Bratislava 20. apríla 2024 (HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)
V Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie (MNO) skončili piati členovia zastupujúci mimovládne organizácie. Odvolal ich minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) ako predseda rady. Odvolanými sú Laura Dittel (Karpatská nadácia), Peter Medveď (Nadácia Ekopolis), Karolína Miková (PDCS), Juraj Rizman (Post Bellum), Boris Strečanský (Centrum pre filantropiu)
Vo všetkých 5 prípadoch odvolaných členov ide z hľadiska členstva v rade o „Významnú osobnosť menovanú splnomocnencom“.
Na dôvody ich odvolania sme sa opýtali ministra
Minister uviedol, že ide po výmene vlády o štandardný proces a že už podpísal dekréty pre nových 5 členov. Rada bude zasadať v utorok 23.4.2024 a minister ho bude otvárať.
Rezort odmieta, že konal v rozpore s platným štatútom Rady vlády SR pre MNO. Všetky náležitosti súvisiace so zasadnutiami Rady vlády SR pre MNO sú procesované výhradne v súlade s čl. 6 a s ostatnými ustanoveniami štatútu Rady vlády SR pre MNO. „Výhrady smerujúce k procesu zvolávania Rady vlády SR pre MNO, vyhlasovaniu per rollam hlasovania a odignorovania záväzných termínov považujeme za nepravdivé,” Zároveň zdôrazňuje, že nejde o kroky namierené proti občianskej spoločnosti. Fluktuácia na týchto pozíciách vzhľadom k množstvu MNO je prirodzená a očakávaná, nakoľko zabezpečuje vyššiu pluralitu názorov prezentovaných v rade zo strany tretieho sektora.
V súlade s článkom 4. písm. (9) štatútu „Zástupcov komory za mimovládne neziskové organizácie vymenúva a odvoláva predseda rady na základe návrhu štatutára príslušnej platformy resp. z titulu členstva v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Päť významných odborníkov, ktorí pôsobia v oblasti mimovládnych neziskových organizácií, vymenúva a odvoláva predseda rady na základe návrhu splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti.“
Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti je od 7.3.2024 Mgr. Simona Zacharová, MBA. Simona Zacharová, ktorá pred svojim vymenovaním do funkcie pôsobila v ostatnom období ako poradkyňa pre otázky obrany a medzinárodnej bezpečnosti na Veľvyslanectve štátu Izrael v Bratislave, nahradila vo funkcii Filipa Vagáča. Toho menoval do funkcie Roman Mikulec (OĽaNO) v marci 2022.
Uvedený fakt potvrdzuje slová ministra, že zmeny v rade sa dejú počas každej vlády. A že ide o prirodzenú fluktuáciu spojenú so zmenou vládnej garnitúry.
Vláda sa nehlási k otvorenému vládnutiu
Odvolaní členovia rady svoje odvolanie zhodnotili ako pokračujúci útok novej vlády na občiansku spoločnosť. Laura Dittel z Karpatskej nadácie vníma odvolanie ako pokračovanie snahy obmedzovať občiansky sektor. Poukázala na viacnásobné porušenie štatútu rady vlády.
Odvolaný Peter Medveď z Nadácie Ekopolis hovorí o ignorancii vlády. „Samotné odvolanie nás neprekvapilo. Je logické, že vláda, ktorá sa nehlási k otvorenému vládnutiu, na všetkých úrovniach odstraňuje občiansku participáciu, obmedzuje finančné zdroje pre mimovládny sektor a nevyberane systematicky útočí na občiansku spoločnosť, nebude mať záujem o našu expertízu,“ hovorí Peter Medveď. „V tejto súvislosti si však treba uvedomiť, že žiadny zákon, žiadne nariadenie ani žiadna zmena politiky či koncepcií obmedzujúce občiansku spoločnosť, ktoré už schválila alebo ktoré aktuálne navrhuje zmeniť vládna koalícia, neprešli riadnym procesom prerokovania v poradnom orgáne, ktorý si na tento typ spätnej väzby a dialógu medzi štátom a občianskym sektorom zriadila vláda. Takáto miera ignorácie tu doteraz nebola ani za predchádzajúcich vlád Roberta Fica.
Štyroch z piatich odvolaných menovala za členov predošlé vlády Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (Hlas-SD), a to Robertom Kaliňákom (Smer-SD) a Denisou Sakovou (Hlas-SD). Piateho odvolaného menoval Ivan Šimko, minister vnútra v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora.
Pokračujúce systematické oslabovanie občianskej spoločnosti
Odvolanie členov rady bez udania dôvodu kritizuje opozícia. Zuzana Števulová (PS) považuje odvolanie členov bez udania dôvodu za ďalší pokus o odstavenie kritických hlasov a oslabenie rady, ktorá sa vyjadruje k dôležitým otázkam fungovania občianskej spoločnosti. Martina Holečková (KDH)to považuje za pokračujúci proces systematického likvidovania občianskeho sektora a mimovládnych organizácií.
Rada vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie
Rada je stály odborný, poradný, koordinačný a konzultatívny orgán vlády SR v oblasti rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku. Je koncipovaná tak, aby svojím pôsobením prispela k posilneniu participatívnej demokracie v spoločnosti, aby prijímané vládne materiály v oblasti verejnej politiky boli nielen účinné, spravodlivé a demokratické, ale aj prijímané so širokým konsenzom vládneho a mimovládneho sektora a zároveň aby ich napĺňanie bolo kontrolované občianskou spoločnosťou.
Rada okrem iného vo svojej pôsobnosti:
– spolupracuje s orgánmi štátnej, verejnej správy a orgánmi samospráv, vedeckými pracoviskami a akademickými inštitúciami a predkladá im podnety, návrhy a odporúčania,
– predkladá vláde návrhy týkajúce sa koncepcií v oblastiach rozvoja mimovládnych neziskových organizácií a občianskej spoločnosti,
– zaujíma stanoviská a prijíma uznesenia k návrhom zákonov a iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ako aj vládnym, rezortným a ďalším opatreniam nelegislatívnej povahy, ktoré môžu mať dosah na súčasný stav alebo rozvoj mimovládnych neziskových organizácií a občianskej spoločnosti,
– predkladá návrhy na obsadenie funkcie splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti,
O dôležitosti tohto poradného orgánu svedčí fakt, že dotácie pre mimovládne organizácie z rozpočtov štátu a samospráv predstavujú viac než 250 mil. eur ročne a tvoria viac ako tretinu ich celkových príjmov. Ako uviedla neziskovka „Občianska Platforma pre demokraciu“ v čase keď nešetrila kritikou časti Programového vyhlásenia súčasnej vlády. Sama táto organizácia uvádza, že poskytovanie dotácií je dnes administratívne náročný proces a tieto sa k tisíckam dobrovoľníckych organizácií ani nedostanú.
Odchádzajúci členovia rady vlády pre MNO
Laura Dittel – väčšinu svojho profesionálneho života strávila Laura v mimovládnom sektore, kde pôsobila v rôznych organizáciách, z ktorých niektoré sama zakladala. 28 rokov pracuje v Karpatskej nadácii, ktorú posledných 15 rokov riadi.
Laura študovala na Fakulte verejnej správy UPJŠ v Košiciach, kde sa zamerala predovšetkým na regionálno-rozvojové témy a tému spoločenskej zodpovednosti firiem v podmienkach východného Slovenska. V rokoch 2014 a 2015 získala Fulbrightove štipendium (Hubert Humphrey Fellowship), v rámci ktorého absolvovala rok na prestížnej Maxwell Schoolfor Citizenship and Public Affairs Univerzity v Syrakúzach (USA, NY). Zamerala sa tam predovšetkým na riadenie mimovládnych organizácií, prácu medzinárodných MVO a riešenie konfliktov.
Karpatská nadácia na jednej strane o sebe hovorí: „Sme východniari a záleží nám na tomto kúsku Slovenska, na ľuďoch, ktorí tu žijú, prírodnom, kultúrnom a historickom dedičstve, ktoré chránime a na ktorom staviame. Naším poslaním je viesť ľudí a organizácie k zodpovednosti za seba, komunitu, región a budúcnosť. Od svojho založenia v roku 1994 poskytujeme finančnú podporu, vzdelávanie a poradenstvo pre aktívnych ľudí a neziskové organizácie s cieľom zlepšovania života na východnom Slovensku. Počas svojej existencie sme podporili viac ako tisíc projektov sumou viac ako 3 milióny eur. Prinášame na východné Slovensko inovatívne riešenia miestnych problémov, aby ľudia žijúci v regióne mohli viesť úspešný a plnohodnotný život. Prenášame naše skúsenosti, vytvárame siete a budujeme expertízu organizácií tretieho sektora – na Slovensku ako aj v zahraničí, najmä na Ukrajine. Vytvárame inovatívne spôsoby pre zapojenie ľudí a firiem do rozvoja východoslovenského regiónu. Snažíme sa získať čo najviac finančnej podpory pre miestne projekty a aktívnych ľudí, ktorí tvoria lepší život v tejto časti Slovenska.“
Na druhej strane Laura Dittel v rozhovore pre euroactív sa netají sa tým, že v roku 1998 sa podieľala s inými MNO na vytvorení mobilizačného tlaku na zosadenie Vladimíra Mečiara. Priznáva, že ich politické aktivity namierené proti politike vtedajšej vládnej moci si všimli zahraniční donori. „Vtedy vlastne vzniklo Fórum donorov. Ide o platformu, ktorá vznikla, aby koordinovala pomoc rôznych veľvyslanectiev či súkromných zahraničných nadácií s cieľom efektívne rozdistribuovať peniaze, aby sa dosiahol čo najlepší efekt. Súčasne bolo veľmi dôležité zachovať si nadstraníckosť a neutralitu.“
Fórum donorov vzniklo v roku 1996 z iniciatívy Nadácia otvorenej spoločnosti, Nadácia pre občiansku spoločnosť, Nadácia na podporu občianskych aktivít, Nadácia pre deti Slovenska a Sasakawa Peace Foundation.
S mobilizačnými kampaňami organizovanými tretím sektorom majú svoju skúsenosť aj predstavitelia terajšej vládnej moci. Písali sme viac o tom (tu).
S výročnej správy nadácie za rok 2022 je možné vidieť, kto sú dnes jej donormi:
Peter Medveď -pracuje od jej vzniku (1994) v nadácii Ekopolis. Od roku 2003 v pozícii manažéra viacerých kľúčových programov Ekopolisu. Od roku 2003 je riaditeľom nadácie. Za najdôležitejšiu úlohu pri vedení nadácie pokladá to, „aby sme pri riešení jednotlivostí nestratili nadhľad a zmysel pre to, čomu je nadácia Ekopolis oddaná – byť užitočným zdrojom podpory pre ľudí, ktorí venovaním svojho času, skúseností a schopností prispievajú k tomu, aby naša krajina bola lepším miestom pre život.“
Bohumilým poslaním MNO Ekopolis n.o. (pred rokom 2018 nadácie Ekopolis) je Poslaním neziskovej organizácie Ekopolis n.o. je podpora udržateľného rozvoja a rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku. Širokorozkročená MNO poskytuje všeobecne prospešné služby predovšetkým v oblastiach: tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd, vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva. Poskytuje a vykonáva formy všeobecne prospešných služieb, okrem iného aj: poskytovanie finančných aj nefinančných darov, tvorba regionálnych turistických produktov, strategických plánov, programov, projektov, grantových návrhov a žiadostí, výskum, vývoj a implementácia environmentálne priaznivých prístupov a technológií.
Výročná správa ostatnej neziskovky za rok 2023 je skúpa na informáciu o donoroch. Resp. na to, aký široký záber všeobecne prospešných činností vykonáva, tak dôveru nevzbudzuje skutočnosť, že podľa výročných správ realizuje od roku 2021 len jeden projekt „Program Sadíme budúcnosť: program spája úsilie chrániť životné prostredie, dlhodobú podporu komunitných projektov a rastúci záujem ľudí o to, ako môžeme reálne pomôcť našej krajine. Predtým v rokoch 2018-2020 to bol tiež len jeden projekt „Biodiverzita do škôl“.
Pritom o tom o akých peniazoch nadácia v minulosti rozhodovala vypovedá aj zoznam ukončených projektov v oblasti „Občianska spoločnosť“:
– Active Citizens Fund – Slovakia (ACF) podporuje slovenské občianske organizácie pri zapájaní občanov do rozhodovania a do tvorby verejných politík, v snahách o vytváranie lepších podmienok pre dobrú správu vecí verejných, pri ochrane ľudských práv a poskytovaní občianskeho vzdelávania a pri zlepšení postavenia zraniteľných skupín v spoločnosti. Osobitná pozornosť je venovaná mladým ľudom a ich účasti na verejnom dianí. Active Citizens Fund je súčasťou finančnej pomoci Islandu, Lichtenštajnska a Nórska 15 členským štátom Európskej únie. ACF na Slovensku spravuje Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti a Karpatskou nadáciou. V období 2018-2023 rozdelil ACF v 17 grantových výzvach spolu 7,7 mil. EUR na projekty slovenských občianskych organizácií a poskytne ďalšie podporné aktivity, napr. vzdelávanie v oblasti projektového riadenia, organizačného rozvoja a samofinancovania.
– Blokový grant pre MVO. V Blokovom grante pre MVO bolo podporených 22 Malých projektov v celkovej sume 2 652 923,80 €, z toho 9 v environmentálnej oblasti spolu za 1 326 461,80 € a 13 v oblasti sociálnych služieb spolu za 1 326 462 €. Projekty boli realizované od septembra2012 a ukončené boli najneskôr vo februári 2015.
– Program Aktívne občianstvo a inklúzia bol grantovou schémou pre mimovládne organizácie aktívne v oblastiach participatívnej demokracie, znižovania sociálnych nerovností chudoby a vylúčenia, podpory detí a mládeže, životného prostredia a rozvoja služieb v sociálnej oblasti. Program bol súčasťou implementácie Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru 2009-2014, ktorého donormi boli Nórsko, Island a Lichtenštajnsko a bol realizovaný v období január 2013 – december 2015. Celková finančná alokácia na podporu projektov mimovládnych organizácií bola 2,9 mil. €, vrátane alokácie 100 000 € na podporu bilaterálnej spolupráce.
Nadácia Ekopolis založila v roku 2005 MNO „Partnerstvo n.o.“, ktorej poslaním je podpora udržateľného rozvoja a rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku. Z výročnej správy z roku 2008 MNO vyplýva, že „advokáti“ klimatickej krízy, ktorých počujeme kričať za záchranu klímy dnes, sa formovali už v roku 2008: „V roku 2008 bol nosnou aktivitou PARTNERSTVA, n.o. projekt Challenge Europe v spolupráci a za podpory British Council. Projekt Challenge Europe bol spustený začiatkom júna 2008 v 14 krajinách Európy. Jeho cieľom je obohatiť medzinárodnú diskusiu o zmenách klímy a urýchliť premenu spoločnosti smerom k zníženiu emisií skleníkových plynov. Projekt vytvoril zázemie a podmienky pre mladých talentovaných ľudí – „advokátov klímy“, aby si navzájom vymenili svoje nápady a projekty v téme klimatických zmien.“
Na svojej facebookovej stránke sa Ekopolis vyjadril aj k pripravovanej novele zákona z dielne SNS o MNO, ktorá požaduje označovanie MNO financovaných zo zahraničia takto:
Karolína Miková- Vyštudovala územné plánovanie na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Absolvovala ročný študijný pobyt na Inštitúte pre verejné štúdie na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore, USA. Absolvovala doktorandské štúdium na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2011/ 2012 pracovala ako riaditeľka Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. V PDCS pôsobí (s menšími prestávkami) od roku 1996. Spočiatku ako dobrovoľníčka, neskôr ako projektová manažérka, trénerka a facilitátorka a dnes ako riaditeľka. Odborne sa zameriava hlavne na riešenie a prevenciu verejných konfliktov, účasť občanov na rozhodovaní o veciach verejných, rozvoj občianskej spoločnosti, deliberatívnu demokraciu, komunitný rozvoj a medzisektorovú spoluprácu MNO.
Poslaním neziskovky PDCS je vzdelávať a priamo pomáhať ľuďom dohodnúť sa, zapojiť sa do rozhodovania o veciach verejných, porozumieť rôznym svetom a zvládnuť zmeny vôkol nás. „Snažíme sa, aby ľudia spolu hovorili. Sme slovenská mimovládna organizácia a väčšinu práce robíme na Slovensku. Naše aktivity a projekty majú však aj európsky rozmer. Sme súčasťou svetovej siete Partners Network, ktorú tvorí 22 organizácií z Európy, Ázie, Afriky, Severnej i Latinskej Ameriky, ktorých spájajú hodnoty demokracie a nenásilia.“ Hodnotami neziskovky sú:
– Chceme kultivovať slobodný život bez zvonku nadiktovaných fyzických alebo virtuálnych hraníc,
– Menšiny vnímame ako hodnotu pre zdravo fungujúcu spoločnosť, bez ohľadu na to, či sú nám špecificky sympatické alebo nie,
– Chceme, aby sa kultúra nenásilia a dialógu v príprave a uplatňovaní verejných politík stali normou,
– Chceme vidieť, ako sa veci menia. Chceme cítiť „každodennosť“, úžasný svet, ktorý nepoznáme len z knižníc a internetu
O vzájomnom zosieťovaní mimovládok svedči aj to, že vo Výročnej správe neziskovky z roku 2022 figuruje medzi Partnermi, donormi a klientami aj Nadácia Ekopolis aj Karpatská nadácia. Skutočnosti zapojenia sa organizácie do protivládnych protestov, či mobilizačných kampaní nie sú dohľadateľné.
Juraj Rizman – je slovenský komunikačný poradca a moderátor relácie Bezpečne SK. Bývalý občiansky aktivista (v sektore pôsobil medzi rokmi 1993 – 2019), najmä v oblasti ochrany ľudských práv, životného prostredia a obrany občianskych organizácií. Bol dlhoročným členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie (2012 – 2019). Pôsobil ako riaditeľ Greenpeace na Slovensku (2008 – 2013)[2], aj projektový koordinátor ViaIuris (2016 – 2019). V rokoch 2019 – 2021 pôsobil najprv ako poradca prezidentky (2019 – 2020) a neskôr podpredsedu NR SR (2020 – 2021). Verejnosti je známy ako partner prezidentky SR Zuzany Čaputovej.
Juraj Rizman je riaditeľom komunikácie a vzťahov s verejnosťou, kolégium Pamäti národa OZ Post Bellum, ktorá od roku 2011 zhromažďuje, dokumentuje spomienky/svedectvá pamätníkov/čiek kľúčových momentov moderných slovenských dejín a sprostredkúva ich ďalej prostredníctvom online archívu, médií a pod.
Medxi jej donorov a partnerov patrí aj vyššie spomínaný Active Citizens Fund (Ekopolis), ale aj Veľvyslanectvo USA na Slovensku.
Juraj Rizman sa v priebehu prezidentskej kampane spolu s exministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom spolu zúčastnil v Prahe na diskusii, ktorá vyvolala silný odpor slovenskej vlády. Išlo o diskusiu mimovládnej organizácie, ktorá mala pôvodne byť na pôde holandskej ambasády. Debata bola pre diplomatov krajín EÚ a NATO, no neboli na ňu pozvaní slovenská veľvyslankyňa ani maďarský diplomat. Organizátorka podujatia Andrea Michalcová, riaditeľka Centra pro informovanú spoločnosť, sa na margo skutočnosti, že nepozvali zástupcov slovenskej a maďarskej vlády vyjadrila: „Pozývali sme ambasády EÚ a NATO s výnimkou Slovenska a Maďarska, a to z toho dôvodu, že vládni predstavitelia týchto dvoch krajín momentálne nekorešpondujú s misiou našej organizácie – budovať odolnejšiu spoločnosť voči dezinformáciám, voči autoritárskym tendenciám v regióne. Rozhodli sme sa s týmito krajinami a ich predstaviteľmi nespolupracovať, pretože slovenská a maďarská vláda de facto hlása ruskú propagandu,“
Juraj Rizman najnovšie podporil zbierku na muníciu pre Ukrajinu:
Boris Strečanský – pôsobil v študentskom hnutí v r. 1989. V r. 1993-1998 viedol vzdelávací program pre manažment životného prostredia (Environmental Training Project). V r. 1996 spoluzaložil Nadáciu ETP Slovensko, neskôr oz ETP Slovensko, so zameraním na udržateľný rozvoj komunít. Koncom deväťdesiatych rokov spoluinicioval rozvoj komunitných nadácií na Slovensku. V r. 2002 spoluzakladal Centrum pre filantropiu n.o., kde neskôr pôsobil ako riaditeľ. Spoluzakladal Nadáciu CpF. Od konca 90. rokoch pôsobil ako tréner a konzultant so zameraním na rozvoj neziskových organizácií v post-komunistických krajinách, spolupracoval s USAID, Mott Foundation, Európskou komisiou i Svetovou Bankou. V ostatných rokoch (2016-2021) pôsobil ako konzultant pre peerlearning v European Community Foundation Initiative, kde viedol vzdelávacie programy pre profesionálov z komunitných nadácií v Európe vychádzajúcich z učenia sa založeného na reflektovaní praxe.
Poslaním ETP Slovensko je vzdelávanie a rozvoj ľudí, organizácií a komunít smerom k občianskej spoločnosti a šírenie myšlienok udržateľného rozvoja. Sprevádzame od kolísky po kariéru, premosťujeme komunity a vzdelávame v porozumení generačnej chudoby. Spolu tvoríme komplexné riešenia, ktoré pomáhajú jednotlivcom aj rodinám z chudoby k sebestačnosti.
Centrum pre filantropiu o sebe deklaruje: „Svojimi aktivitami chceme dosiahnuť, aby sa darcovstvo stalo bežnou súčasťou života ľudí aj firiem. Spájame tých, ktorí chcú darovať svoje zdroje, s tými, ktorí pomoc potrebujú. Rozvíjame a rozširujeme myšlienkový i fyzický priestor pre pôsobenie aktívnych ľudí vo verejný prospech. Spolupracujeme s nadáciami, neinvestičnými fondami, neziskovými organizáciami, súkromným sektorom i s jednotlivcami. Predovšetkým praktickými aktivitami sa snažíme podporovať a rozvíjať filantropické a charitatívne správanie a tiež prispievať do diskusie o vytváraní vhodného právneho a daňového prostredia pre darcovstvo a občiansku spoločnosť. Podporujeme dobrú prax v činnosti a riadení nadácií a firemnej filantropie. Prepájame rôzne prostredia a pomáhame vzájomnému porozumeniu a spolupráci pri realizovaní verejnoprospešných cieľov.“
Nadácia CpF slúži na podporu celého spektra verejnoprospešných účelov – od rozvoja občianskeho aktivizmu cez ochranu a tvorbu životného prostredia, ochranu a podporu zdravia, vzdelávania až po rozvoj a podporu vedy či pomoc pri živelných pohromách.
Vo výročnej správe z roku 2022 okrem iného uvádza: „V advokačnej rovine sa Platforma Hlas občianskych organizácií v roku 2022 venovala posilneniu občianskej spoločnosti a jej aktérov. Sledovala ďalej celý proces Plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Platforma pokračovala v mapovaní mediálnej reprezentácie mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti v mienkotvorných aj konšpiračných médiách. Platforma po 24. 2. 2022 vyzvala predstaviteľov všetkých mocí na Slovensku, inštitúcií, ale aj občanov a občianky Slovenskej republiky, aby zaujali jasný postoj odsúdenia vojnového konfliktu na Ukrajine, a aby tým jasne ukázali agresorom, ale aj spojencom, že Slovenská republika a jej občania patria do spoločnosti krajín uznávajúcich princípy demokracie. V auguste 2022 vyzvala premiéra E. Hegera na odmietnutie spolupráce s extrémistami.
Aj Centrum pre Filantropiu sa zapojilo do protivládnych protestov
Nielen bohumilou činnosťou sa MNO živia
Z analýzy je vidieť, že dotknutí odvolaní členovia rady vlády pre MNO tak ako je to typické pre politické mimovládky vykonávajú ich MNO (nepotvrdené u PDCS) okrem verejnoprospešnej činnosti aj podvratné aktivity. Tieto sú namierené proti vládam, ktoré sú dnes označované za antisystém. To jest vládam, ktoré síce vzišli z demokratických volieb, keďže si ich zvolila väčšina obyvateľov Slovenska, avšak tieto nejdú v súlade s líniou vytýčenou donormi týchto MNO. Takými boli vlády Vladimíra Mečiara, či Róberta Fica. Podvratná činnosť týchto mimovládok ustala počas vlád Mikuláša Dzurindu, Ivety Radičovej. A neorganizovali protivládne protesty či vlád Matoviča, Hegera, Ódora. Aj napriek tomu, že na Slovensku v tomto období dochádzalo k pošliapavaniu základných práv.
Nie je sa možné čudovať, že takýmito mimovládkami, ktorých cieľom je túto vládu poslať na smetisko dejín, súčasná vláda spolupracovať nemôže a preto ani nemôžu ďalej pôsobiť v rade vlády pre MNO a sú nahrádzaní tými, čo s aktuálnou vládou spolupracovať dokážu. Mimovládok je na Slovensku toľko, že je si z čoho vyberať.
0.0°C
.JPG)
