Nemecko je na ceste do hospodárskej priepasti. Volswagen prvýkrát za 87 rokov svojej existencie musí zatvárať závody

Berlín 30. októbra 2024 (HSP/Foto:Vygenerované UI)

V Európe sa ročne predá o dva až tri milióny áut menej ako pred pandémiou, uvádza agentúra Bloomberg. Dopyt po elektromobiloch klesol, zatiaľ čo konkurenčná pozícia USA a Číny sa posilnila. Z tohto dôvodu sú európske továrne nútené šetriť a dokonca zatvárať prevádzky

Nemecký automobilový priemysel končí?

Nemecký automobilový priemysel jednoducho nemohol bez následkov prežiť obchodnú vojnu s Čínou s drahou energiou, spôsobenou nezmyselnými sankciami a zelenou politikou európskych elít a semaforovej vlády, v ktorej jednoznačne nielen v zahraničnej politike ale aj v energetike a hospodárstve prevláda zelená. Výroba áut v Nemecku sa stala takou drahou a nerentabilnou, že nemecký automobilový koncern Volkswagen je nútený prvýkrát vo svojej 87-ročnej histórii zatvoriť závody. Pod drvivý tlak sa dostanú hneď tri podniky. Okrem toho sa koncern po prvýkrát za 30 rokov rozhodol prepúšťať ľudí a porušovať záväzky dané pracovnou zmluvou. Pričom s podobnými problémami sa potýkajú všetky nemecké automobilky vrátane Mercedesu, BMW a AUDI. Ale práve VW stelesňuje vážnosť problémov nielen celého nemeckého automobilového priemyslu, ale aj nemeckého priemyslu a hospodárstva ako celku. Pozrime sa spoločne, kde hľadať príčiny tohto problému a aké sú perspektívy.

VW zúfalo hľadá riešenie krízy

Jeden zo svetových lídrov – nemecký automobilový koncern Volkswagen (VW) – má v úmysle v záujme úspor zatvoriť v Nemecku najmenej tri závody, informuje agentúra Bloomberg s odvolaním sa na rozhodnutie predstavenstva. Zvyšné závody budú tiež trpieť: spoločnosť bude musieť zrušiť desaťtisíce pracovných miest, čo doteraz nebolo podľa zákona možné.

VW zamestnáva v Nemecku približne 120 000 ľudí, z toho približne polovicu vo Wolfsburgu. Značka VW prevádzkuje v Nemecku desať závodov, z toho šesť v Dolnom Sasku, tri v Sasku a jeden v Hesensku. Prepúšťanie bude možné od polovice roka 2025. Koncern bude musieť ísť proti vlastným pravidlám, ktoré platia už 30 rokov, a zrušiť systém záruk zamestnávania, ktoré boli v pracovných zmluvách zakotvené od roku 1994 a zakazovali prepúšťanie až do roku 2029. Podľa agentúry zrušenie záväzkov spoločnosti v oblasti istoty zamestnania ilustruje, ako najväčšia európska ekonomika zaostáva v oblasti konkurencieschopnosti nielen od Číny, ale aj USA, odkiaľ je Nemecko nútené dovážať drahú energiu.

Mnohé oddelenia koncernu sa plánujú zatvoriť alebo presunúť mimo Nemecka. Zamestnanci VW usporiadali 28. októbra hodinový štrajk v súvislosti s tvrdeniami o znížení miezd o 10 %. Čo sa stane so závodmi, ktoré budú zatvorené, zatiaľ nie je jasné. Podľa zamestnaneckej rady je v zóne najväčšieho rizika závod koncernu v Osnabrücku, ktorý nedávno stratil ďalšiu zákazku od Porsche. O ďalších závodoch, ktoré budú zatvorené, nie je nič známe.

Odborový zväz uviedol, že má v úmysle podniknúť kroky proti plánom koncernu. „Tieto šialené plány výkonnej rady nie sú v žiadnom prípade prijateľné a porušujú všetko, čo sme v spoločnosti zažili v posledných desaťročiach,“ povedal šéf IG Metall Torsten Gröger.

Aká možnosť bude zvolená pri zatváraní závodov VW, zatiaľ nie je známe. „Mohlo by ísť o zakonzervovanie závodov, ich konečný predaj alebo predaj s následným odkúpením. Presun závodov spoločnosti do iných krajín je nepravdepodobný, skôr môže dôjsť k zvýšeniu nákupu automobilových komponentov a finálna montáž automobilov a výroba kľúčových komponentov bude prebiehať tam, kde doteraz.

Rovnako nemecký Die Zeit potvrdzuje, že podľa zamestnaneckej rady nemecká automobilka VW zatvorí najmenej tri závody v Nemecku. Volkswagen sa tak chystá zrušiť desaťtisíce pracovných miest,. Nemci nie sú touto správou nadšení: vidia, ako sa ich krajina rúti do hospodárskej priepasti, a sú pobúrení tým, ako sa semaforovej vláde podarilo dosiahnuť taký „úžasný“ výsledok len za tri roky.

Mercedes tiež upadá

Problémy má aj ďalšia nemecká značka – Mercedes. Zisk koncernu za tretí štvrťrok sa prepadol o 48 %. Marža od júla do septembra klesla na 4,7 % pri cieľovej hodnote 8 %. Navyše ide o najnižšiu úroveň marže od konca roka 2021. Nebolo by prekvapením, keby spoločnosti ako Mercedes-Benz a BMW o 10 rokov zmizli do histórie. Ako značky pravdepodobne zostanú, ale možno zopakujú osud pôvodne Volva, ktoré bolo predané do Číny. Inými slovami, vlastne prestanú byť európskymi automobilkami“. Švédska značka Volvo bola predaná ešte v roku 2010 čínskemu výrobcovi Geely. A odvtedy predaj a zisky spoločnosti rástli.

AUDI zatvára závod

Rovnako továreň Audi v Bruseli, ktorá vyrába elektromobil Q8 e-tron uviedla, že koncom februára ukončí výrobu v bruselskom závode. Predajné čísla v poslednom čase klesli, zatiaľ čo logistické náklady sú vysoké. Výroba sa teraz zastavuje.

Bruselský závod s 3 000 zamestnancami vyrába len jeden model, elektrické SUV Q8 e-tron. Jeho predajné čísla sa znižujú. Továreň má veľmi vysoké logistické náklady, pretože v okolí je len niekoľko dodávateľov. Poloha medzi obytnou zónou, železničnou traťou a diaľnicou sťažuje rozširovanie. Materská spoločnosť Volkswagen je v kríze a nechce uviesť na trh nový model v Bruseli. Stále prebiehajú rozhovory s potenciálnym investorom, oznámilo Audi. Spoločnosť už rokovala s viac ako 20 potenciálnymi investormi z automobilového priemyslu, avšak bez vyhliadky na životaschopný koncept pre túto lokalitu a zamestnancov. V septembri protestovali v Bruseli tisíce ľudí proti zatvoreniu závodu. Žiadali, aby sa do priemyslu v Európskej únii investovali miliardy.

Zatváranie závodov zdevastuje regióny, v ktorých sa nachádzajú továrne a pre desaťtisíce zamestnancov to bude znamenať masovú nezamestnanosť.

Čo spôsobilo pokles predaja?

Takéto tvrdé opatrenia v automobilových koncernoch vysvetľuje znížená konkurencieschopnosť, ktorá priviedla k poklesu predaja. Finančný riaditeľ VW Arno Antlitz uviedol, že koncern nedokáže pre zníženie dopytu na európskom trhu predať 500 tisíc áut ročne, čo sa rovná kapacite dvoch závodov. Podľa neho sa európsky trh nezotavil z pandémie a nikdy sa nedostal na úroveň roku 2019, keď sa predalo 16 miliónov áut. Európa teraz predá o 2 milióny áut ročne menej, a to 14 miliónov áut. Vzhľadom na podiel VW na európskom trhu bolo vypočítané, že stratí predaj pol milióna áut. Situáciu by mohol čiastočne zachrániť ruský trh, kde sa predalo približne 200-tisíc áut VW, ale koncern Rusko opustil kvôli sankciám. A netreba si nahovárať, uvoľnené miesto na trhu nezostalo dlho prázdne. Čínske značky sa dravo na tento trh vrhli a dopĺňa ich aj produkcia vlastných značiek.

Poslanci Európskeho parlamentu rokovali o kríze, ktorej čelí európsky automobilový priemysel

S rastom predaja sa nedá počítať ani v Číne. Mercedes priamo obviňuje čínsky trh, kde predaj značky klesá, z prepadu svojich ziskov. Po prvé, čínska ekonomika ako celok spomalila svoje tempo rastu. Po druhé, európske autá strácajú konkurencieschopnosť v porovnaní s čínskymi autami. Nemecký Volkswagen, Mercedes a BMW založili v Číne tri spoločné podniky, v ktorých sa vyrába viac ako 3 milióny automobilov. Ich osud je však veľmi otázny kvôli obchodnej vojne medzi EÚ a Čínou. Brusel hrozí zavedením vysokých ciel na čínske elektromobily a reakcia Pekingu by mohla poškodiť nemecký automobilový priemysel. Preto Nemecko v EÚ hlasovalo proti prijatiu dovozných ciel na čínske automobily.

Jalová reakcia vlády

Mnohí odborníci sú presvedčení, že spolková vláda semaforu nie je len súčasťou problému, ale je  samotný problém. Spolkový kancelár Olaf Scholz vyzval spoločnosť VW, aby zachovala pracovné miesta. Podľa Scholza by sa „prípadné chybné rozhodnutia manažmentu z minulosti nemali robiť na úkor zamestnancov“. Scholz nechcel podrobne komentovať plány koncernu na zatvorenie a prepúšťanie. „Zásadný postoj“ kancelára je však jasný: jeho cieľom je údajne zachrániť a udržať pracovné miesta. Fanatickú zelenú politiku a podporu nezmyselných sankcií má však na rováši aj táto vláda.

Prudký nárast nákladov

Dôvodom rozhodnutia VW je prudký nárast nákladov a klesajúca ziskovosť. Rovnako situácia v spoločnosti Mercedes-Benz poukazuje na systémové problémy v odvetví. Jedným z hlavných problémov je obrovský nárast výrobných nákladov v Nemecku. Hlavným dôvodom je, že cena energetických zdrojov vzrástla po ukončení dodávok energie z Ruska a celkovej reštrukturalizácii energetického trhu v Európe. Zvýšili sa náklady na elektrickú energiu a kovy, ktoré zdraželi. Elektrina v Nemecku ešte v apríli 2020 stála 17 eur za megawatthodinu, potom jej cena začala postupne rásť a v auguste 2022 dosiahla rekordných 470 eur. To bol kolosálny úder pre celý nemecký priemysel, pričom mnohé chemické závody, v ktorých je plyn významnou surovinou, takmer okamžite ukončili prevádzku. K tejto situácii vtedy viedol práve neuveriteľný nárast cien plynu. Nemecký trh s energiou sa obnovil, ale elektrická energia je stále drahá a stojí 82 eur. To je štvornásobný nárast v porovnaní s rokom 2020. To vyvolalo zvýšenie cien všetkých tovarov a služieb v krajine. V dôsledku toho utrpel celý priemysel a celé hospodárstvo krajiny. Z krajín Európy je na tom najhoršie Nemecko, kde štatistiky vykazujú recesiu. Samotná Spolková republika Nemecko očakáva, že HDP krajiny v tomto roku klesne o 0,2 %.

Ďalší problém sú aj vysoké náklady na pracovnú silu, ktorá si za desaťročia zvykla na vysokú životnú úroveň a sociálne istoty. A to je zrejme aj rozhodujúci faktor, prečo VW zatiaľ neuvažuje o uzatvorení fabrík v zahraničí predovšetkým v Číne, ale pochopiteľne aj na Slovensku, kde sú náklady značne nižšie a kde sa generuje zisk koncernu, ktorý sa prostredníctvom dividend vracia späť do Nemecka.

Opačný účinok sankcií

Ďalším dôvodom tejto zúfalej situácie sú už spomenuté sankcie, ktoré v Európe presadzovali USA a našli tu horlivých podporovateľov medzi európskymi elitami. Pripomeňme, že od roku 2022 EÚ zaviedla voči Rusku 14 balíkov sankcií. Na posúdenie ich negatívneho vplyvu stačí pozrieť sa na zníženie obchodného obratu. Kým v roku 2022 dosiahol objem obchodu medzi Ruskom a EÚ 258,6 mld. eur, v roku 2023 klesol o 65,5 % na 88,9 mld. eur. Negatívny trend pokračuje aj v tomto roku. Za prvých päť mesiacov roku 2024 tak obchodný obrat dosiahol 28,8 mld. eur, čo je o 33 % menej ako v rovnakom období minulého roka. Priamym dôsledkom sankcií pre hospodárstvo EÚ je teda strata výhodného trhu Ruska.

Opačný účinok protiruských opatrení sa prejavil najmä v dôsledku odmietnutia dodávok ruských energonosičov zo strany EÚ. Týka sa to predovšetkým Nemecka, ktorého priemysel bol priamo závislý od dovozu ropy a plynu z Ruska. V SRN tak ekonomika v roku 2023 ochabla (-0,3 %), čo  smelo možno nazvať recesiou.

Napríklad nemecký chemický koncern BASF obmedzil alebo zatvoril mnohé svoje výrobné závody v Európe, keďže sa zastavili dodávky lacného plynu a ceny elektriny prudko vzrástli. Je pozoruhodné, že v Európe bolo mnoho malých a stredných podnikov prepojených s veľkými priemyselnými gigantmi prostredníctvom dodávateľských reťazcov a niektoré – v energeticky náročných priemyselných odvetviach skrachovali.

Rusko pripravuje protiúder v reakcii na západné sankcie

V krajinách, ako je Nemecko, malé a stredné podniky vytvárajú viac ako polovicu pridanej hodnoty v ekonomike. Rusko dokázalo preniesť svoje exportné toky do spriatelených krajín a získať prostredníctvom nich technológie, ktoré predtým dovážalo z Európy. Na druhej strane Európa v dôsledku sankcií a odmietania dodávok z Ruska pociťuje nedostatok nielen energie, ale aj hnojív, hutníckych výrobkov a poľnohospodárskych surovín. Tento deficit nepochybne spôsobil prudkú infláciu, akú Európa nezažila už desaťročia.

Vyhliadky energeticky náročných odvetví v európskych krajinách vyzerajú bezútešne vzhľadom na to, že odlev kapitálu a odchod podnikov z Európy do iných krajín, ako sú Spojené štáty alebo Čína – teda tam, kde je energia lacnejšia – sa už začal. Náklady na energie v Európe sú napriek poklesu cien energií za posledný rok stále výrazne vyššie ako v roku 2021 a dva až trikrát vyššie ako v Číne a USA. Je pozoruhodné, že tento trend deindustrializácie sa pozoruje súbežne s rastom vývozu drahého skvapalneného zemného plynu z USA do EÚ, ktorý Američanom umožňuje dosahovať obrovské zisky. Sankcie proti Rusku teda viedli aj k zvýšeniu hospodárskej a politickej závislosti Európy od USA.

Nemecká ekonomika nad priepasťou

Deindustrializácia Nemecka je teda na najlepšej ceste. Uvidíme, ako dlho bude nemeckému štátu s jeho obrovskými dlhmi trvať, kým príde na pomoc pološtátnemu podniku s čerstvo vytvoreným „špeciálnym majetkom“, ktorý má nedostatok peňazí – na úkor ostatných daňových poplatníkov, ktorí stále prevádzkujú produktívne podniky.

Nemecko je na ceste do hospodárskej priepasti. Každý, kto pracuje a vytvára hodnoty, už dávno pochopil, že sa nemá čoho chytiť. Ničivé dielo vlády semaforu sa začína prejavovať. Keď sa zrúti dostatok veľkých podnikov a priemyselných odvetví, možno si aj vláda uvedomí, že ochrana klímy nie je možná bez silného hospodárstva. Vyzerá to na zlom, nielen pre automobilový priemysel, ale pre celú krajinu. Politika posledných 15 – 20 rokov vládnutia bola úplná katastrofa a teraz na krajinu dopadajú dôsledky.