Ursula von der Leyenová sa uchádza o znovuzvolenie

Bratislava 20. februára 2024 (HSP / Euronews/ Foto : TASR/AP-Jean-Francois Badias )

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová potvrdila svoj plán viesť Európsku komisiu ďalších päť rokov. Informáciu prináša Jorge Liboreiro v novinách Euronews

Ursula von der Leyenová túto správu oznámila na zasadnutí nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Berlíne, informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Ukončila tak týždne neutíchajúcich špekulácií v Bruseli o svojej politickej budúcnosti, ktorá sa spája aj s NATO, a rozohrala súboj o predsedníctvo v Komisii, najmocnejšej inštitúcii Európskej únie.

Von der Leyenovej nominácia bude potvrdená hlasovaním začiatkom marca na výročnom kongrese jej politickej rodiny – stredopravej Európskej ľudovej strany (EPP). EPP stanovila 21. február ako konečný termín na predloženie interných kandidátok.

Je favoritkou

Tým, že von der Leyenová oficiálne “hodila svoju kandidatúru do ringu”, sa okamžite stala favoritkou. EPP je totiž všeobecne považovaná za stranu, ktorá v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu získa najväčší podiel kresiel.

Predseda Komisie je menovaný na základe rozhodnutia vedúcich predstaviteľov EÚ, po zohľadnení výsledkov volieb do Európskeho parlamentu. To znamená, že strana, ktorá sa dostane na prvé miesto, má nepísané privilégium kontrolovať výkonnú moc. Socialisti a liberáli si zvyčajne medzi sebou rozdelia zvyšné najvyššie funkcie.

Počas svojho prvého mandátu si von der Leyenová, nadaná rečníčka, obratná vyjednávačka a nadšená cestovateľka, vybudovala úzke vzťahy s väčšinou lídrov štátov a vlád. Niektorí z nich, ako napríklad fínsky Petteri Orpo a švédsky Ulf Kristersson, už vyhlásili, že by radi podporili jej kandidatúru.

Veľmi dôležité je, že si vytvorila dobré pracovné vzťahy s Taliankou Giorgiou Meloniovou. Meloniovej tvrdá pravicová skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) je pripravená presadiť sa v júnových voľbách a ďalej ovplyvňovať politickú agendu.

Dokonca aj progresívni politici, ako napríklad španielsky Pedro Sánchez, jeden z najvýznamnejších európskych socialistov, naznačili ochotu podporiť von der Leyenovú v druhom funkčnom období.

Prekážkou bude Orbán

Jediným premiérom, ktorý by sa mohol postaviť proti kandidatúre von der Leyenovej, je maďarský premiér Viktor Orbán. Orbán je pod intenzívnym dohľadom Komisie za to, že jeho krajina sa dostala do demokratického úpadku.

Von der Leyenovej exekutíva zmrazila miliardy z kohéznych fondov a fondov na obnovu, ktoré boli Maďarsku pridelené, pre nedostatky v oblasti právneho štátu. EK tiež začala viacero konaní o porušení právnych predpisov s cieľom zosúladiť túto nepoddajnú krajinu s právom EÚ. Posledný prípad, ktorý sa týka kontroverzného “Zákona o suverenite”, sa začal začiatkom tohto mesiaca.

Orbán v rámci odvety zintenzívnil svoje útoky proti von der Leyenovej a jej tímu. V decembri bola Orbánova vláda ostro kritizovaná za to, že tvár von der Leyenovej umiestnila na billboardy, ktoré sa šírili v rámci národných konzultácií proti EÚ.

„Netancujme podľa toho, ako pískajú!,“ stálo na maďarských bilbordoch.

Postup podľa zmluvy

Podľa európskych zmlúv je predseda Komisie menovaný kvalifikovanou väčšinou v Európskej rade. To je pravidlo, ktoré by teoreticky zabránilo Orbánovi, aby sám zablokoval jej druhé funkčné obdobie, ak by ju ostatní lídri podporili.

Návrh Rady potom putuje do Parlamentu, kde sa na jeho schválenie vyžaduje absolútna väčšina. Tu sa situácia pre von der Leyenovú môže skomplikovať.

V roku 2019 získala prezidentka 383 hlasov za. To je len o chlp viac ako potrebných 374 hlasov. To ilustruje rozhorčenie lídrov nad jej prekvapivou nomináciou.

Na rozdiel od roku 2024, vtedy von der Leyenová nekandidovala ako hlavná kandidátka EPP. Z neznáma ju vytiahol francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý v nej videl konzervatívnu političku s umiernenými a flexibilnými názormi, schopnú uspokojiť ľavicovú frakciu Európskej rady.

Po tomto tesnom hlasovaní poslanci EP zväčša privítali prvú ženu na čele Komisie. Pomohli jej presadiť rôzne programy, medzi nimi napríklad transformačný program, vrátane európskej zelenej dohody, fondu na oživenie hospodárstva COVID-19, aktu o umelej inteligencii a komplexnej reformy migračnej a azylovej politiky bloku.

“Najmocnejšia žena”

Zákonodarcovia ocenili von der Leyenovú za jej rozhodné vedenie po ruskej invázii na Ukrajinu. Priniesla bezprecedentný rad sankcií voči Kremľu, nezvratné plány na zrušenie dovozu fosílnych palív a začatie prístupových rozhovorov s Kyjevom. Von der Leyenovej vedenie posilnilo jej medzinárodný profil. Dokonca jej  vynieslo titul “najmocnejšej ženy sveta” v rokoch 2022 a 2023, podľa časopisu Forbes.

V posledných mesiacoch sa však jej odkaz, najmä jej zelená politika, dostal pod paľbu kritiky zo strany jej vlastnej konzervatívnej rodiny, ktorá sa snaží spomaliť Zelenú dohodu. Dohodu neslávne kritizujú za nadmernú byrokratickú záťaž pre priemysel a poľnohospodárstvo. Protesty poľnohospodárov, ktoré vypukli v januári vo viacerých európskych krajinách, ešte viac posilnili antagonistický postoj EPP a prinútili von der Leyenovú zmeniť názor.

Pravicový posun

„Len ak budú môcť naši poľnohospodári žiť z pôdy, budú investovať do budúcnosti. A len ak spoločne dosiahneme naše klimatické a environmentálne ciele, budú sa môcť poľnohospodári naďalej živiť,“ povedala tento mesiac šéfka Komisie. „Naši poľnohospodári si to dobre uvedomujú. Mali by sme im viac dôverovať,“ dodala.

Von der Leyenová bude naďalej pod tlakom, aby plne prijala tento pravicový posun. To by ju však mohlo stáť kľúčovú podporu socialistov, zelených a dokonca aj liberálov, ktorí sa obávajú, že EPP si privlastňuje rečnícke body a pokriky krajnej pravice.

Napriek tomu budú volebnému cyklu dominovať témy, ktoré sú priaznivé pre konzervatívne strany. Ide najmä o odpor voči environmentálnej politike, nelegálna migrácia, kríza životných nákladov a strata konkurencieschopnosti. Niektoré štúdie však upozorňujú, že mnohí voliči sú naďalej veľmi znepokojení klimatickou krízou a prírodnými katastrofami.

Von der Leyenová sa narodila v roku 1958, je dcérou jedného z prvých európskych úradníkov. Do svojich 13 rokov žila v Bruseli, odkiaľ sa presťahovala do Dolného Saska. Vyštudovala medicínu a v roku 1990 vstúpila do CDU. Von der Leyenová pôsobila ako ministerka v každom kabinete bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Jej posledným portfóliom bola obrana, čo bola úloha, pri ktorej sa zaplietla do škandálu okolo neregulárneho uzatvárania zmlúv s poradcami.

Na sociálnych sieťach o sebe hovorí, že je “srdcom Európanka”.