Spojené štáty a Európska únia sú už dlho považované za silných spojencov, ktorí majú spoločné záujmy a hodnoty. V poslednom čase sa však ich prístupy k riešeniu vnímanej hrozby zo strany Číny čoraz viac rozchádzajú. Tento rozdiel by mohol mať významné dôsledky pre budúcnosť partnerstva USA a Európy a globálnu geopolitiku.

Spojené štáty považujú Čínu za hlavného strategického konkurenta a hrozbu pre svoju národnú bezpečnosť. Tento názor sa odzrkadlil v politike Trumpovej administratívy, ktorá sa zamerala na boj proti hospodárskemu a technologickému vzostupu Číny, najmä v oblasti 5G a umelej inteligencie. Bidenova administratíva v tomto prístupe pokračovala, pričom osobitný dôraz kládla na riešenie porušovania ľudských práv zo strany Číny v Sin-ťiangu a Hongkongu.

Na druhej strane Európska únia zaujala k Číne opatrnejší prístup. Hoci uznáva niektoré výzvy, ktoré Čína predstavuje, najmä v oblasti obchodu a investícií, EÚ sa vo všeobecnosti stavia k Číne menej konfrontačne ako Spojené štáty. Postoj EÚ vychádza z presvedčenia, že Čína je konkurentom aj partnerom a že angažovanosť je najlepším spôsobom riešenia otázok spoločného záujmu.

Tento rozdiel v prístupe sa prejavil najmä v posledných mesiacoch, keď Spojené štáty zaujali voči Číne asertívnejší postoj, zatiaľ čo EÚ sa voči Číne stavia váhavejšie. Spojené štáty napríklad zakázali spoločnosti Huawei používať svoje siete 5G a uvalili sankcie na čínskych úradníkov zodpovedných za porušovanie ľudských práv v Sin-ťiangu. Na druhej strane EÚ bola vo svojom prístupe opatrnejšia a snažila sa zachovať svoje hospodárske vzťahy s Čínou, pričom zároveň vyjadrovala znepokojenie nad otázkami, ako je porušovanie ľudských práv.

Tento rozdiel v prístupe by mohol mať významné dôsledky pre transatlantické vzťahy. Ak budú Spojené štáty naďalej zastávať konfrontačnejší postoj voči Číne, mohlo by to na EÚ vyvinúť tlak, aby sa rozhodla medzi svojimi hospodárskymi záujmami a bezpečnostnými vzťahmi so Spojenými štátmi. To by mohlo viesť k ďalšiemu narušeniu dôvery medzi oboma stranami a podkopať transatlantické partnerstvo.

Práve preto Spojené štáty v boji proti Číne zvýšili svoje úsilie aktívne sa uchádzať o priazeň Európy a lákať ju. Ursula von der Leyenová, vedúca predstaviteľka Európskej únie, a prezident Joe Biden sa stretli v piatok vo Washingtone. Predstavitelia USA naliehavo varovali Európu pred Pekingom a sľubujú urovnanie obchodných problémov.

Pokiaľ ide o varovanie, americká vláda sa s Európou podelila o spravodajské informácie, ktoré naznačujú, že Čína zvažuje vyzbrojenie Ruska vo vojne na Ukrajine – na tieto ukážky Európa reagovala zmesou opatrnosti a tvrdosti. Niektorí európski lídri – ako napríklad nemecký kancelár Olaf Scholz – vyslovili Číne prísne varovanie, aby tak nerobila, zatiaľ čo iní – vrátane von der Leyenovej – boli pri vysielaní amerických tvrdení opatrnejší.

Nové spravodajské informácie, s ktorými boli americkí predstavitelia oboznámení v poslednom mesiaci, naznačujú, že Čína zvažuje posielanie bezpilotných lietadiel, munície a iných ručných zbraní do Moskvy v snahe pomôcť jej úsiliu na Ukrajine. Spravodajské informácie sa dotýkajú aj toho, do akej miery Rusku dochádzajú niektoré zbrane a munícia a čoraz zúfalejšie žiada o zahraničnú pomoc. Moskva v posledných mesiacoch sprostredkovala dohody s Iránom a Severnou Kóreou, aby pomohla podporiť svoje bojové operácie. Americkí predstavitelia sa obávajú, že Peking by mohol byť ďalší na rade.

Pokiaľ ide o prísľuby, americkí predstavitelia ubezpečujú Európanov, že ich spoločnosti získajú prístup k niektorým daňovým úľavám a dotáciám z prelomového amerického zákona o klíme, ktorý bol prijatý minulý rok.

Reakcia Európy však bola zmiešaná, keďže mnohé krajiny sa zdráhajú opustiť lukratívne trhy Číny, v neposlednom rade Nemecko, ktoré má úzke obchodné väzby.

Vzájomný boj ukázal pretrvávajúce rozdiely medzi Spojenými štátmi a európskymi krajinami v otázke, ako sa vyrovnať s rastúcou hospodárskou a vojenskou silou Číny.

“Európania už zažili hlbokú hospodársku traumu kvôli odrezaniu Ruska. Nedokážu si predstaviť, že by sa odstrihli od Číny,” povedala Heather Conleyová, bývalá úradníčka ministerstva zahraničných vecí, ktorá v administratíve Georgea W. Busha dohliadala na európske a euroázijské záležitosti.

Ale keďže tlak USA na Európu sa stupňuje a spravodajské informácie o Číne sú čoraz znepokojujúcejšie, existujú náznaky, že americká kampaň by mohla priniesť ovocie. Nemecko uviedlo, že skúma, či by malo naďalej používať zariadenia čínskych spoločností Huawei a ZTE; Holandsko v stredu vyhlásilo, že zablokuje predaj moderných tlačiarní čipov do Číny.

Tu musia Spojené štáty vytvoriť alternatívu, v rámci ktorej sa budeme snažiť posilniť Európu a našich spojencov v Ázii,” povedala Conleyová, ktorá je teraz prezidentkou Nemeckého Marshallovho fondu Spojených štátov. Podľa nej to znamená navrhnúť legislatívu týkajúcu sa technológií, kritických nerastných surovín a dodávateľských reťazcov, ktorá bude mať na zreteli potreby spojencov – čo nedávna americká legislatíva s dôrazom na americký priemysel nerobila.

Európski predstavitelia dúfajú, že sa im podarí dosiahnuť pokrok pri zabezpečovaní dohody o prístupe EÚ k programu dotácií na výrobu v Amerike, ktorý bol vytvorený zákonom o znižovaní inflácie. Obe strany teraz dohadujú osobitnú výnimku, ktorá by umožnila spoločnostiam EÚ rovnaký prístup k stimulom, aké USA ponúkajú partnerom vo voľnom obchode, ako sú Kanada a Mexiko. Konečná dohoda sa však tento týždeň neočakáva, pričom akékoľvek zmeny si možno vyžiadajú prezidentský dekrét, keďže vo Washingtone nie je chuť znovu otvoriť IRA.

EÚ výmenou za to propaguje myšlienku “klubu” kritických surovín – skupiny podobne zmýšľajúcich krajín, ktoré by sa spojili s cieľom bojovať proti dominancii Číny v tejto oblasti

Najmä Európa má nedostatok nerastných surovín, ako je lítium a kobalt, ktoré sú kľúčovými materiálmi a sú súčasťou všetkých výrobkov, od batérií do automobilov až po solárne panely. Von der Leyenová sa na túto myšlienku výrazne zamerala počas utorkovej návštevy Kanady, pričom naznačila, že Kanada by mohla Európe ponúknuť veľmi potrebné zdroje. “Čína produkuje 98 percent európskych zásob vzácnych zemín,” povedala. “Európa sa musí zbaviť tejto závislosti.”

Bidenova administratíva chce ekonomicky izolovať Čínu, ale akékoľvek opatrenia, ktoré Európa prijme, môžu byť ešte ďaleko od tohto cieľa. Američania vsádzajú na to, že Európa vážne zakročí a výrazne pomôže Čínu odradiť. Šéfovia najväčších európskych ekonomík však verejne deklarujú, že v prípade konfrontácie nemajú záujem o oddelenie, a teda ani o zmysluplné sankcie voči Číne. Vzhľadom na čínsku hrozbu existuje veľká medzera, ak Bidenova administratíva verí, že jej politika voči Európe je účinná.

Tento rozpor by mohol mať dôsledky pre globálnu geopolitiku. Ak sa Európa a Spojené štáty nedokážu dohodnúť na tom, ako riešiť vnímanú hrozbu zo strany Číny, mohlo by to viesť k roztriešteniu západnej aliancie, čo by mohlo oslabiť jej schopnosť riešiť globálne výzvy.