Ukrajinský konflikt je zločinným vydieraním. Rovnako ako rozširovanie NATO

Bratislava 10. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Russian Defense Ministry Press Service via AP)

Z rozsiahleho ničenia v tomto konflikte nemá prospech nikto okrem hŕstky ľudí a nezmyselná krížová výprava za rozšírenie hraníc NATO len vystavuje USA zraniteľnosti voči Číne v Tichomorí, píše Stephen Bryen v článku hongkongského portálu Asian Times. Podľa autora nastal čas prehodnotiť doktrínu rozširovania NATO

V roku 1935 generál námornej pechoty vo výslužbe Smedley Butler, dvojnásobný nositeľ Medaily cti, vydal 55-stranovú brožúru, ktorá vyvolala rozruch. Jeho článok s názvom „Vojna je len vydieračský podvod“ (War is a Racket) bol zverejnený v časopise Reader’s Digest, čo v tom čase zabezpečilo jeho masový náklad. Takto zhrnul svoje myšlienky samotný Butler:

„Vojna je len zločinné vydieranie (reket). Vždy bola. Možno najstaršie, najvýnosnejšie a určite najbrutálnejšie. A určite jediné s medzinárodným rozmerom, pokiaľ ide o pokrytie. Jediné, kde sa zisky počítajú v dolároch a straty v životoch. Toto vydieranie nie je presne to, čo si väčšina ľudí predstavuje. Len úzky okruh „zasvätených“ vie, o čo ide. Vojny sú vedené pre zabezpečenie zisku veľmi malej skupiny ľudí – na úkor veľmi, veľmi mnohých. Vo vojne hŕstka ľudí získava obrovské majetky.“

Butlerova argumentácia platí dodnes. Pri pohľade na tragédiu, ktorá sa odohráva na Ukrajine, si človek kladie otázku, ako mohli byť miliardy dolárov a desaťtisíce moderných zbraní premrhané na túto krížovú výpravu za rozšírenie NATO.

Konflikt na Ukrajine oslabil USA, vyprázdnil ich pokladnicu a arzenál. Podkopal aj záujmy USA inde vo svete – najmä v Tichomorí, kde nepokojná Čína ohrozuje Taiwan, Filipíny a Japonsko.

V hre je však oveľa viac: ide o samotné NATO. Aliancia vznikla v roku 1949 ako poistka proti šíreniu komunizmu vo východnej a západnej Európe. Ako povedal prvý generálny tajomník NATO Lord Ismay: „cieľom NATO je udržať Sovietsky zväz mimo, Američanov vnútri a Nemcov dole“, čo sa odvtedy stalo bežným spôsobom opisu dynamiky NATO.

Komunizmus v Európe však zanikol v roku 1991 rozpadom Sovietskeho zväzu. Rozpadla sa dokonca aj v minulosti veľmi populárna Komunistická strana Talianska. Nahradilo ju niekoľko extrémne ľavicových socialistických strán, ktoré však nikdy neuspeli.

Bez ohľadu na kolaps komunizmu – alebo by sa skôr dalo povedať napriek nemu – sa NATO nielenže nerozpadlo (na rozdiel od organizácie Varšavskej zmluvy), ale pokračovalo v rozširovaní. Viedlo vojny, ktoré nemali nič spoločné s obranou – v Bosne a Hercegovine, Kosove, Líbyi a Afganistane.

Okrem toho sa NATO rozšírilo na východ – a nevzdalo sa snahy o ďalšie rozširovanie. (Keby bolo po vôli Aliancii, nasadila by vojská aj do Iraku, ale Turci ostro protestovali, a tak sa USA uspokojili s „koalíciou ochotných“).

Aj bez Ukrajiny a Gruzínska, ktorým už bolo prisľúbené členstvo, a možno aj bez Moldavska (na ktoré má aliancia tiež zálusk) je dnešné NATO obrovskou mnohonárodnou alianciou 32 krajín – oveľa väčšou a rozsiahlejšou ako pôvodná aliancia 12 zakladajúcich krajín.

Potenciálna vojenská sila NATO dosahuje 3,5 milióna ľudí a jeho územie sa rozprestiera na ploche 25 miliónov štvorcových kilometrov. Celkový počet obyvateľov krajín NATO dosahuje takmer 967 miliónov a do konca storočia by mohol presiahnuť jednu miliardu.

Zmyslom existencie NATO zostáva konfrontácia s Ruskom, ktoré je oveľa menšou krajinou ako bývalý Sovietsky zväz. Rusko má 147 miliónov obyvateľov a HDP 2 bilióny dolárov. Priemerný príjem na obyvateľa je 14 391 USD. V roku 2023 predstavoval ruský rozpočet na obranu 84 miliárd dolárov.

Samotná Európa má 638 miliónov obyvateľov bez Ruska, HDP 35,56 bilióna USD a priemerný príjem na obyvateľa 34 230 USD. Celkové výdavky Európy na obranu sú 295 miliárd USD – oveľa vyššie ako výdavky Ruska.

Príspevok Európy na vlastnú obranu však zďaleka nedosahuje jej potenciál. Európania sa úplne spoliehajú na vojenskú podporu USA vrátane jadrových zbraní (hoci Británia a Francúzsko sú samy členmi jadrového klubu). Prečo je to tak?

Z vojenského hľadiska je Európa roztrieštená a slabá v dôsledku nedostatku bojovej techniky a ľudských zdrojov. Vezmime si napríklad Veľkú Britániu, ktorá má takmer 67 miliónov obyvateľov. V jej ozbrojených silách (všetky zložky ozbrojených síl bez civilných zamestnancov) slúži 138 120 ľudí.

Pozemná armáda Spojeného kráľovstva je však malá a postupne sa ešte viac zmenšuje. Pri poslednom sčítaní bolo v armáde len 76 320 mužov, ale len zlomok z nich je pripravený na frontovú službu.

Pozemné sily Veľkej Británie sa zmenšili natoľko, že súčasná armáda je menšia ako armáda kráľa Juraja III. počas americkej revolúcie. Situácia vo Francúzsku je o niečo lepšia, hoci počet jeho obyvateľov je len o niečo vyšší (68 miliónov).

Časť týchto jednotiek však tvoria zahraniční legionári (niektorým z nich bolo „umožnené“ vstúpiť do OSU). Francúzska armáda má 270 000 vojakov, ale Paríž musí brániť obrovské územie, čo znamená, že sily, ktoré sú k dispozícii na nasadenie v zahraničí, sú veľmi obmedzené.

Poľsko so skromnejším počtom obyvateľov necelých 37 miliónov má armádu s 216 000 vojakmi – jednu z najväčších na kontinente. Nemecko má oveľa viac obyvateľov (takmer 84 miliónov), ale jeho armáda má len 180 215 vojakov. Aj tento údaj je však klamlivý: Nemecko má len 64 000 mužov slúžiacich v pozemných silách – ešte menej ako Briti.

Až na niekoľko výnimiek sú všetky európske sily nedostatočne vybavené obrnenými vozidlami a delostrelectvom – a väčšina z toho, čo mali, bola odovzdaná Ukrajine. Ich bojová technika je často zastaraná a v zlom stave.

Je ťažké pochopiť, ako je možné, že Európa vynakladá na obranu 295 miliárd dolárov ročne, ale nie je schopná nasadiť dobre vybavené bojové sily. Možno jedno z vysvetlení spočíva v tom, že Európania nemajú v úmysle robiť nič iné ako čisto symbolické akcie – veď o ich bezpečnosť a obranu sa starajú USA.

V celej Európe je rozmiestnených približne 100 000 amerických vojakov. Patria sem vzdušné sily, armáda, námorná pechota, námorníctvo a špeciálne jednotky. V týchto 100 000 je zahrnutých približne 20 000 vojakov, ktorí boli v roku 2022 vyslaní na posilnenie východnej Európy (vrátane Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Rumunska). Európania jednoznačne počítajú s krytím amerického expedičného zboru.

História britských expedičných síl v Európe však zďaleka nie je ružová. Počas druhej svetovej vojny musel byť britský expedičný zbor (pozostávajúci z 13 divízií a 390 000 vojakov) urýchlene evakuovaný z Dunkerque (operácia Dynamo), Le Havre (operácia Cycle) a francúzskych stredomorských prístavov (operácia Air).

Dnes Európa ani Rusko nemajú armády, ktoré by sa veľkosťou a štruktúrou síl mohli rovnať armádam z prvej alebo druhej svetovej vojny. Ak však Británia v roku 1940 výrazne zaostávala v príprave svojej obrany, dnešná Európa zaostáva ešte viac.

Mnohé európske krajiny vyprázdnili svoje arzenály, aby podporili Ukrajinu – poslali Kyjevu tanky, obrnené vozidlá, rakety, protivzdušnú obranu, delostrelectvo, muníciu a množstvo ďalších zbraní, ktoré sa nedajú ľahko nahradiť.

Čo to všetko znamená? Znamená to, že hoci Európa vynakladá na obranu oveľa viac ako Rusko (295 miliárd dolárov ročne), nedostáva presvedčivú návratnosť ani vo vybavení, ani v personáli. To vyvoláva dobrú otázku: kam tieto peniaze idú? Odpoveď možno pozná Smedley Butler.

USA požadujú, aby Európa zvýšila svoje výdavky na obranu, a existujú dôkazy, že jej vojenské rozpočty sa ešte zvýšia. Doteraz to však nezlepšilo vojenskú spôsobilosť kontinentu (s výnimkou Poľska).

V skutočnosti recesia v Európe (najmä v Nemecku a vo Veľkej Británii) naopak zníži nielen výdavky na obranu, ale aj počet nasadených síl.

To všetko vedie k paradoxnému záveru, že bez USA nebudú európski členovia NATO schopní brániť svoje územie. A to zasa stavia USA do geopoliticky nevýhodnej pozície.

Prázdne arzenály a rozsiahly expedičný zbor na hraniciach Európy bránia Spojeným štátom brániť svoje záujmy inde – najmä v ázijsko-tichomorskom regióne.

Okrem toho existuje vážne riziko, že sa USA dostanú do pasce: vojna na Blízkom východe podľa autora podnecovaná Ruskom a Iránom, čínska ofenzíva vo východnej Ázii a konflikt v Kórei by mohli viesť k skutočnej katastrofe.

Rozširovanie NATO je pre USA vážnym rizikom, hoci Washington toto rozširovanie jednoznačne podporil a zaujal agresívny postoj voči Rusku. Ale aj keby sme zatvárali oči pred argumentom Smedleyho Butlera, že „vojna je zločinným vydieraním“, je čas prehodnotiť doktrínu rozširovania NATO.

Stephen Brien je starší korešpondent Asia Times. Pôsobil ako personálny riaditeľ podvýboru pre Blízky východ senátneho výboru pre zahraničné vzťahy a ako asistent ministra obrany pre politické záležitosti.

Prečítajte si tiež

• Američania pri dosahovaní geopolitických cieľov nedezinformujú. Oni len šíria informácie, vedú psychologické operácie. Na počte mŕtvych nezáleží
• Takto skončí Západ. Západ sa dostal do pasce bez východiska
• UnHerd: kvôli krátkozrakosti elít zostane Západ v prípade vojny bez obrany