Potom sa vo mne rozhostil pocit zadosťučinenia. K vypadnutiu KDH som síce nijak neprispel, ale táto strana už dlho zrádzala hodnoty, ku ktorým sa naoko hlásila a kvôli ktorým ju jej voliči opakovane vysielali do parlamentu. Ako kresťan som bol rád, že dostala šancu na sebareflexiu a nápravu.
Predpokladal som, že stranícke elity sa zamyslia, urobia ťažké rozhodnutia, tí čo voľby prehrali, odstúpia a do čela sa postavia noví ľudia, ktorí sa znova vrátia k hodnotám a do parlamentu pôjdu s novou vôľou presadzovať kresťanské záujmy.
A v podstate sa to aj stalo. Starí, niektorí odstúpili, niektorí bolí odídení z vedenia. Ale čo čert nechcel, v tej pre KDH pohnutej dobe, dobe sypania si popola na hlavu a hľadania človeka, ktorý by vyviedol KDH z krízy a priviedol ho znova do parlamentu, došlo k chybičke. Na sneme to vrelo, robili sa zákulisné dohody. Majerský, ktorý bol novou nádejou, odstúpil, potom sa hlasovalo a pravdepodobne delegáti začali chápať realitu, až keď sa jej dívali do tváre.
Z volieb ako nový predseda vzišiel Alojz Hlina.
Hlina však je nedeľný kresťan so všetkým, čo k tomu patrí, hlavne s adekvátnou názorovou výbavou, v ktorej sú kresťanské hodnoty značne ohybné. A postupne bolo stále viac jasné, že strana naberá nový kurz.
Hlina nie je hlupák. Rýchlo si spočítal, že KDH je strana, ktorá mávala v horších dobách 8 a v lepších 10 percent, ale to je všetko. Pre niekoho možno dosť, ale nie pre Hlinove ambície.
Preto sa rozhodol viesť ju tým smerom, kde je viac voličov. Uvedomil si, že je tu veľké jazero bývalých voličov SDKÚ, ktorí po tom, čo SDKÚ uprázdnila pozície, zostali opustení a ako stádo bez pastiera sa rozutekali do všetkých možných strán. Niektorí ku koalícii, väčšina skončila v opozičných stranách.
Ako však týchto voličov znovu nahnať do košiara jednej strany? KDH je pre nich veľmi rigorózne, nebudú ho voliť. Jediná možnosť je prispôsobiť sa im. To znamená vytvoriť im z KDH SDKÚ, alebo CDU, ak chcete.
A tak sa začali príliš ťažké témy odsúvať nabok, ako nepodstatné a tie čo nebolo možné odsunúť, sa začali riediť. Percentá v prieskumoch sa začali lepšiť. Voliči sa začali vracať do náručia svojej novej strany.
Nové stranícke elity, dobre vidiac a uvedomujúc si, ako sa KDH mení z kresťanskej na pseudokresťanskú stranu, kde termíny sú ešte kresťanské ale hodnoty už vyprázdnené, sa, dnes môžem povedať, že dosť bezškrupulózne, zaradili do šíku a v mene svojich krajších zajtrajškov v laviciach Národnej rady prijali Hlinov scenár.
V údive samozrejme zostali voliči KDH. Sú to veľmi konzervatívni ľudia, ktorí túto stranu veľmi často volili celý život. Odrazu svoju stranu nespoznávali a pocítili neistotu. Koho teraz voliť? KDH už nie je tá strana, ktorej dávali hlas. Novú nemali.
Tí, čo boli členmi KDH, situáciu vnímali podobne ako väčšina voličov. Videli, že ich strana, unesená novým predsedom, sa uberá smerom, ktorí im je proti srsti.
Najprv sa iba motali, neveriacky krútili hlavami, potom sa začali organizovať a na poslednom sneme KDH sa pokúsili presadiť nového predsedu, ktorý by strane vrátil správny kurz. Vašečka však prišiel do KDH na poslednú chvíľu.
Nestihol už urobiť potrebnú stranícku prácu, aby mohol byť zvolený. A tak na čele zostal, a dá sa takmer s istotou povedať, že už na veky vekov, Alojz Hlina.
To si samozrejme uvedomili aj straníci, ktorým sa nepodarilo vrátiť KDH zo scestia. Pozbierali odvahu a vytvorili novú stranu – Kresťanskú demokraciu (Kresťanská demokracia – Život a prosperita), do ktorej sa začali masovo prehlasovať stranícke štruktúry z okresov a krajov. Bežným Kádehákom Hlinovo smerovanie nevyhovuje a vyhovovať ani nemôže.
Hlinov projekt týmto však nie je ohrozený. Práve naopak. Má dobrú šancu na úspech. Hlinovo KDH totiž i tak už klasickí voliči KDH nebudú voliť. Tí sa poobzerajú inde, aj keď veľmi neradi. Či to bude Kresťanská demokracia, ktorá sa im stane prístavom, uvidíme neskôr.
Hlinovo KDH je už stredopravá strana, ako bolo svojho času SDKÚ (alebo je dnes v Nemecku CDU), a preto sa dá očakávať, že jeho voličom sa stane volič SDKÚ. Koľko sa ich nakoniec vyzbiera, je dnes ťažko povedať, ale volebné zisky môžu byť pokojne vyššie, ako boli zisky KDH.
Dnes je ťažké predpovedať, ktorá strana ako dopadne. Do volieb predsa len máme ešte rok a pol. Unesené KDH však vôbec nemusí byť neúspešné, čo sa týka obsadzovania poslaneckých lavíc, bude to však na úkor kresťanských hodnôt, ktoré stále viac a stále zreteľnejšie opúšťa.
Jozef Poruban