Je to ohlušujúce ticho, keďže sa šíria fámy o zmiznutí vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl. Je príznačné, že samotný prezident Vladimir Zelenskyj sa z Kyjeva vytráca na turné po svetových metropolách – Helsinkách, Haagu, Ríme, Vatikáne, Berlíne, Paríži, Londýne a Džidde a Hirošime. Zdá sa, že v štáte Dánsko je niečo zhnité.

V čase, keď sa skončil samit G7, šéf Vagnerovej PMC Jevgenij Prigožin v sobotu oznámil, že ruská operácia na dobytie strategického komunikačného uzla Bachmut v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny, ktorá trvala 224 dní, sa úspešne skončila, pričom prekonala odpor viac ako 80 000 ukrajinských vojakov.

Je to bolestný moment pre Zelenského, ktorý sa vlani v decembri pred americkými zákonodarcami v Kapitole chválil, že “podobne ako bitka pri Saratoge (v roku 1777 počas americkej revolučnej vojny), aj boj o Bachmut zmení trajektóriu našej vojny za nezávislosť a slobodu”.

Medzitým, na odpútanie pozornosti, sa teraz hovorí o nenápadnej zmene politiky USA v súvislosti s dodávkami stíhačiek F-16 na Ukrajinu v neurčitej budúcnosti. V skutočnosti však nikto nedokáže povedať, ako bude vyzerať ukrajinský zadubený štát, keď stíhačky dorazia.  Nie je prekvapením, že Bidenova administratíva sa stále zdá byť rozpoltená. F-16 je horúcim vývozným artiklom; čo sa stane, ak ho Rusi svojimi hi-tech zbraňami zostrelia z oblohy a jeho slávu zmažú ?

Rusi zrejme dospeli k záveru, že nič iné ako úplné víťazstvo nedokáže Američanom a Britom vysvetliť, že Moskva to myslí vážne, pokiaľ ide o tri ciele, ktoré stoja za špeciálnymi vojenskými operáciami a o ktorých nemožno vyjednávať: bezpečnosť a ochrana etnickej ruskej komunity a jej právo na pokojný a dôstojný život na nových územiach; demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny; neutrálna, suverénna a nezávislá Ukrajina oslobodená z pazúrov USA, ktorá už nebude nepriateľským susedom.

Je isté, že bezprecedentná miera nepriateľstva USA voči Rusku len posilnila odhodlanie Moskvy. Ak bude anglosaská aliancia naďalej stúpať po rebríčku eskalácie, ruská kampaň môže rozšíriť operáciu na celý región na východ od Dnepra. Rusi sú v tejto vojne dlhodobo a loptička je na americkom ihrisku.

Na myseľ mi prichádza prejav prezidenta Vladimira Putina z júla minulého roka, keď vystúpil v Dume. Povedal: “Dnes počúvame, že nás chcú poraziť na bojisku. No, čo môžem povedať? Nech sa o to pokúsia. Už sme veľa počuli o tom, že Západ s nami chce bojovať ‘do posledného Ukrajinca’. Je to tragédia pre ukrajinský ľud, ale zdá sa, že to k tomu smeruje. Každý by však mal vedieť, že v podstate sme ešte nič vážne nezačali.”

Nuž, ruská operácia sa napokon začala “naostro”. Myšlienka, ktorá stojí za týmto odkladom, je jednoznačná. Putin vo svojom prejave zdôraznil, že Západ by mal vedieť, že čím dlhšie bude ruská špeciálna vojenská operácia pokračovať, “tým ťažšie sa im bude s nami rokovať”.

Preto je veľkou otázkou ukrajinská protiofenzíva. Ruské sily majú z vojenského hľadiska drvivú prevahu vo všetkých smeroch. Aj keby sa tvrdému jadru ukrajinských síl, ktoré boli vycvičené na Západe, v počte asi 30 – 35 000 vojakov, podarilo dosiahnuť nejaký “prielom” na 950 km dlhej frontovej línii, čo sa stane potom?

Nemýľte sa, bude nasledovať masívny ruský protiútok a ukrajinskí vojaci sa môžu ocitnúť len v ohnivej pasci a utrpieť obrovské straty v počte desiatok tisíc. Čo by dosiahla anglosaská os?

Okrem toho sa ukrajinská armáda tak dôkladne vyčerpá, že ruským silám nebude nič brániť v postupe smerom na Charkov a Odesu. V tom spočíva paradox. Od tohto momentu totiž Rusi nebudú mať s kým hovoriť.

Ak sa dá usudzovať podľa amerického správania v minulosti – či už vo Vietname, Afganistane alebo Iraku a Sýrii – Washington neurobí nič. Známy americký strategický mysliteľ plukovník (vo výslužbe) David MacGreggor by to nevyjadril lepšie, keď začiatkom tohto týždňa povedal:

“Môžem vám povedať, že Washington neurobí nič. A vždy som varoval… my (Spojené štáty) nie sme kontinentálna mocnosť, nie sme pozemná mocnosť nikde inde ako na našej vlastnej pologuli. Sme predovšetkým leteckou a námornou mocnosťou, podobne ako Veľká Británia. A čo to znamená? Keď sa nám nedarí, odplávame, odletíme, vrátime sa domov… To robíme vždy. Nakoniec jednoducho odídeme. A myslím, že to je teraz na programe dňa.”

Kamenné mlčanie vyhlásenia G7 o ukrajinskej protiofenzíve je pochopiteľné. Vyhlásenie G7 treba konfrontovať so správou, ktorá sa objavila v Politico v predvečer samitu v Hirošime a ktorá s odvolaním sa na vysokých predstaviteľov USA rozpracovala odvážny plán transformácie ukrajinskej vojny na “zmrazený konflikt” na spôsob Kórejského polostrova alebo Kašmíru.

Predstaviteľ Pentagónu pre denník uviedol, že nedávne balíky vojenskej pomoci Ukrajine odrážajú “posun Bidenovej administratívy k dlhodobejšej stratégii”. Predstavitelia USA už údajne rokujú s Kyjevom o charaktere ich budúcich vzťahov.

V zásade ide o to, že ak sa ukrajinská kandidatúra na členstvo v NATO zastaví, západné záruky by mohli siahať od dohody o vzájomnej obrane podľa článku 5 v štýle NATO až po dohody o dodávkach zbraní s Ukrajinou v štýle Izraela, takže “konflikt skončí niekde medzi aktívnou vojnou a chladnou stand-off situáciou”.

Vo vyhlásení G7 sa skutočne začala koncepcia “europeizácie” Ukrajiny reformami, trhovým hospodárstvom riadeným súkromným sektorom a západnými finančnými inštitúciami a posilnením odstrašujúcej schopnosti Kyjeva voči Rusku z vojenského hľadiska.

Je to celkom úžasné. Sotva sa rozplynul jeden chybný naratív – podporujúci vojenskú porážku Ruska na Ukrajine a zvrhnutie Putina -, vynára sa ďalší naratív, založený na zjednodušenej predstave, že Rusko sa jednoducho zvrtne a bude pasívne sledovať, ako USA integrujú Ukrajinu do západného aliančného systému, aby vytvorili otvorenú ranu hnisajúcu na západných hraniciach Ruska, ktorá bude odčerpávať zdroje na ďalšie desaťročia a komplikovať vzťahy so susedmi.

Reakcia ruského ministra zahraničných vecí Lavrova na summit G7 však potvrdzuje, že Moskva sa nechystá padnúť do pasce “zmrazeného konfliktu”. Lavrov povedal: “Mohli by ste sa pozrieť na tie rozhodnutia, ktoré sa prerokúvajú a prijímajú na samite G7 v Hirošime a ktoré sú zamerané na dvojité zadržiavanie Ruska a Čínskej ľudovej republiky?

“Cieľ bol oznámený nahlas a otvorene, a to je poraziť Rusko na bojisku a nezastaviť sa pri tom, neskôr ho zlikvidovať ako geopolitického súpera, takpovediac spolu s každou inou krajinou, ktorá si nárokuje na nezávislé miesto vo svete, budú potlačené ako protivníci.”

Lavrov tiež poukázal na to, že expertná komunita západných krajín otvorene diskutuje o príkaze vypracovať scenáre zamerané na rozpad Ruska a “netají sa tým, že existencia Ruska ako nezávislého centra je nezlučiteľná s cieľom globálnej dominancie Západu”. Minister povedal: “Musíme dať pevnú a dôslednú odpoveď na vojnu, ktorá nám bola vyhlásená.”

Nie je to však tak, že by Američania neboli schopní vidieť vojnu očami Ruska. Tu si prečítajte list, v ktorom skupina bývalých významných amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov združených v Eisenhower Media Network prosí o trochu zdravého rozumu vo Washingtone. Mimochodom, zaplatili za jeho uverejnenie v New York Times, ale ostatné médiá establišmentu sa ho rozhodli ignorovať.