Bratislava 5. novembra 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Únia miest Slovenska (ÚMS) zásadne odmieta zákon o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení. Žiada, aby štát prišiel so systémovým riešením tak, aby mestám odovzdal kompetenciu rozhodovať o sietí školských zariadení na svojom území, ktoré si potom budú mestá schopné aj finančne manažovať. Ako informovala hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová, zhodli sa na tom zástupcovia členských miest na dnešnom rokovaní Republikovej rady
Podľa zástupcov miest ÚMS sa môže neférovo zvýšiť individuálny profit zriaďovateľov súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení na úkor rozpočtu samosprávy. Poukázali na to, že návrh síce zrovnoprávňuje nároky týchto zriaďovateľov na príspevok v rovnakej výške, akú majú rovnaké zariadenia zriadené samosprávou, avšak žiadnym spôsobom nelimituje výšku poplatkov, ktoré môžu títo zriaďovatelia vyberať. Návrh skupiny poslancov Národnej rady SR (NR SR) vnímajú ako porušenie princípov spravodlivej deľby moci a nedodržania princípu, „aby ten, kto platí za poskytovanú verejnú službu, bol ten istý, kto o jej poskytovaní rozhoduje“.
„Vyzývame poslancov NR SR, aby namiesto zasahovania do kompetencií miest formou nariadení a príkazov, radšej prišli s rozumným systémovým riešením. Nebudeme akceptovať nálepky nejakého prechodného obdobia, nakoľko z praxe dobre poznáme, že takéto prechodné obdobie sa stane ťažko sa meniacou realitou,“ zdôraznil prezident ÚMS Richard Rybníček. Dodal, že pre ich mestá sú všetky deti rovnaké, a preto navrhujú konkrétne riešenie.
ÚMS predpokladá, že zmena navrhovaná parlamentom bude motivovať ďalších zriaďovateľov k otvoreniu súkromných či cirkevných zariadení. To podľa únie môže regionálne spôsobiť, že zariadenia zriadené samosprávou sa stanú neefektívne. Upozornila tiež, že v prípade zrušenia zariadenie zo strany súkromného zriaďovateľa, bude opäť samospráva povinná vytvoriť napríklad dostatok miest v materských školách pre predškolákov. Zároveň uviedla, že samosprávy z európskych štrukturálnych a investičných fondov investovali do vlastných zariadení a odchod detí do existujúcich alebo novovzniknutých ohrozí plnenie kritérií, ku ktorým sa samosprávy pri čerpaní prostriedkov zaviazali.
„Mestá poznajú najlepšie konkrétne podmienky a vedia posúdiť potrebnosť kapacít pre takéto zariadenia. Preto by mali mať aj väčšie slovo pri zaraďovaní takýchto zariadené do siete,“ doplnila Piršelová. Pripomenula, že hlavným dôvodom súčasného napätia a pocitov nespravodlivosti je, že počas presunu právomoci (2002 – 2005) zasiahla NR SR neprimeraným spôsobom do samosprávnych pôsobností obcí v oblasti predškolskej výchovy. Ako vysvetlila, parlament obmedzil právomoc obcí rozhodovať o sieti týchto zariadení a vytvoril osobitné siete pre cirkevné a súkromné zariadenia.