USA by mali zvážiť, či nemôžu ťažiť z oživenia Číny

V pondelkovom článku denníka Wall Street Journal sa uvádza, že zrýchľujúca sa Čína je síce dobrou správou pre krehký globálny rast, ale priame účinky jej oživenia na svet budú v porovnaní s minulosťou pravdepodobne menej výrazné, a to pod pomerne senzačným titulkom: “Nepočítajte s tým, že Čína zachráni svetové hospodárstvo.”

15. 02. 2023 | Komentáre | 4 min. čítania | 1 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 15. februára 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:Twitter)

▶ ❚❚ ↻

Je pravda, že po optimalizácii reakcie proti COVID-19 sa v Číne objavili známky hospodárskeho oživenia, ktoré naberá na obrátkach a prináša vzácny pocit útechy pre svetovú ekonomiku sužovanú okrem iného pandémiou, vysokou infláciou a geopolitickým konfliktom.

Spájanie Číny so záchranou svetového hospodárstva je však v skutočnosti pseudopropozícia. Žiadne západné médiá nikdy nehovorili o tom, že USA zachraňujú svetovú ekonomiku, pretože dobre vedia, že ide o falošnú tézu. Preto je zjavne zlomyseľné zo strany Západu vymýšľať takúto pseudopropozíciu v súvislosti s oživením čínskeho hospodárstva, ktorá akoby znevažovala význam čínskeho hospodárstva pre svet.

Hoci je Čína druhou najväčšou ekonomikou sveta, stále je rozvojovou krajinou. Skutočnosť, že Čína v priebehu rokov významne prispela k svetovému hospodárstvu a obchodu, nie je v rozpore so statusom Číny ako rozvojovej krajiny. Práve vďaka vlastnému rozvoju mohla Čína prispieť svetu tým, že sa podelila o dividendy spoločného rozvoja. Podľa Svetovej banky v období rokov 2013 – 21 predstavoval príspevok Číny k celosvetovému hospodárskemu rastu v priemere 38,6 %, čo je viac ako príspevok krajín skupiny siedmich štátov dohromady.

Napriek tomu rozvoj Číny v posledných rokoch čelí hegemonistickému obmedzovaniu zo strany USA na rôznych frontoch. Napríklad v snahe obmedziť technologický rozvoj Číny USA nielenže vydali zákazy kontroly vývozu, ktoré odrezali Čínu od niektorých polovodičových čipov a technológií, ale tiež prinútili Holandsko a Japonsko, aby sa pripojili k USA a obmedzili vývoz moderných zariadení na výrobu čipov do Číny. USA tiež využili problémy súvisiace so Sin-ťiangom ako zámienku na uvalenie sankcií na čínske fotovoltaické spoločnosti, čím narušili globálne priemyselné reťazce solárnej energie. Takéto obmedzenia vážne ovplyvnili schopnosť Číny viac prispieť svetu prostredníctvom vlastného rozvoja.

Okrem toho sa zdá, že americkými médiami vykonštruovaný nereálny návrh je aj pokusom preniesť zodpovednosť za svoje menové chyby, ktoré spôsobili celosvetový hospodársky pokles a riziko recesie.

Neobmedzené tlačenie peňazí Federálnym rezervným systémom a agresívne zvyšovanie sadzieb sa stalo nočnou morou mnohých krajín sveta, najmä tých rozvíjajúcich sa. Silná inflácia, hospodárska recesia a ďalšie problémy už sužujú mnohé krajiny. Namiesto diskusie o tom, kto môže zachrániť svet, je možno vhodnejším návrhom, kto by mal byť zodpovedný za globálny hospodársky chaos.

V správe denníka Wall Street Journal sa tiež uvádza, že “ekonomika USA pravdepodobne vôbec nepocíti veľký prínos … Rast USA by mohol byť dokonca stlačený, ak by opätovné otvorenie Číny zvýšilo dopyt po energii a zvýšilo globálne ceny energií, čo by zvýšilo inflačné tlaky.”

Táto rétorika kontrastuje s nedávnymi očakávaniami krajín a nadnárodných spoločností smerom k získaniu rastového impulzu z oživenia čínskeho hospodárstva. V čase, keď zvyšok sveta považuje oživenie Číny za dobrú správu, je smiešne, že niektorí v USA si mysleli, že USA z neho nebudú mať veľký prospech.

Veď medzi týmito dvoma najväčšími ekonomikami sveta je stále vysoký objem obchodovania, ktorý práve v roku 2022 prekonal rekord. A jediným vysvetlením je, že jej politika zadržiavania Číny, ako napríklad tlak na “oddelenie”, zabránila tomu, aby hospodárstvo USA profitovalo a hľadalo úľavu z čínskeho oživenia. Takže namiesto toho, aby americké médiá ohovárali Čínu za jej oživenie, možno by bolo lepšie nájsť dôvody na strane USA.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Izraelské ministerstvo financií uviedlo, že Izrael vynaložil na vojnu v Gaze a Libanone v minulom roku v prepočte vyše 28 miliárd eur.