Pred piatkovým stretnutím prezidenta Joea Bidena so šéfkou Európskej únie Ursulou von der Leyenovou vo Washingtone americkí predstavitelia ponúkali Európe naliehavé varovania pred Pekingom a prísľuby na urovnanie obchodných sporov.

Pokiaľ ide o varovanie, americká vláda sa s Európou podelila o spravodajské informácie, ktoré naznačujú, že Čína zvažuje vyzbrojovanie Ruska, na čo Európa reagovala opatrne a tvrdo. Niektorí európski lídri – ako napríklad nemecký kancelár Olaf Scholz – vydali Číne prísne varovanie, aby tak nerobila, zatiaľ čo iní – vrátane von der Leyenovej – boli opatrnejší.

Pokiaľ ide o prísľuby, americkí predstavitelia ubezpečujú Európanov, že ich spoločnosti získajú prístup k niektorým daňovým úľavám a dotáciám z prelomového amerického zákona o klíme, ktorý bol prijatý minulý rok.

Reakcia Európy je však prinajlepšom nejednoznačná, keďže mnohé krajiny váhajú, či sa stiahnuť zo ziskového čínskeho trhu – v neposlednom rade Nemecko, ktoré má silné obchodné väzby.

Vzájomný boj odhalil pretrvávajúce rozpory medzi Spojenými štátmi a európskymi krajinami v otázke, ako riešiť rastúcu hospodársku silu a vojenskú moc Číny.

“Európania už zažili hlbokú hospodársku traumu kvôli odrezaniu Ruska. Nedokážu si predstaviť, že by odrezali Čínu,” povedala Heather Conleyová, bývalá úradníčka ministerstva zahraničných vecí, ktorá v administratíve Georgea W. Busha dohliadala na európske a euroázijské záležitosti.

Ale keďže tlak USA na Európu sa stupňuje a spravodajské informácie o Číne sú čoraz znepokojujúcejšie, existujú náznaky, že americká kampaň by mohla priniesť ovocie. Nemecko uviedlo, že skúma, či by malo naďalej používať zariadenia čínskych spoločností Huawei a ZTE; Holandsko v stredu vyhlásilo, že zablokuje predaj moderných tlačiarní čipov do Číny.

Conley tvrdil, že získať viac z Európy si vyžaduje prehodnotenie priorít americkej politiky.

“Tu musia Spojené štáty vytvoriť alternatívu, v rámci ktorej budeme pracovať na posilnení Európy a našich spojencov v Ázii,” povedal Conley, ktorý je teraz prezidentom German Marshall Fund of the United States. Podľa nej to znamená navrhnúť legislatívu v oblasti technológií, kritických nerastných surovín a dodávateľských reťazcov, ktorá bude mať na zreteli potreby spojencov – čo nedávna americká legislatíva s dôrazom na americký priemysel nerobila.

Európski predstavitelia dúfajú, že sa im podarí dosiahnuť pokrok pri zabezpečovaní dohody o prístupe EÚ k programu dotácií na výrobu v Amerike, ktorý bol vytvorený zákonom o znižovaní inflácie. Obe strany teraz dohadujú osobitnú výnimku, ktorá by umožnila spoločnostiam EÚ rovnaký prístup k stimulom, aké USA ponúkajú partnerom vo voľnom obchode, ako sú Kanada a Mexiko. Konečná dohoda sa však tento týždeň neočakáva, pričom akékoľvek zmeny si možno vyžiadajú prezidentský dekrét vzhľadom na to, že vo Washingtone nie je ochota opätovne otvoriť IRA.

EÚ výmenou za to propaguje myšlienku “klubu” kritických surovín – skupiny podobne zmýšľajúcich krajín, ktoré by sa spojili, aby bojovali proti dominancii Číny v tejto oblasti.

Najmä v Európe je nedostatok nerastných surovín, ako je lítium a kobalt, ktoré sú dôležitými materiálmi, z ktorých sa vyrábajú všetky druhy batérií od automobilových až po solárne panely. Von der Leyenová sa na túto myšlienku výrazne zamerala počas utorkovej návštevy Kanady, pričom naznačila, že Kanada by mohla Európe ponúknuť veľmi potrebné zdroje. “Čína produkuje 98 percent európskych zásob vzácnych zemín,” povedala. “Európa sa musí zbaviť tejto závislosti.”

Predstaviteľ EÚ zdôraznil, že ide o spoločný cieľ. “Obe strany chcú ekologický prechod. Obe strany chcú držať pod kontrolou netrhové ekonomiky,” povedal úradník.

Obchodná zástupkyňa USA Katherine Taiová v rozhovore uviedla, že tento cieľ “je pre nás rovnako dôležitý ako pre EÚ alebo ktoréhokoľvek iného nášho partnera”.

Americkí predstavitelia popreli, že Biden spája priateľskejšiu obchodnú politiku USA s očakávaniami európskych opatrení voči Číne.

“EÚ prijíma svoje vlastné rozhodnutia,” uviedol hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť. “Medzi USA a Európou existuje bezprecedentná zhoda v otázke obáv, ktoré vyvoláva Čínska ľudová republika, a my s nimi naďalej koordinujeme svoje kroky v tejto oblasti.”

Vysokopostavený úradník z ministerstva zahraničných vecí zdôraznil, že získanie Európanov pre tvrdší prístup k Číne bolo v centre pozornosti Bidenovej administratívy od jej začiatku a že administratíva verí, že Európania sú teraz oveľa bližšie k názoru USA ako predtým.

“Nie je to niečo, do čoho sme sa zobudili pred dvoma týždňami,” povedal úradník. “Európania sú s nami. Pracujeme na tom spoločne.”

Ďalší americký predstaviteľ povedal, že administratíva sa na to “nepozerá ako na transakciu. Vy beriete Čínu vážne a my vám dáme X.”

“Namiesto toho sa v istom zmysle spoliehame na náš prístup k vojne na Ukrajine: Vymieňame si informácie, vedieme stabilný dialóg tam a späť a varujeme pred prílišnou závislosťou alebo závislosťou od akejkoľvek krajiny, či už ide o Rusko alebo Čínu,” povedal úradník.

Akékoľvek kroky, ktoré Európa urobí, by ešte stále mohli byť ďaleko od toho, čo chce Bidenova administratíva, pokiaľ ide o hospodársku izoláciu Číny.

“Vsádzajú na to, že Európa skutočne zintenzívni svoju činnosť a materiálne prispeje ku konfrontácii s Čínou. Vedúci predstavitelia najväčších európskych ekonomík však otvorene hovoria, že nemajú záujem o oddelenie a následne o sankcie voči Číne v prípade konfliktu,” povedal Elbridge Colby, bývalý úradník ministerstva obrany, ktorý obhajoval jastrabejšiu politiku USA voči Číne. “Takže ak si Bidenova administratíva myslí, že ich politika voči Európe funguje vo svetle výzvy Číny, je tu obrovský rozpor.”

Von der Leyenová ešte v januári na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedala, že EÚ chce “znížiť riziko”, ale nie “odpojiť sa” od Číny. Existujú však náznaky, že politika EÚ voči Číne sa pritvrdzuje. Predstavitelia EÚ v posledných týždňoch signalizovali, že blok je pripravený uvaliť na Čínu sankcie, ak Peking prekročí ich červenú líniu a poskytne zbrane Rusku.

Americkí diplomati od Londýna cez Viedeň až po Berlín poskytli svojim európskym kolegom spravodajské informácie týkajúce sa Číny, aby ich presvedčili, že Peking zvažuje vyslanie zbraní, a aby zaujali voči tejto krajine tvrdší hospodársky a politický postoj.

Nové spravodajské informácie, s ktorými boli americkí predstavitelia oboznámení v poslednom mesiaci, naznačujú, že Čína zvažuje zasielanie bezpilotných lietadiel, munície a iných ručných zbraní do Moskvy v snahe pomôcť jej úsiliu na Ukrajine.

Je možné, že americkí predstavitelia zdieľajú rôzne úrovne spravodajských informácií s rôznymi krajinami alebo inštitúciami. Napríklad krajina ako Veľká Británia, ktorá je členom spravodajskej aliancie Five Eyes, má pravdepodobne väčší prístup ako iné krajiny, ktoré nie sú v tomto klube.

Jeden z európskych diplomatov odpovedal “áno”, keď sa ho POLITICO opýtal, či USA ponúkajú dôkazy na podporu svojich tvrdení, že Čína uvažuje o zasielaní zbraní do Ruska. Americký diplomat povedal, že reakcie európskych predstaviteľov boli “znepokojujúce”, pretože berú americké spravodajské služby vážne – najmä po tom, čo USA správne varovali pred blížiacou sa plnohodnotnou inváziou Ruska na Ukrajinu.

Von der Leyenová v nedeľu podnietila zmätok vyhlásením, že Spojené štáty zatiaľ neponúkli “žiadne dôkazy” o podozrivých úvahách Číny.

Hovorca von der Leyenovej však v utorok zdôraznil, že hovorila o orgáne, ktorý vedie – Európskej komisii. To nevylučuje zdieľanie spravodajských informácií USA s jednotlivými európskymi členskými štátmi.

Na tej istej nedeľnej tlačovej konferencii s von der Leyenovou nemecký minister Scholz vyhlásil, že Čína ponúkla záruky, že nebude posielať zbrane do Ruska.

Podľa vysokopostaveného amerického predstaviteľa oboznámeného s touto záležitosťou americkí predstavitelia v diplomatických rozhovoroch so svojimi európskymi partnermi upozornili na možnosť ďalších budúcich sankcií voči čínskym subjektom, o ktorých sa už predpokladá, že porušujú existujúce sankcie USA týkajúce sa Ruska.

Ak sa Čína rozhodne poskytnúť smrtiace zbrane Rusku – hlavnému geopolitickému nepriateľovi Európy na kontinente – je pravdepodobné, že EÚ bude reagovať rázne, uviedol Max Bergmann, bývalý úradník ministerstva zahraničných vecí, ktorý teraz pôsobí v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie.

“Európanom v skutočnosti nejde o Čínu. Ide o Rusko,” povedal Bergmann. “Nemyslím si, že by Spojené štáty museli robiť veľa práce, aby presvedčili Európu, aby reagovala.