Ursula von der Leyenová bola opätovne zvolená za šéfku Európskej komisie

Bratislava 18. júla 2024 (HSP/Telegram/Teraz/Foto:TASR/AP/dpa-Sebastian Christoph Gollnow)

Aktualizované 18. júla 2024 o 16:16

Nemecká politička Ursula von der Leyenová bola opätovne zvolená za šéfku Európskej komisie. Získala 401 hlasov, oznámila predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová

Európsky parlament (EP) vo štvrtok v tajnej voľbe rozhodol o tom, že Ursula von der Leyenová zostane predsedníčkou Európskej komisie (EK) aj v druhom funkčnom období. Zo 707 hlasujúcich europoslancov získala 401 hlasov, 284 bolo proti a 16 poslancov sa zdržalo hlasovania. Na zvolenie jej stačilo 360 hlasov. Informuje o tom spravodajca TASR.

Poslanci EP ju prvýkrát potvrdili do kresla šéfky EK v júli 2019.

Pôvodné informácie uvádzali, že von der Leyenová potrebuje na znovuzvolenie najmenej 361 hlasov. Tlačová služba EP však upozornila, že situáciu zmenila skutočnosť, že španielsky europoslanec Antoni Comín i Oliveres zo skupiny Nezaradených sa ešte nemohol ujať svojho mandátu poslanca, a tak sa potrebný prah pre absolútnu väčšinu prepočítal zo 719 poslancov namiesto 720.

Konečný zisk 401 hlasov europoslancov znamená, že von der Leyenová bude na ďalších päť rokov šéfkou Európskej komisie a môže sa začať zaoberať zostavovaním nového kolégia komisárov a rozdeľovaním pracovných portfólií.

V tejto súvislosti bude rokovať s každým členským štátom EÚ o portfóliách pre eurokomisárov. Po vytvorení novej exekutívy EÚ predstúpia všetci nominanti na eurokomisárov pred poslancov z príslušných pracovných výborov EP, ktorí počas trojhodinového “vypočúvania” preveria ich bezúhonnosť a tiež odbornosť na agendu, ktorú im zverila šéfka eurokomisie. Celé kolégium komisárov musí následne schváliť EP počas plenárneho hlasovania.

Uvedený počet hlasov znamená, že von der Leyenovú okrem proeurópskych skupín – Európskej ľudovej strany (EPP), socialistov a demokratov (S&D) a liberálov z Obnovme Európu (RE) – podporili aj poslanci z frakcie Zelených a časť skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

Spolupredsedníčka Zelených Terry Reintkeová po opustení rokovacej sály po hlasovaní pre médiá uviedla, že podporila von der Leyenovú. Zdroje z RE pre Euronews naznačili, že asi desať zo 77 liberálnych poslancov mohlo hlasovať proti, najmä írski poslanci za stranu Fianna Fáil, a to pre politiku EÚ ohľadom vojny v Pásme Gazy. Proti opätovnej kandidatúre von der Leyenovej boli aj niektorí liberálni poslanci nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP).

Veľmi jasne sa voči druhému mandátu von der Leyenovej ešte pred hlasovaním vymedzili frakcie Patrioti pre Európu (PfE) a Európa suverénnych národov (ESN). Poľská europoslankyňa Ewa Zajaczkowská-Herniková z ESN obvinila von der Leyenovú, že sa zaslúžila o ničenie európskeho poľnohospodárstva a že zodpovedná za “každé znásilnenie a útoky zo strany nelegálnych migrantov v Európe”.

“Mali by ste ísť do väzenia, a nie do Európskej komisie,” odkázala jej Zajaczkowska-Herniková počas svojho vystúpenia v pléne EP.

Europoslanci za PS a KDH nakoniec podporili von der Leyenovú za predsedníčku EK

Európsky parlament (EP) vo štvrtok v tajnej voľbe rozhodol, že Ursula von der Leyenová zostane predsedníčkou Európskej komisie (EK) aj v druhom funkčnom období. Nemecká politička dokázala presvedčiť aj slovenských europoslancov za Progresívne Slovensko (PS), pričom dohodnutý konsenzus podľa vlastného vyjadrenia rešpektuje aj Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), píše spravodajca TASR.

Zatiaľ čo europoslanci za Smer-SD, Hlas-SD a Republiku pred voľbou pre TASR potvrdili, že budú hlasovať proti zvoleniu von der Leyenovej, predstavitelia PS a KDH uviedli, že si počkajú, ako počas štvrtkového vystúpenia v pléne bude reflektovať ich požiadavky.

Von der Leyenovú nakoniec podporili na post predsedníčky EK všetci šiesti europoslanci za PS. Podľa Martina Hojsíka sa hnutiu podarilo presadiť do jej programu väčšinu požiadaviek.

“Oproti minulému týždňu, keď sme s von der Leyenovou absolvovali stretnutie v rámci frakcie Obnovme Európu, tak v dnešnom (štvrtkovom) prejave prezentovala priority, ktoré sú vnímané ako posun správnym smerom najmä v oblastiach, ktoré považujeme za dôležité,” uviedla pre TASR Ľubica Karvašová. Dodala, že požiadavky sa týkali ochrany právneho štátu, slobody médií, práv žien, bezpečnosti, podpory regiónov či konkurencieschopnosti a prosperity.

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann uviedla, že jej strana rešpektuje dohodnutý konsenzus v otázke znovuzvolenia von der Leyenovej, ku ktorému sa na júnovom samite lídrov členských štátov EÚ pridala aj SR.

“V dnešnom turbulentnom období a náročnom čase pre občanov EÚ potrebuje stabilitu a jednotu, preto sa KDH v hlasovaní pridalo k tomuto konštruktívnemu konsenzu. Zároveň sme si však stanovili jasné podmienky, ktoré boli zapracované do programu Ursuly von der Leyenovej, a teraz očakávame ich plnenie,” napísala Lexmann v stanovisku. Poslankyňa predtým uviedla, že medzi požiadavky, ktoré šéfke EK tlmočila na osobnom stretnutí, patria revízia zákazu spaľovacích motorov, ďalších častí Európskej zelenej dohody, efektívne riadenie migrácie v tretích krajinách či potravinová bezpečnosť vrátane podpory farmárov.