Ukrajinská koalícia riskuje stratu Holandska

V Holandsku sa po prvýkrát za 14 rokov zmení moc, novým premiérom sa stane bývalý spravodajský dôstojník Dick Schof a hlavnou silou vo vládnucej koalícii Strana slobody, ktorá má názorovo blízko napríklad k Marine Le Penovej a ďalším kritikom EÚ. Hrozí, že to bude ťažká strata pre rusofóbny front EÚ, keďže Holanďania boli mimoriadne aktívni v boji proti Rusku, píše Dmitrij Bavyrin pre ruské noviny Vzgljad

31. 05. 2024 | Zo zahraničia | 8 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke bývalý spravodajský dôstojník Dick Schof

Kyjev/Amsterdam 30. mája 2021 (HSP/vz.ru/Foto:wikimedia)

▶ ❚❚ ↻

Druhá studená vojna (súhrn dôsledkov konfliktu na Ukrajine a pokusov o hospodárske oslabenie Ruska) už viedla k zosadeniu viacerých vlád vrámci EÚ. Studená vojna je totiž drahá: kvôli nákladom, ktoré znáša obyvateľstvo (v podobe inflácie, poklesu životnej úrovne, prílevu utečencov atď.), zaplatili vlády svojou popularitou a na mnohých miestach preplatili tým, že prestali byť vládami.

Iná vec je, že prístup ku koreňu všetkých problémov – konfliktu na Ukrajine s pádom vlády – sa nezmenil takmer nikde, s výnimkou Slovenska, kde sa k moci vrátil “ťažkoodenec” Robert Fico, ktorý čoskoro za túto zmenu politiky voči Ukrajine dostal štyri guľky.

V ostatných štátoch EÚ, či už ide o Portugalsko alebo Švédsko, Taliansko alebo Poľsko, Slovinsko alebo Spojené kráľovstvo, kde sa v júlových voľbách očakáva pád konzervatívcov, k žiadnej zmene v tomto zmysle nedošlo a ani nedôjde. Nové vlády sú členmi tej istej protiruskej a proamerickej koalície ako tie staré. A tí, ktorí považujú EÚ za projekt na zničenie európskych národov a ktorí považujú vyzbrojovanie Ukrajiny za šialenstvo, boli za každú cenu vytlačení od moci – aj zostavením vládnucich koalícií zo zjavných protinožcov, ktorých spája len lojalita voči Bruselu a nenávisť voči Rusku. Takéto väzby ježka s hadom majú zvyčajne zlý vplyv na vládnutie, ale zatiaľ je prioritou Európy robiť zle Rusom, a to aj za cenu zníženia pohodlia Európanov.

Teraz došlo domino vládnych zmien aj do Holandska, čo je dôležité z dvoch dôvodov. Po prvé, zvyčajne nenápadní Holanďania zohrávajú v ukrajinskom konflikte významnú úlohu. Po druhé, ich krajina sa môže zaradiť do skupiny so Slovenskom, teda medzi múdrejšie štáty, ktorých správanie začne rozčuľovať amerického prezidenta Joea Bidena a Vladimíra Zelenského, u ktorého teraz po skončení prezidentského mandátu nie je jasné, ako ho oslovovať.

Prísne vzaté, voľby, v ktorých vtedajšia vláda prehrala a stratila moc sa uskutočnili ešte v novembri minulého roka. Vyhrala ich jedna z “neprijateľných” a protibruselských síl – Strana slobody Geerta Wildersa, ktorá v holandskej politike hrá rovnakú úlohu ako Alternatíva pre Nemecko v nemeckej politike a Marine Le Penová vo francúzskej politike. Odvtedy prebiehali v Haagu (ide o mesto, v ktorom sa sústreďujú holandskí politici, nie o hlavné mesto Amsterdam) rokovania o novej koalícii a novej vláde, a kým prebiehali, krajine vládol starý kabinet, len s tým rozdielom, že ministri si dali prívlastok “zastupujúci”.

Táto vláda len minulý rok vyčlenila na potreby Kyjeva (najmä vojenské) približne 3,7 miliardy eur (teda viac ako Francúzsko) a na budúci rok sľubuje poskytnúť približne rovnakú sumu. Dodáva AFU rôzne zbrane vrátane ťažkých a špičkových zbraní vrátane systémov protivzdušnej obrany a tento rok prisľúbila dodať 24 stíhačiek F-16. To je viac ako tretina prvej letky 60 strojov, ktoré USA zozbierali pre Kyjev po celej Európe.

Úradujúca ministerka obrany kráľovstva Kajsa Ollongrenová tvrdí, že Ukrajina by mala mať možnosť zasiahnuť ruské územie akýmikoľvek zbraňami. A úradujúca ministerka zahraničných vecí Hanke Bruins Slotová označuje zabezpečenie vojenského konfliktu za “lacný spôsob zadržiavania Ruska”.

Jednoducho povedané, Holandsko sa od začiatku ŠVO stalo jednou z najviac protirusky zameraných krajín EÚ, ktorá sa do konfliktu na Ukrajine zapája na najvyššej možnej úrovni. Wilders s touto politikou rozhodne nesúhlasí, čo mimoriadne sťažilo rokovania o novej koalícii. Tie však nemohli trvať donekonečna (aj keď by sa tým naplnili ciele USA a Bruselu a zachoval by sa predchádzajúci kurz), keďže úradujúcemu premiérovi Markovi Ruttemu “tikali hodiny”. Stále očakáva, že sa ujme funkcie generálneho tajomníka NATO, na čo potrebuje do júlového summitu vyriešiť všetky otázky, a tak si koncom jari strany podali ruku a dohodli sa na koalícii štyroch strán – nových víťazov, starej vlády, ako aj Občiansko-farmárskeho hnutia a Novej sociálnej zmluvy.

Žiadny z lídrov strán vrátane “neprijateľného” Wildersa sa nestane ministrom – všetci zostanú v parlamente, odkiaľ budú koordinovať vládnu politiku. Kabinet budú tvoriť členovia strany na nižšej úrovni a prizvaní technickí experti a na čele nestraníckeho premiéra bude stáť Dick Schof, bývalý šéf holandskej spravodajskej služby a predtým protiteroristického koordinačného centra a imigračnej služby.

Táto voľba je jednoznačne diktovaná zhodou okolností ostro kritického postoja Wildersových ľudí aj Rutteho ľudí k migračnému toku z globálneho Juhu. Prvý z nich je vnímaný ako islamofóbny a takmer ultrapravicový, druhý ako skúsený a so všetkými vychádzajúci eurolíder, ale obaja sa po niekoľkomesačných konzultáciách zhodli na tom, že to, čo ich spája, je dôležitejšie ako to čo ich rozdeľuje. Odborný profil Dicka Schofa jasne signalizuje zameranie priorít nového kabinetu.

Ale v otázkach, ktoré koalíciu rozdeľujú – Ukrajina, Rusko, európski úradníci – sa veci môžu vyvíjať oboma smermi, podľa toho, kto bude agilnejší. Rutteho strana je, samozrejme, vplyvnejšia. V 150-člennom parlamente má však iba 24 kresiel, zatiaľ čo Strana slobody 37.

Existuje šanca, že Wilders bude podplatený bruselskou mrkvou, po ktorej sa Holandsko vráti do euro patovej situácie, podobne ako Švédsko, Portugalsko a ďalšie krajiny, kde sa moc presunula, ale nezmenila kvôli vojne. V Bulharsku, kde antagonistické strany zostavili podobnú vládu technokratov s nestraníckym premiérom, sa situácia ešte zhoršila: Sofia prešla z priemernej účasti EÚ v konflikte na Ukrajine na rozšírenú a legalizovala vývoz zbrojného arzenálu v prospech AFU (táto konštrukcia však netrvala dlho a teraz si Bulhari musia opäť “vybrať stranu”).

Holandsko má však veľmi úctyhodnú tradíciu demokracie. Boj proti Covidu a “druhá studená vojna” eurodemokraciu na mnohých miestach poškodili, ale podľa väčšinového názoru Holanďanov je všeobecne akceptované, že všetko treba spočítať a urovnať. V iných krajinách by vytvorili monštruózne koalície typu “všetci proti fašistovi a agentovi Kremľa Wildersovi”, poštvali by prokurátorov na Stranu slobody, vyhlásili by opakované voľby alebo by donekonečna naťahovali rokovania o vytvorení koalície a držali by sa pri moci tak dlho, ako im to ústava umožňuje.

Zdá sa, že rokovania aj tak meškali, ale pre Holandsko sú koaličné diskusie trvajúce pol roka normou, ktorá sa využíva na to, aby sa ešte pred “plavbou” dohodlo čo najviac problematických otázok a minimalizovali sa tak nezhody v rámci už potom vymenovanej vlády.

Nie je náhoda, že práve v Holndsku bolo ohľadne prijatia jednotnej ústavy EÚ vyhlásené referendum, v ktorom táto neprešla. Z tohto dôvodu museli globalisti a eurobyrokrati celý projekt “obnovenej EÚ” preformulovať, a tak Holanďania spolu s Francúzmi (aj u nich bolo referendum neúspešné) zachránili časť suverenity pre štáty EÚ.

Holandsko sa tiež stalo jedinou krajinou, kde sa o otázke európskej integračnej dohody s Ukrajinou – práve tej, ktorá spustila Euromajdan – konal plebiscit (a to práve z iniciatívy Strany slobody). Holanďania potom urobili to isté, čo v prípade jednotnej európskej ústavy – povedali iniciatíve nie, čím donútili Brusel všetko zmeniť a preformulovať, aby holandské veto obišiel.

Teraz tí istí Holanďania dali vo voľbách prvenstvo zarytým euroskeptikom, čo sa nestalo nikde inde v EÚ, ak nerátame Maďarsko (jeho premiér Viktor Orbán radšej konvertoval na euroskepticizmus) a Taliansko, kde v roku 2018 zvíťazila Liga Severu, ktorá sa odvtedy posunula na umiernenejšie pozície a prvenstvo stratila v prospech Giorgie Meloniovej. Amsterdam (presnejšie Haag) priznal porážku a s Wildersovými “Miserables” (Bedármi) uzavrel celkom džentlmenskú dohodu.

Posudzovať to budeme, samozrejme, podľa ovocia. Ale holandská vláda má šancu vrátiť sa k normálnosti zahraničnej politiky. V žiadnom prípade sa nestanú “priateľmi Ruska”, ale ak Wilders preukázal organizačný talent, prejdú na pasívnu účasť v konflikte s Ruskom a prestanú sa hrať na rusofóbne Poľsko.

Proruský Amsterdam je, samozrejme, anachronizmom, jednoznačne cudzím telesom. Ale jastrabia proukrajinská politika zvyčajne umierneného Holandska je oveľa horším anachronizmom.

Rusi a Holanďania sú takí rozdielni, že teraz, v ére druhej studenej vojny, nemá zmysel hľadať niečo spoločné – sme na rozdielnych stranách barikády. Ale máme tento spoločný bod: ukrajinizácia alebo, ak chcete, amerikanizácia Holandska škodí Rusom aj Holanďanom, ktorí vo voľbách hlasovali za človeka, ktorý to tak vidí tiež.

Dúfajme, že Wilders nezopakuje chybu Roberta Fica a uvedomí si, že nepriestrelnú vestu je potrebné nosiť.

Prečítajte si tiež:

Holandsko si po 13 rokoch volí nového premiéra

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok povedal, že americký podnikateľ Elon Musk svojimi útokmi na európskych politických predstaviteľov a podporou krajnej pravice ohrozuje európsku demokraciu. Informuje o tom agentúra AFP.

“Podporuje krajnú pravicu naprieč Európou – v Británii, Nemecku a mnohých ďalších krajinách. To je niečo úplne neakceptovateľné, ohrozuje to demokratický rozvoj Európy,” povedal Scholz.

14:44

Izraelský bezpečnostný kabinet v piatok schválil dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy, ktorú v stredu oznámili sprostredkovatelia v katarskej Dauhe, oznámil úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Dohodu o prímerí ešte musí schváliť izraelská vláda, jej zasadnutie je naplánované taktiež na piatok.

Prepúšťanie rukojemníkov sa pravdepodobne začne už v nedeľu. Informuje o tom správa agentúry AFP a staníc BBC a Sky News.

Izraelský bezpečnostný kabinet schválil dohodu o prímerí v Pásme Gazy — Na snímke izraelský premiér Benjamin Netanjahu (štvrtý zľava) počas zasadnutia izraelského bezpečnostného kabinetu v piatok 17. januára 2025 / Foto: TASR/AP-Koby Gideon/Israeli Government Press Office via AP

14:41

Európska komisia v rámci pokračujúceho vyšetrovania v piatok požiadala sociálnu sieť X, aby poskytla ďalšie podrobnosti o fungovaní svojich algoritmov. Informovali o tom agentúry AFP a DPA, podľa ktorej sa EK dožaduje prístupu aj k interným dokumentom platformy.

Spoločnosti X, ktorú vlastní americký miliardár Elon Musk, nariadili, aby do 15. februára poskytla interné dokumenty o svojich systémoch odporúčania obsahu pre používateľov a všetkých nedávnych zmenách, ktoré v nich vykonala.

Trump Musk — Na snímke Elon Musk / Foto: TASAR/AP-Alex Brandon