USA a Izrael robia v Libanone veľkú chybu

Bejrút 21. októbra 2024 (HSP/Foto:Chat GPT)

S rozširovaním blízkovýchodného konfliktu je návrat do reality spred vojny v Gaze nemožný

Od tragického útoku palestínskych skupín na Izrael 7. októbra uplynul už viac ako rok. Počas tohto obdobia sa konflikt výrazne rozšíril a zasiahol nielen Izrael a Gazu, ale aj susedné krajiny, najmä Irán. Pozemné operácie, údery na civilnú infraštruktúru a dlhodobé vojenské akcie vrátane priamych výmen medzi Iránom a Izraelom zhoršili humanitárnu situáciu v regióne.

Medzinárodné spoločenstvo sa opakovane pokúsilo o sprostredkovanie konfliktu, ale úsilie o mierový dialóg zatiaľ neprinieslo zmysluplné výsledky. Konflikt tiež zvýšil politické napätie, do ktorého sa zapojili ďalšie susedné štáty a vzniklo riziko širšej medzinárodnej krízy. Situácia sa naďalej vyhrocuje a hrozí, že konflikt sa rozrastie do nekontrolovateľných rozmerov s potenciálom prerásť jadrovej konfrontácie. Pozrime sa, ako vidia politický a ekonomický aspek tohto konfliktu dvaja renomovaní analytici.

Robert Inlakesh je politický analytik, novinár a dokumentarista pôsobiaci v Londýne ktorý žil  na  palestínskych územiach. Vo svojej analýze pre Al-Quds News  uvádza, že Izraelský útok na Libanon podporovaný Spojenými štátmi, ktorý sa začal tým, čo dokonca aj bývalý riaditeľ CIA Leon Panetta nazval aktom „terorizmu“, síce zasadil Hizballáhu úder, ale zdá sa, že chvíľkové ochromenie bolo prekonané a teraz Izraelčanov čaká stret s realitou.

Izrael 17. a 18. septembra uskutočnil bezprecedentný útok nerozlišujúci medzi vojenskými a civilnými cieľmi, keď odpálil bezdrôtové komunikačné zariadenia dodané aj členom libanonského Hizballáhu, pričom zároveň zabil desiatky civilistov a tisíce zranil. Odpálenie zariadení, ktoré vo svete označujú za teroristický čin a porušenie medzinárodného práva, bolo psychologickým úderom pre libanonský ľud a výzvou pre velenie Hizballáhu.

Nasledovala séria extrémnych atentátov, pri ktorých zahynula veľká časť prvej línie politických a vojenských vodcov Hizballáhu. Vyvrcholením bol atentát na generálneho tajomníka skupiny Hassana Nasrallaha 27. septembra, pri ktorom bolo použitých približne 75 ton výbušnín, ktoré rozprášili celý civilný blok v južnom Bejrúte. Táto séria útokov mala za následok dekapitáciu vysokého vedenia Hizballáhu a napriek nevyberavému charakteru použitej taktiky americké médiá chválili vynaliezavosť útoku prostredníctvom nástražných výbušných systémov a prezident USA Joe Biden sa pochvalne vyjadril o atentátoch v libanonskom hlavnom meste.

Je zaujímavé, že ak sa pozrieme späť na atentát na vodcu Hamasu, šejka Ahmeda Jásina, v roku 2004, americký prezident George W. Bush ho v skutočnosti odsúdil práve kvôli nerozlišujúcej povahe úderov, ktoré mali za následok smrť ďalších deviatich civilistov. Naproti tomu, že pri atentáte na vodcu Hizballáhu zahynulo podľa odhadov samotného Izraela približne 300 ľudí, súčasný demokratický establišment Washingtonu ho ocenil.

Hoci izraelské médiá sa po útokoch na pagery a atentátoch škodoradostne vyjadrovali o „poníženom“ a „oslabenom“ Hizballáhu, pričom USA okrem toho tvrdili, že skupina sa „vrátila o 20 rokov späť“, sa situácia začala meniť. Po takmer druhom mesiaci izraelsko-libanonskej vojny, Hizballáh začína diktovať tempo prebiehajúceho stretu.

Hizballáh sa pripravuje na dlhú opotrebovaciu vojnu

Hoci Izrael zasiahol Hizballáh významnými údermi, zdá sa, akoby Izrael príliš skoro oslavoval a predčasne odkryl príliš veľa svojich kariet. Navyše pokus o pozemný vpád izraelskej armády do južného Libanonu bol od začiatku poznačený neúspechmi a zatiaľ sa izraelskej armáde (IDF) nepodarilo získať žiadne významné územie.

Keď sa izraelskí a americkí predstavitelia škodoradostne tešili zo svojich taktických víťazstiev v Libanone, začali sa chytať do pasce vlastnej propagandy a veriť vlastnému preháňaniu. Potom 1. októbra Irán spustil dlho očakávané odvetné údery na izraelské vojenské základne s použitím približne 180 balistických rakiet, čím úplne zmenil hru.

Benjamin Netanjahu bol po vydaní príkazu na zavraždenie generálneho tajomníka Hizballáhu, hneď po vystúpení na Valnom zhromaždení OSN (VZ OSN), natoľko povzbudený, že zverejnil video, v ktorom prisľúbil pomoc iránskym disidentom pri zvrhnutí vlády v Teheráne. V rámci tohto prejavu predniesol tiež dve vízie pre západnú Áziu: „sen“ a ‚nočnú moru‘. Jeho snom bola  vízia uzavrieť dohodu o normalizácii vzťahov medzi Tel Avivom a Rijádom s cieľom uskutočniť obchodný koridor India – Blízky východ – Európa. Táto nová pozemná trasa bola dôvodom, prečo prezident USA Joe Biden trval na tom, aby sa saudskoizraelská dohoda stala hlavnou agendou regionálnej politiky. V septembri toho istého roku na samite G-20, ktorý sa konal v Naí Dillí, americký prezident vyhlásil obchodný koridor za „naozaj veľkú vec“.

Strategickou chybou v myslení izraelského vojenského úsilia, ktoré je v skutočnosti vedené z Washingtonu, je ich presvedčenie, že sa môžu vrátiť do sveta spred 7. októbra prostredníctvom šialenej demonštrácie sily. Je to ich presvedčenie, že môžu v podstate zastrašiť celý región, aby sa podriadil, tým, že dajú lekciu Hizballáhu, Hamasu a dokonca aj Iránu. Zdá sa, že ambíciou Benjamina Netanjahua je aj dosiahnuť víťazstvo nad regionálnym islamským odporom, porovnateľné s triumfom Izraela nad sekulárnym arabským nacionalizmom počas vojny v júni 1967.

Izrael sa teraz vyrovnáva s dôsledkami vojny, ktorú inicioval proti Libanonu, keďže Hizballáh sa zrejme rýchlo spamätal, vymenil svoje vrcholové vedenie a pokračuje v sérii starostlivo naplánovaných úderov proti nemu zo dňa na deň. Izraelčania zároveň sľubujú, že zaútočia na Iránsku islamskú republiku, hoci takýto útok by pravdepodobne vyvolal bezvýchodiskovú situáciu.

Dokonca ani v rôznych vojnových hrách Izrael nedokázal preukázať schopnosť bojovať na viacerých frontoch a najväčšia štúdia o možných výsledkoch vojny s Hizballáhom, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 100 vysokých predstaviteľov a vojenských činiteľov, dospela k záveru, že najlepším výsledkom by bol rýchly pat.

Za súčasného stavu USA buď klamú, alebo sú ochotné staviť na to, že ich opozícia sa najskôr skloní, pričom riskujú strategickú porážku Izraela, ak sa všetky plány zvrtnú. Ešte nie sme v štádiu totálnej vojny, ale v najbližších týždňoch a mesiacoch k nej môžeme veľmi dobre dospieť. Odmietanie USA prijať porážku skôr, lipnutie na „sne“ o návrate do reality spred vojny v Gaze je príčinou chaosu, ktorý dnes vidíme, uzatvára Robert Inlakesh.

Ťaživé ekonomické dopady konfliktu

Ekonomický analytik Iqbal Guliyev sa v článku pre SOTT zamýšľa, či vojny na Blízkom východe vyústia do globálneho hospodárskeho kolapsu. Rozsiahly konflikt v regióne bohatom na ropu by podľa neho mohol spôsobiť prudký nárast cien energií, čo by spôsobilo reťazovú reakciu. Navyše pokles HDP na obyvateľa v Izraeli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je jasným dôkazom značných škôd, ktoré izraelskej ekonomike spôsobil dlhotrvajúci konflikt.

Hospodárske dôsledky tejto konfrontácie sa stali zjavnými nielen pre Izrael, ale aj pre svetový trh. Očakávania nárastu cien ropy v dôsledku regionálnej nestability naďalej rastú, čo ďalej zvyšuje inflačné tlaky na svetové hospodárstvo. V Izraeli sa výrazne spomalil rast HDP a investori sa obávajú zapojiť do nových projektov nielen v krajine, ale aj v celom regióne.

Prognózy izraelskej centrálnej banky týkajúce sa spomalenia hospodárskeho rastu sa ukázali ako presné. Hospodárska aktivita v krajine sa znížila, zahraničné investície sa zastavili a inflácia prudko vzrástla v dôsledku prudkého zvýšenia cien ropy.

Zatiaľ čo svet s napätím sleduje vývoj udalostí, analytici predpovedajú tri možné budúce scenáre. Najnebezpečnejší zahŕňa priamu konfrontáciu medzi Izraelom a Iránom, ktorá by mohla viesť k celosvetovej recesii a vytlačiť ceny ropy na 150 USD za barel. Pravdepodobnejšie scenáre však zahŕňajú konflikt, ktorý zostane obmedzený v pásme Gazy, Libanonu a Sýrie, čo by však rovnako viedlo k výraznému nárastu cien ropy a ďalšiemu zaťaženiu svetového hospodárstva.

Izraelské hospodárstvo čelí jednej z najťažších skúšok za posledné roky. Krajina zažíva najstrmšie spomalenie spomedzi najbohatších krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V súvislosti s týmito problémami izraelskú ekonomiku ďalej zasiahol celonárodný štrajk z 1. septembra, ktorý na krátky čas takmer zastavil hospodársku činnosť v dôsledku všeobecnej nespokojnosti s postupom vlády vo vojne.

Hoci sa hospodárske problémy Izraela nedajú porovnať s ničivými dôsledkami barbarského bombardovania v Gaze, dlhotrvajúca vojna naďalej poškodzuje financie krajiny, znižuje investície podnikov a narúša dôveru spotrebiteľov. Pred vojnou izraelské hospodárstvo rýchlo rástlo, najmä vďaka technologickému sektoru. V roku 2021 sa HDP na obyvateľa zvýšil o 6,8 % a v roku 2022 sa zvýšil o 4,8 %, čím výrazne predbehol väčšinu západných krajín.

Hospodárske ukazovatele Izraela za druhý štvrťrok 2024 sú alarmujúce. HDP za obdobie od apríla do júna medziročne vzrástol len o 1,2 %, čo v porovnaní s rovnakým štvrťrokom minulého roka predstavuje pokles o 1,4 %. Tento výsledok bol výrazne pod očakávaniami ekonómov.  Po úprave o rast počtu obyvateľov HDP na obyvateľa v druhom štvrťroku klesol o 0,4 %, čo signalizuje spomalenie hospodárskeho rastu, keďže prebiehajúca vojna naďalej výrazne ovplyvňuje vývoz a investície. Okrem toho sa v druhom štvrťroku produkcia podnikov znížila o 1,9 %, zatiaľ čo vývoz tovarov a služieb klesol o 8,3 %. Napriek týmto negatívnym ukazovateľom sa však súkromná spotreba – jeden z kľúčových faktorov hospodárskej aktivity – v druhom štvrťroku zvýšila o 12 % po výraznom náraste o 23,5 % v predchádzajúcom štvrťroku.

Vojna má vážny vplyv na hospodárstvo Izraela

Stavebníctvo sa v prvých dvoch mesiacoch konfliktu spomalilo takmer o tretinu, zatiaľ čo poľnohospodárska výroba sa vo viacerých regiónoch znížila o štvrtinu. Na začiatku vojny bolo mobilizovaných približne 360 000 záložníkov, hoci mnohí z nich sa odvtedy vrátili domov. Viac ako 120 000 Izraelčanov bolo nútených opustiť svoje domovy v pohraničných oblastiach a 140 000 palestínskych pracovníkov zo Západného brehu malo po októbrových útokoch zakázaný vstup do Izraela.

Na riešenie nedostatku pracovných síl izraelská vláda prijíma pracovníkov z Indie a Srí Lanky; značný počet voľných pracovných miest však zostáva neobsadený. Odhaduje sa, že až 60 000 izraelských spoločností môže v roku 2024 ukončiť činnosť z dôvodu nedostatku pracovníkov, narušenia dodávateľského reťazca a poklesu podnikateľskej dôvery, pričom mnohé spoločnosti odložia spustenie nových projektov. Hoci cestovný ruch nie je kľúčovým odvetvím izraelskej ekonomiky, tiež utrpel. Prílev turistov sa od začiatku vojny prudko znížil a každý desiaty hotel v krajine čelí hrozbe zatvorenia.

USA zostreľujú rakety nad Izraelom, ale nie nad Ukrajinou. Prečo? Odpoveď je jednoduchá

Medzitým sa zhoršili prognózy hospodárskeho rastu Izraela. V júli izraelská banka revidovala svoje očakávania a znížila prognózu rastu na 1,5 % na rok 2024 z predchádzajúcej prognózy 2,8 %. Vzhľadom na pokračujúce boje v Gaze a stupňujúci sa konflikt s Hizballáhom pozdĺž libanonskej hranice Bank of Israel odhadla, že celkové náklady na vojnu by mohli do roku 2025 dosiahnuť 67 mld USD. Dokonca aj s balíkom vojenskej pomoci USA vo výške 14,5 miliardy USD môže mať izraelská ekonomika problém vyrovnať sa s týmito výdavkami.

Zhoršenie fiškálnej situácie viedlo aj k zníženiu úverového ratingu Izraela. V auguste 2024 agentúra Fitch Ratings znížila rating krajiny z A+ na A, pričom sa odvolávala na rastúce výdavky na armádu, ktoré zvýšili rozpočtový deficit na 7,8 % HDP v roku 2024 zo 4,1 % v predchádzajúcom roku. To by mohlo ohroziť schopnosť Izraela udržať si súčasnú vojenskú stratégiu, ktorá si vyžaduje značné finančné zdroje na operácie v Gaze vrátane používania moderných zbraní a logistickej podpory.

Hospodárska činnosť v Gaze sa prakticky zastavila. Obchod sa zastavil a mnohí Palestínčania sú teraz odkázaní na humanitárnu pomoc. Medzitým boli prerušené dôležité komunikačné kanály a kľúčová infraštruktúra bola zničená v dôsledku pokračujúcich bojov a bombardovania.

Globálne dopady konfliktu

Dôsledky vojny sa rozšírili ďaleko za hranice Izraela a Palestíny. V apríli Medzinárodný menový fond (MMF) predpovedal pre región Blízkeho východu slabý hospodársky rast v roku 2024 – len 2,6 %. Ako hlavný dôvod sa uvádzala neistota vyplývajúca z konfliktu v Gaze, ako aj hrozba, že konflikt prerastie do širšej regionálnej krízy. Nie je to prvýkrát, čo násilie v Gaze malo globálny hospodársky dopad. Napríklad izraelské bombardovanie Gazy v roku 2008 viedlo k takmer 8 % nárastu cien ropy, čo vyvolalo obavy na svetových trhoch.

Konflikt na Blízkom východe, najmä medzi Izraelom a Iránom, by mohol mať vážne dôsledky na globálny trh s energiou. Jedným z najzraniteľnejších bodov tohto geopolitického napätia je iránska ropná infraštruktúra. V prípade izraelského útoku na iránske ropné zariadenia by ceny mohli prudko vzrásť nad 100 USD za barel. Irán v súčasnosti ťaží viac ako 3 milióny barelov ropy denne a približne polovicu tohto množstva vyváža, predovšetkým do Číny. Akékoľvek zníženie vývozu by preto spôsobilo nedostatok dodávok na svetovom trhu, čo by nevyhnutne zvýšilo ceny.

Štrajky na kľúčovej ropnej infraštruktúre, ako je hlavný vývozný terminál na ostrove Kharg, predstavujú pre trh významnú hrozbu. Tento terminál má strategický význam pre iránsky vývoz ropy a jeho vyradenie z prevádzky by mohlo drasticky znížiť objem dodávok, čo by zhoršilo globálny nedostatok a spôsobilo chaos na trhoch. Je potrebné poznamenať, že v situácii rastúceho globálneho napätia nemusia byť ostatné vyvážajúce krajiny schopné okamžite kompenzovať straty, čo ešte viac prehĺbi problémy s ponukou a dopytom po energetických zdrojoch.

Okrem toho možnosť, že Irán uzavrie Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne 20 % svetových dodávok ropy, by mohla mať katastrofálne dôsledky pre svetové hospodárstvo. Prieliv je kľúčovým dopravným koridorom pre ropu z krajín Perzského zálivu a jeho zablokovanie by viedlo k nedostatku nielen iránskej ropy, ale aj ropy zo Saudskej Arábie, Kuvajtu, Emirátov a ďalších kľúčových producentov.

Je dôležité vziať do úvahy, že vplyv útoku na izraelskú ropnú infraštruktúru by bol pravdepodobne obmedzený, keďže Izrael nie je významným hráčom na svetovom trhu s ropou. Politické a vojenské dôsledky by však mohli byť významné. Hrozba úplného konfliktu v regióne by prispela k dlhodobej nestabilite nielen v energetickom sektore, ale aj na svetových finančných trhoch.

Situáciu ďalej komplikujú politické záujmy ďalších globálnych hráčov. Spojené štáty, ktoré sa nachádzajú na prahu prezidentských volieb, sa budú snažiť stabilizovať svetové hospodárstvo a zabrániť prudkému nárastu cien ropy, keďže ich zvyšovanie by mohlo viesť k inflácii a tlaku na domáci trh. Americká administratíva sa preto môže snažiť zmierniť napätie v regióne, prípadne diplomatickou cestou a zvýšeným dohľadom nad situáciou.

Vplyv tohto konfliktu na trh s energiou bude priamo závisieť od toho, ako ďaleko budú Irán a Izrael ochotní zájsť vo svojich hrozbách. Ak by konfrontácia prerástla do skutočných úderov na kritickú energetickú infraštruktúru, svet by mohol čeliť výrazným turbulenciám na energetických trhoch, čo by mohlo mať dlhodobé dôsledky pre svetové hospodárstvo vrátane prudkého nárastu cien palív a narušenia dodávateľských reťazcov.

Konflikt na Blízkom východe, najmä medzi Izraelom a Iránom, predstavuje vážnu hrozbu nielen pre trh s ropou, ale aj pre sektor plynu. Na základe oficiálnych štatistík možno očakávať, že eskalácia situácie by mohla viesť k výrazným otrasom na energetických trhoch, keďže tento región zohráva kľúčovú úlohu v globálnom energetickom systéme.

Čo je známe o zhoršujúcich sa vzťahoch medzi Izraelom a Libanonom

Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Irán v roku 2022 vyťažil približne 256 miliárd kubických metrov zemného plynu, z čoho podstatná časť smeruje na domácu spotrebu. Irán však vyváža plyn aj do susedných krajín, ako sú Turecko, Irak a Arménsko. V prípade útokov na iránsku energetickú infraštruktúru alebo zablokovania Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčový nielen pre prepravu ropy, ale aj pre vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG), by sa globálny trh s plynom mohol stať mimoriadne nestabilným.

Pre svetové hospodárstvo môžu takéto otrasy vyvolať reťazovú reakciu. Výrazné zníženie dodávok a potenciálne prerušenie dodávok plynu by viedlo k nárastu cien tohto energetického zdroja, čo by malo vplyv na krajiny dovozu, najmä na Európu. Podľa Eurostatu v roku 2022 takmer 40 % zemného plynu dodávaného do Európy pochádzalo z Ruska. Po sankciách uvalených v dôsledku ukrajinskej krízy však mnohé krajiny začali hľadať alternatívy vrátane dodávok z Perzského zálivu a USA. Ak by sa dodávky plynu z Iránu zastavili, prehĺbilo by to nedostatok plynu na európskom trhu, čo by mohlo viesť k novej vlne energetickej krízy počas zimných mesiacov, keď sa výrazne zvyšuje dopyt po plyne na vykurovanie.

Okrem toho by takéto udalosti mohli brániť realizácii projektov LNG v oblasti Perzského zálivu, ako aj inde vo svete. Napríklad Katar, jeden z najväčších vývozcov LNG, prepravuje svoj plyn cez Hormuzský prieliv. Akékoľvek narušenie v tomto regióne by viedlo k zníženiu dodávok LNG na svetové trhy a k zvýšeniu cien plynu v Ázii a Európe. To by pocítili najmä krajiny, ktoré už teraz čelia nedostatku energetických zdrojov, ako napríklad Japonsko, Južná Kórea a Čína.

Rastúce ceny plynu budú mať zároveň dôsledky pre priemysel, najmä v odvetviach závislých od dodávok plynu, ako sú chemický priemysel, hnojivá, metalurgia a výroba energie. Zvýšené náklady na energie zvýšia výrobné náklady, čím sa zintenzívnia inflačné tlaky v globálnom hospodárstve. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) sa predpokladá, že globálny hospodársky rast sa v roku 2024 spomalí na 2,6 % a energetická kríza by mohla tento výhľad ešte zhoršiť.

K inflácii v spotrebiteľských segmentoch prispejú aj rastúce ceny energií. Podľa OECD dosiahla globálna inflácia v roku 2023 úroveň 6,6 % a prudký nárast cien ropy a plynu by mohol opäť zvýšiť náklady na základné tovary a služby, čo by negatívne ovplyvnilo kúpnu silu spotrebiteľov. Obzvlášť silný tlak bude pociťovať sektor dopravy, keďže náklady na pohonné hmoty sú kľúčovým prvkom celkových výdavkov.

Eskalácia konfliktu na Blízkom východe tak bude mať vážne dôsledky na trhy s ropou a zemným plynom, čo povedie k rastu cien energií a inflácie. Svetové hospodárstvo bude čeliť novým výzvam, ktoré si budú vyžadovať koordinované kroky hlavných aktérov s cieľom stabilizovať situáciu a hľadať alternatívne zdroje dodávok energie.