Ak ruský prezident nie je ochotný hovoriť o tom, aké možnosti môžeme poskytnúť Ukrajine, je veľmi jednoduché ukončiť tento rozhovor – na to musí ukončiť túto nezákonnú vojnu,“ dodal.

.

Na otázku, či je ministerstvo zahraničných vecí pripravené spochybniť Putinove tvrdenie, že takéto použitie zbraní by znamenalo priamu účasť USA a NATO vo vojne, Miller odpovedal, že USA sa samy nezúčastnia na vojne na Ukrajine, ale budú jej naďalej pomáhať brániť sa jej spolu s koalíciou svojich spojencov.

 

Špekulácie naznačovali kompromisné riešenie

USA môžu povoliť Ukrajine používať britské a francúzske rakety na ruskom území, ale nie svoje vlastné zbrane dlhšieho doletu.

Denník The Times citoval svoje zdroje.

Publikácia uvádza, že prezident Biden sa môže rozhodnúť dať zelenú použitiu rakiet Storm Shadow a ich francúzskeho ekvivalentu, rakiet Scalp, na zasiahnutie cieľov v Rusku na základe toho, že Spojené kráľovstvo a Francúzsko takýto krok podporujú.

.

USA však nedovolia Ukrajine používať svoju verziu rakiet ATACMS s najdlhším doletom na ciele v za hranicami Ukrajiny, „dúfajúc, že zabránia ďalšej eskalácii konfliktu“.

Jeden zo zdrojov uviedol, že očakáva diskusiu o tejto možnosti medzi britským premiérom Keirom Starmerom a Bidenom v piatok vo Washingtone, hoci podľa nich nie je veľmi pravdepodobné, že by v tejto veci došlo k „prekvapivému oznámeniu“ (t. j. prijaté rozhodnutie nemusí byť zverejnené).

Očakáva sa, že Biden bude o tejto otázke diskutovať s ostatnými európskymi lídrami, aby zisťoval ich názory na prípadnú zmenu politiky. Zdroj z britských obranných kruhov medzitým uviedol, že Spojené kráľovstvo nepotrebuje na udelenie súhlasu podporu ostatných krajín NATO.

Spojené štáty zatiaľ nie sú pripravené oznámiť zrušenie obmedzení pre diaľkové údery AFU hlboko do Ruska a nechcú o tejto téme špekulovať, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí včera večer stredoeurópskeho času.

Britský premiér Keir Starmer a šéf britskej diplomacie David Lammy sa stretnú vo Washingtone s americkým prezidentom Joeom Bidenom
Na snímke britský premiér Keir Starmer (uprostred) a britský minister zahraničných vecí David Lammy (vpravo) sedia v rezidencii britského veľvyslanectva vo Washingtone

O raketách sa rokovalo ale nerozhodlo

Na stretnutí Bidena a Keira Starmera sa nakoniec nerozhodlo o úderoch raketami dlhého doletu na Rusko.

Podľa denníka The Telegraph britský premiér pri odchode z Bieleho domu povedal, že „stretnutie sa netýkalo konkrétneho rozhodnutia o Storm Shadow“.

„Mali sme dlhú a produktívnu diskusiu o celom rade otázok vrátane Ukrajiny, ako sa dalo očakávať, Blízkeho východu a Indopacifiku, hovorili sme strategicky o taktických riešeniach,“ povedal Starmer.

Biden zároveň uviedol, že o tejto téme diskutovali lídri a ich tímy. Americký prezident tiež odmietol Putinove vyhlásenia, že zrušenie obmedzení na Ukrajine by sa rovnalo vstupu NATO do vojny s Ruskom. Povedal, že s týmto tvrdením nesúhlasí, píše The Telegraph.

Publikácia s odvolaním sa na zdroje zároveň píše, že „rozmiestnenie rakiet musí byť súčasťou širšieho plánu, ktorý sa pokúsi ukončiť plnohodnotnú vojnu“.

 

.

Zintenzívnenie úderov na Ukrajinu a prvé jadrové testy Ruska od sovietskej éry

Experti pre agentúru Reuters uviedli, aké dôsledky by mohlo mať povolenie Západu na údery dlhého dosahu proti Rusku.

Podľa Gerharda Mangotta, odborníka na bezpečnosť z univerzity v rakúskom Innsbrucku, ak sa zrušia obmedzenia týkajúce sa rakiet, „Kyjev ponesie hlavnú ťarchu vojenskej odpovede Moskvy“.

Ďalší expert Ulrich Kühn z Inštitútu pre výskum mieru a bezpečnostnú politiku v Hamburgu sa domnieva, že odpoveďou Ruska by mohlo byť zintenzívnenie útokov na civilnú infraštruktúru Ukrajiny.

Mangott medzitým poukazuje na to, že Rusko v každom prípade odpovie, ak sa prijme „ďalekoúderné“ rozhodnutie.

„Umožniť Ukrajine používať západné zbrane so západnými satelitnými snímkami, západnými vojenskými poradcami je niečo, čo veľmi úzko zasahuje do životne dôležitých ruských záujmov. Preto si myslím, že tí, ktorí hovoria: ‘Nuž, nič sa nestane, jednoducho to urobme’, sa mýlia,“ dodal rakúsky expert.

.

Zároveň neočakáva, že Rusko zaútočí na územie NATO. Nevylučuje však, že Moskva by mohla usporiadať veľkú demonštráciu svojho jadrového potenciálu.

„Rusi by mohli uskutočniť jadrový test. Urobili všetky potrebné prípravy. Mohli by odpáliť taktickú jadrovú zbraň niekde na východe krajiny, len aby demonštrovali, že to myslia vážne, keď hovoria, že nakoniec siahneme po jadrových zbraniach,“ povedal expert.

Jeho kolega Kühn pripomína, že Rusko nevykonalo jadrovú skúšku od roku 1990, „a jadrový výbuch by znamenal začiatok nebezpečnejšej éry“.

Treba poznamenať, že výzvy na vykonanie jadrových skúšok v Rusku už zazneli. Včera na to vyzval poslanec Štátnej dumy Andrej Kolesnik.

„Nemali by sme poľaviť. Musíme niekde uskutočniť jadrový výbuch, na nejakom testovacom polygóne. Teraz máme zákaz jadrových skúšok, ale možno by sa ľudia mali pozrieť, k čomu to všetko vlastne vedie, stojí za to si to vypočuť. Ak sa moratórium zruší, možno sa nad tým ľudstvo zamyslí,“ povedal Kolesnik ruským médiám.

.

 

Riabkov avizuje zmenu charakteru vyjadrovania ruských postojov

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov uviedol, že Západ sa už rozhodol udrieť hlboko do Ruska.

„USA a Británia ženú situáciu okolo Ukrajiny do štádia zle kontrolovanej eskalácie,“ povedal námestník ministra.

Zároveň uviedol, že Západ ignoruje „verbálne signály“ Ruska v tejto otázke, preto Moskva mieni „zmeniť charakter signalizácie“.

Riabkov v tejto súvislosti vyzval spojencov Ukrajiny, aby „zvážili závažnosť dôsledkov svojho nezodpovedného konania“.

 

Prečítajte si tiež:

.

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ


Pošlite nám tip
.
.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.




NAŽIVO

18:38

Futbalisti Valencie si pripísali druhé víťazstvo v prebiehajúcom ročníku španielskej La Ligy. V sobotnom stretnutí 14. kola zdolali hráčov Betisu Sevilla 4:2. Dvoma zásahmi sa na tom podpísal útočník Hugo Duro, ktorý si dal v prvom polčase vlastný gól.

17:36

Americký minister obrany Lloyd Austin telefonoval v sobotu s izraelským ministrom obrany Jisraelom Kacom, pričom zdôraznil odhodlanie USA dosiahnuť diplomatické riešenie situácie v Libanone. Izrael zároveň vyzval, aby zlepšil “hrozné” podmienky v Pásme Gazy. Uviedol to hovorca amerického ministerstva obrany, píše TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

17:35

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v sobotu zúčastnil na spomienkovom akte pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Štrasburgu spod nacistickej okupácie. Nemecko zastupovala predsedníčka Spolkovej rady, hornej komory parlamentu, Anke Rehlingerová, informovali agentúry DPA a AFP.

Macron následne navštívil miesto, kde sa nachádzal jediný koncentračný tábor vo Francúzsku Natzweiler-Struthof.

17:34

Európska únia stiahne svojho veľvyslanca z Nigeru. Oznámila to v sobotu Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). K takémuto kroku pristupuje Únia po tom, ako nigerská vládnuca junta spochybnila jej prerozdeľovanie humanitárnej pomoci určenej pre obete záplav, uvádza TASR podľa agentúry Reuters.

Nigerská junta je pro moci júla 2023, keď prevratom zvrhla dovtedajšieho prezidenta Mohameda Bazouma.

17:33

Londýnska Metropolitná polícia zneškodnila “podozrivý balík”, ktorý sa našiel pri železničnej stanici Euston v centre Londýna, informuje TASR podľa agentúry Reuters. Zmienenú stanicu pre nález nakrátko evakuovali.

“Špecialisti vykonali kontrolovanú explóziu a policajné kordóny následne boli zrušené,” informovala metropolitná polícia v príspevku na sociálnej sieti X.

15:53

Do podpalubia potápajúcej sa lode na nábreží Dunaja už voda nepriteká. Hasiči svoj zásah ukončili krátko po 14.00 h. Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) o tom informoval na sociálnej sieti. Na mieste podľa neho zostal dopravný inšpektorát, Štátna plavebná správa a členovia dobrovoľného hasičského zboru obce Ružinov a Staré Mesto.

15:36

Americký ropný koncern ExxonMobil by sa mohol spojiť s konzorciom zloženým z talianskej spoločnosti Eni a francúzskej Total, aby spoločne rozvíjali ložiská plynu, ktoré objavili blízko seba pri južnom pobreží Cypru. Uviedol to cyperský minister energetiky Giorgos Papanastasiou. TASR o tom informuje na základe správy AP.

15:07

Kurz ruského rubľa oproti doláru klesol v závere tohto týždňa na viac než 2,5-ročné minimum. Ruská mena tak reagovala na rozhodnutie USA uvaliť sankcie na viacero ruských bánk vrátane banky Gazprombank, ktorá je kľúčová pri platbách za dodávky ruského plynu do Európy. Informovala o tom agentúra Reuters.

Kurz rubľa dosiahol pred ukončením obchodovania oproti doláru 103,02 RUB/USD, čo predstavuje pokles o 1,7 %. Počas obchodovania však klesol až na 103,7455 RUB/USD, čo znamenalo najnižší kurz ruskej meny v porovnaní s dolárom od 23. marca 2022.

15:05

Švajčiarska vláda v piatok oznámila, že zakázala dodávky vojenského materiálu istej poľskej firme po odhalení, že približne 645.000 nábojov švajčiarskej výroby skončilo na Ukrajine, čo je v rozpore so švajčiarskymi zákonmi. TASR o tom píše podľa agentúr AP a PAP.

Švajčiarsky výrobca a poľská spoločnosť podpísali dohodu o ďalšom predaji, v súlade s ktorou však bola poľská spoločnosť oprávnená muníciu ďalej predávať len na území Poľska.

15:05

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu ocenil “odvážne rozhodnutie” Medzinárodného trestného súdu (ICC) o vydaní zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho bývalého ministra obrany Joava Galanta. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Erdogan je silným kritikom Izraela od začiatku jeho vojenskej ofenzívy v Pásme Gazy.

Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.

NAJNOVŠIE










NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

.

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Strechy domov sú pokryté snehom a dym stúpa z komínov v Kronbergu pri Frankfurte nad Mohanom v Nemecku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

.

Video

.

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Viktor Pondělík

Erik Majercak

Marek Brna

Milan Šupa

Ivan Štubňa

.
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali