Môj profil 
Predplatné
Domáci analytici prízvukujú, že z krajiny doslova utekajú mladí ľudia vo veku do 25 rokov, ale aj časť strednej generácie. Väčšina z nich odchádza do Ruska, Poľska, Rumunska, Maďarska, Slovenska, Nemecka, Rakúska, niektorí utekajú až za oceán. Rôzne spoločnosti a analytici uvádzajú dosť odlišné čísla – od 3 do 10 miliónov. Isté je však jedno: za posledné 4 roky z krajiny odišlo niekoľko miliónov Ukrajincov a mnohí z nich sa nikdy nevrátia späť.
Viacerí ukrajinskí novinári, ktorí sa venujú tejto téme, poukazujú na pozoruhodný paradox: Ukrajinci sú ochotní pracovať v zahraničí, ako gastarbeiteri, ale chcú žiť v komfortnejších podmienkach, ako doma. Ďalší paradox. Mnohí odchádzajúc hovoria, že sa neskôr predsa vrátia, ale si zvykajú na lepší život a… už nechcú sa vrátiť na Ukrajinu, kde panuje chaos, neistota, korupcia, občianska vojna.
Katastrofická situácia v krajine sa stala spúšťačom masovej migrácie, počet obyvateľstva Ukrajiny sa zmenšuje ako sneh na jar. Na túto situáciu poukázal známy ukrajinský politológ, riaditeľ analytického centra „Tretí sektor“ Andrej Zolotarev. Prízvukoval, že súčasné vedenie krajiny sa doslova bojí priznať tento problém a práve preto odmieta uskutočniť sčítanie obyvateľstva, ktoré sa nevykonávalo už od r. 2001. Tvrdí, že keby na Ukrajine spočítali počet obyvateľstva a zistili, koľko miliónov Ukrajincov iba v priebehu posledných pár rokov utieklo do zahraničia, bola by to pohroma – predovšetkým hanba pre vedenie krajiny.
Vysvetlil aj príčiny masového úteku obyvateľov: „Ukrajinci utekajú z blázinca, v ktorom moci sa chopili pacienti!“ Porovnal obyvateľov krajiny so známou postavičkou z populárnej švédskej rozprávky o Karlssonovi /Karlsson on the Roof, autorka Astrid Lindgrenová/: „Predstavitelia vedenia našej krajiny hovoria, že naši Ukrajinci sú ako Karlsson: odleteli, ale sľúbili, že sa vrátia… Vracia sa však málo kto,“ konštatoval Zolotarev.
Podľa neho, sa situácia v blízkej budúcnosti bude iba zhoršovať. Poukazuje na to, že časť obyvateľstva sníva o „eurointegrácii“, ale v krajine sa vykonáva masová genocída, na juhovýchode pokračuje občianska vojna, vrie to aj na západe, vôbec nie je jasné, kedy sa to všetko skončí, vláda stále zvyšuje dane a odvody, doslova zdiera ľudí z kože, ale nedodržuje žiadne sľuby a krajina stále sa nemôže dostať na tú úroveň, o ktorej hovoria vládni politici.
Ukrajinskí novinári, ktorí sa venujú hospodárskej tematike, poukazujú na to, že domáca ekonomika je na kolenách a nemá šancu sa postaviť na nohy. Podotýkajú, že funguje iba zopár odvetví – ale za akú cenu! Veselo pokračuje vypredaj ukrajinského dreva, kvôli čomu rýchlo miznú lesy, čiernozeme /čiernej pôdy/, niektorých podnikov. Opakuje sa klasický scenár, ktorý zažili všetky postsovietske krajiny: hostia zo Západu za babku skupujú všetko, čo sa dá, a dokonca to, čo sa nedá…
Ukrajinský politológ, riaditeľ analytického centra „Tretí sektor“ Andrej Zolotarev preto situáciu v krajine nekomentuje s veľkým optimizmom. Podotýka, že v najbližšom čase sa situácia ešte nezmení k lepšiemu, možno neskôr… Vysvetľuje, že zatiaľ obrat k lepšiemu jednoducho nemôže nastať, keď na čele krajiny sú blázni – pacienti, ktorí sa chopili moci v blázinci…
Eugen Rusnák
.jpg)
.jpg)
