Nórsku sociálku najnovšie kritizoval aj český prezident Miloš Zeman, ktorý ju prirovnal k Lebensbornu. Týmto názvom bol pomenovaný program Tretej ríše, z ktorého mali vzísť árijci. Deti, ktoré sa narodili v špeciálnych domovoch, mali byť adoptované nemeckými rodinami. Následne mali zaľudniť územie, z ktorého boli nacistami odsunutí pôvodní obyvatelia.
Vyhlásenie Zemana prichádza v reakcii na odobratie dvoch synov Česke Eve Michalákovej, ktorá sa s chlapcami môže oficiálne stretnúť dvakrát ročne. Stretnutia by mali trvať len 15 minút, pokiaľ synovia nepožiadajú o dlhší čas. Zároveň sa matka nesmie s deťmi rozprávať v českom jazyku. Deti sú podľa Zemana odnárodňované a škandinávska krajina si z nich vychováva malých Nórov.
40-ročná prax Solfridy Alstadovej
Svoj pohľad na nórsky sociálny systém poskytla v emailovom rozhovore pre portál Lidovky.cz aj Solfrid Alstadová, ktorá pre Barnevernet pracovala 40 rokov. Jednou z jej pracovných činností bolo aj rozhodovanie či pre dieťa bude lepšie práve odobratie od biologických rodičov.
Počas prvých dvadsiatich rokov Alstadová pôsobila v ústave pre mládež či detskom domove. Ďalších 20 rokov sa venovala profesii konzultantky pre ochranu detí na prvom oddelení v okrese Modun, ktorý leží západne od Osla.
Značné právomoci
Počas svoje práce konzultantky sa riadila zákonom o rodine, ktorý bol prijatý v roku 1992. Jeho účelom bolo posilnenie legálne ochrany detí a rodín. Hlavné pravidlo podľa jej slov znelo: umožniť deťom vyrastať u svojich rodičov. Odoberanie detí bolo možné len v extrémne závažných prípadoch. Podľa zákona bolo deťom nutné pomôcť v správnu chvíľu.
Problémom je však aktuálne skutočnosť, že celý zákon necháva určitý priestor pre vlastný úsudok tých, ktorí o osude dieťaťa rozhodujú. Spolupráce naprieč inštitúciami podľa jej slov v minulosti zamedzovala príliš častému výskytu akútnych riešení prípadov. Aby bolo dieťa biologickým rodičom odobraté museli byť splnené veľmi špecifické podmienky.
„Občas bola potreba dieťa odobrať a zachrániť ho, a neskôr, pokiaľ to bolo možné, sa malo vrátiť k rodine,“ uviedla pre Lidovky.cz Alstadová.
Ako ďalej dodala Barnevernet v Nórsku kritizuje mnoho ľudí kvôli tomu, že odoberá deti, ale i preto, že nezakročí včas. Mnoho rodín má k úradu tiež veľkú nedôveru. Pracovníci nie sú schopní vybudovať si dôveru medzi rodičmi a deťmi, čo často podľa jej slov končí zle.
„Barnevernet je z toho nervózny a rozhodne sa pre odobratie detí, aby im pomohol. Neuvedomuje si pri tom, že odoberanie od rodiny predstavuje pre deti vysoko traumatizujúci zážitok, ku ktorému naviac mohlo dôjsť na základe omylu,“ dodala Alstadová.
Dopyt po pestúnoch
Bývalá pracovníčka Barnevernetu priblížila aj pestúnsku starostlivosť, voči ktorej je pomerne skeptická.
Podľa jej slov stať sa pestúnom nie v Nórsku príliš ťažké, požiadavky voči nim sú nižšie ako voči záujemcom o adopciu. So značným počtom odobratí detí je teda po pestúnoch veľký dopyt.
ru