Bratislava 28. júla 2023 (HSP/Wsj/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)
Pomalé tempo ukrajinskej protiofenzívy proti zakoreneným ruským silám podľa západných predstaviteľov znižuje nádej, že rokovania o ukončení bojov by sa mohli uskutočniť ešte tento rok, a zvyšuje hrozbu otvoreného konfliktu, uvádza denník The Wall Street Journal
Prípadná patová situácia by bola skúškou stratégie prezidenta Bidena, ktorý vyhlásil, že na Ukrajinu poskytne vojenskú pomoc vo výške miliárd dolárov, aby Kyjev mohol rokovať s Ruskom z pozície sily. Mohlo by to tiež spochybniť pokračujúcu schopnosť Západu dodávať zbrane, ktorých je už teraz nedostatok, a poskytnúť politickú potravu odporcom americkej podpory vojny.
Odstúpenie od Ukrajiny a umožnenie čo i len čiastočného ruského víťazstva “by bolo charakteristickým zlyhaním Bidenovej zahraničnej politiky, ktoré by zatienilo aj stiahnutie z Afganistanu,” povedal John Herbst, bývalý veľvyslanec USA na Ukrajine, ktorý teraz pôsobí vo washingtonskom think tanku Atlantic Council.
Keďže ani Rusko, ani Ukrajina nie sú naklonené rokovaniam, Biely dom má zatiaľ len málo možností, ako zotrvať v kurze a dúfať v prípadný prielom na bojisku proti zakoreneným ruským silám – alebo v nové politické trhliny v Moskve.
Americkí predstavitelia uznávajú, že protiofenzíva postupuje pomaly, ale tvrdia, že je príliš skoro hodnotiť jej účinnosť, kým Ukrajina nenasadí viac svojich bojových brigád, najmä tých, ktoré USA vycvičili na základniach v Európe v manévrovom obrnenom boji.
“Ak nasadia svoje zálohy a ich zálohy nebudú úspešné, potom budeme musieť určiť ďalší postup,” povedal jeden z amerických predstaviteľov.
Misia Kyjeva je náročná, povedal jeden z vysokých európskych predstaviteľov. “Neočakávame, že sa im podarí získať späť celé územie, ktoré stratili v prospech Ruska, najmä ak beriete do úvahy Krym a dokonca aj územie, ktoré stratili v roku 2014 spolu s Donbasom,” povedal úradník, ktorého vláda patrí medzi silných podporovateľov Ukrajiny.
Ďalšou výzvou, ktorej čelia USA a ich spojenci, sú zmenšujúce sa zásoby kľúčových zbraní, pričom tento nedostatok sa Washington nedávno snažil čiastočne riešiť dodávkami kazetovej munície Kyjevu.
Jeden zo západných diplomatov vo Washingtone povedal, že USA sa možno budú musieť zmieriť s tým, že vojna na Ukrajine sa tak skoro neskončí a spojenci sa musia pripraviť na zásobovanie Kyjeva v prípade konfliktu, ktorý bude trvať roky.
Otázkou je, či sú USA a ich spojenci odhodlaní pokračovať v podpore, alebo ju dokonca rozšíriť, ak ofenzíva naďalej nebude spĺňať očakávania. Na zozname želaní Ukrajiny sú na prvom mieste rakety dlhého doletu ATACMS americkej výroby a rýchlejšie získanie stíhačiek F-16.
Kanadská vicepremiérka Chrystia Freelandová sa minulý týždeň v prejave na Aspenskom bezpečnostnom fóre otvorene obávala o schopnosť západných spojencov udržať kurz. “V skutočnosti sa najviac obávam o Ukrajinu,” povedala.